Aktuality, Bezpečnosť,

Alexander Rogers: Ako USA zhodili Francúzsko (dvakrát)

---

 

Čo je na tom tak skvelé? Po prvé, táto aliancia, na rozdiel od NATO, ktoré bolo vytvorené proti ZSSR a v posledných desaťročiach bolo alianciou proti Rusku, bola táto nová aliancia vytvorená proti Číne. A preto sa zameranie anglosaskej agresie, ktoré je už zrejmé, presúva z Ruskej federácie proti ČĽR. Za druhé, vytvorenie tejto novej aliancie rozdelí NATO. Čo sa aj okamžite stalo.

 

Prvým priamym dôsledkom vytvorenia AUKUSU bolo austrálske odmietnutie objednávky na stavbu dvanástich naftových ponoriek vo Francúzsku. Objednávka bola v celkovej sume asi 56 miliárd austrálskych dolárov (35 miliárd eur), čo je významné aj pre dosť veľkú francúzsku ekonomiku. Ide o subdodávky, dane, desaťtisíce pracovných miest. Vzhľadom na súčasnú nestabilitu vo Francúzsku, zhoršenú pandémiou a migračnou krízou, je taká rana obzvlášť citeľná.

 

Spojené štáty a Veľká Británia namiesto toho údajne sľubujú, že už nebudú pre Austráliu stavať naftové, ale jadrové ponorky. Francúzsko na to reagovalo tvrdými vyhláseniami niektorých svojich najvyšších politikov a predstaviteľov a potom stiahlo svojich veľvyslancov z USA a Austrálie.

 

Francúzsky minister zahraničných vecí sa rozhodol vysvetliť, prečo Paríž neodvolal veľvyslanca z Londýna:

„Odvolali sme našich veľvyslancov (z USA a Austrálie), aby sme situáciu prehodnotili. V Británii to nie je potrebné. Poznáme ich neustály oportunizmus. Preto nie je potrebné odvolávať nášho veľvyslanca na vysvetlenie. “

 

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian uviedol:

– Toto výnimočné rozhodnutie je spôsobené extrémnou závažnosťou rozhodnutí, ktoré 15. septembra oznámili Austrália a Spojené štáty. Na žiadosť prezidenta našej krajiny som nariadil okamžite odvolať našich veľvyslancov z USA a Austrálie do Paríža na konzultácie. Opustenie projektu ponoriek, na ktorom Austrália a Francúzsko pracujú od roku 2016, a oznámenie nového partnerstva so Spojenými štátmi zameraného na preskúmanie možnosti budúcej spolupráce v oblasti jadrových ponoriek, predstavujú neprijateľné správanie medzi spojencami a partnermi; ich dôsledky ovplyvňujú samotné chápanie našej aliancie, nášho partnerstva a dôležitosť Indo-Pacifikej oblasti pre Európu.

 

Hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady USA Emily Horn v reakcii na to uviedla:

– Boli sme v úzkom kontakte s našimi francúzskymi partnermi v súvislosti s ich rozhodnutím odvolať veľvyslanca Etienna do Paríža na konzultácie. Rozumieme ich pozícii a v nasledujúcich dňoch budeme pokračovať v riešení našich nezhôd, ako sme to robili aj inokedy v našej aliancii. Francúzsko je naším najstarším spojencom a jedným z našich najsilnejších partnerov. Máme spoločnú dlhú históriu spoločných demokratických hodnôt a záväzok spolupracovať pri riešení globálnych výziev.

 

Podobné vyhlásenia urobilo niekoľko ďalších amerických politikov. Finančné straty sa ale Francúzom nikto nechystá nahradiť. A ako povedal súdruh Fargo: „Rozhovory nie sú peniaze“. Situáciu vlastne veľmi presne popisuje ďalší citát: „Bolivar nemôže odniesť dvoch.“ A preto: „Francúzsko nie je potrebné, drahý. Je iba palivom. “

 

Je možné predpovedať, ako sa bude vyvíjať situácia s výstavbou ponoriek v USA. Spočiatku sa náklady na projekt výrazne zvýšia, a to aj vo fáze výskumu a vývoja. Potom niekoľko rokov budú hovoriť o tom, aký je to prelomový a ultramoderný druh zbraní. A pri výstupe dostaneme drevené ponorky bez motorov, elektrární a zbraní (ako sa to stalo s poľutovaniahodne známym „Zumvoltom“). Toto je najlepší prípad. Pretože v najhoršom prípade jednoducho povedia: „No, neposúvame sa“ – s povinným doplnením v tvare: „Teraz však začíname vyvíjať nové ponorky, ešte supermodernejšie ako tie predchádzajúce, a so zaoblenými rohmi“.

 

Francúzsko tak nakoniec zostane bez peňazí a Austrália bez ponoriek. Na toto sa dá staviť. Zároveň nám nie je ľúto Francúzov, pretože pred niekoľkými rokmi, aby urobili radosť svojim americkým partnerom (ktorí ich teraz zradili), urobili podobnú fintu s Mistralmi a odmietli dodať dve už postavené vrtuľníkové lode objednané Ruskom. Dá sa dokonca povedať, že toto je karma za porušenie vlastných zmlúv (učili ma, že zmluva je posvätná a nemôže byť porušená).

 

Omnoho zaujímavejšie však pre nás je rozdelenie, ktoré pozorujeme v rámci NATO. Pretože na pozadí vytvorenia novej anglosaskej vojenskej aliancie, ktorá nezahŕňa ani Francúzsko, ani Nemecko, sa hovorí o autonómnom európskom bezpečnostnom systéme na novej úrovni. Najprv to oznámil Macron a potom šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že „EÚ plánuje vytvoriť vlastnú armádu, aby v obranných záležitostiach nebola závislá na USA“.

 

Pravda, nie je úplne jasné, pred kým sa EÚ bude brániť – pretože na obzore nie je nikto, kto by na nich zaútočil. Podobná situácia je však aj s novou obrannou alianciou AUKUS. Existuje taká séria – „Utopia“. Existuje taká scénka o austrálskej vláde:

“Na obranu vynaložíme 400 miliárd dolárov.”

– Na obranu pred kým?

– Pred Čínou.

– Čo budeme chrániť?

– Naše strategické záujmy.

– Konkrétnejšie?

– Naše obchodné cesty.

– Kto je náš hlavný obchodný partner?

– Čína.

Vydáme teda 400 miliárd na ochranu nášho obchodu s Čínou pred Čínou? Trápi tu táto skutočnosť niekoho?

 

V skutočnosti je medzi týmito dvoma „obrannými“ alianciami rozdiel len v tom, že stará existovala za účelom predaja amerických zbraní európskym krajinám a nová bude ťažiť z Austrálie. Proste Washington potrebuje peniaze veľmi súrne a nemá čas to všetko vysvetľovať.

PS: A potom bolo Francúzsko vyhodené druhýkrát, tentokrát s lietadlami pre Švajčiarsko.

Alexander Rogers

 

Zdieľajte článok