Čo by mali kontinentálni Európania vedieť o rodiacom sa pakte?
Prvoplánoví európski politici sa vyjadrujú o konaní trojstranného bezpečnostného paktu (Austrálie, V. Británie a USA) len ako o „biznis“ projekte, ktorý vraj urazil Francúzsko a neopodstatnene rozdeľuje Západ.
Čo je však v druhom pláne tohto projektu? To, že priamo pred očami sa nám tvorí fenomén 21. storočia, vznik etnickej koalície. Tá možno bude početne slabšia, no určite bude pružnejšia, akčnejšia, zásadovejšia a v podstate aj silnejšia.
Vzniká teda nová bezpečnostná reťaz a tak skúsme uvažovať, ktoré jej ohnivo je už dnes najslabšie? Zrejme sú to USA, pretože sa držia politického závetu Georga Washingtona. Ten totiž na spojenectvá USA nazerá vskutku svojsky.
Aká je podstata Washingtonovho závetu?
Nedávno ju v relácii televízie Rossia 1 „Plný kontakt“ osvetlil Dmitrij Konstantinovič Simes, prezident amerického centra národných záujmov (Center for the National Interest).
Uviedol, že keď otec zakladateľ Spojených štátov amerických George Washington (funkčné obdobie 30. apríla 1789 – 3. marca 1797) odchádzal z prezidentskej funkcie, odkázal Američanom niečo, na čo mnohí (ne)Američania zabudli a čo si mnohí, nielen európski, politici vôbec neuvedomujú. Američania si to však pamätajú a keď konajú v duchu Washingtonovho závetu, mnohým cudzincom sa ich počínanie zdá byť nelogické, ba dokonca až neseriózne.
Čo teda Washington odkázal svojim krajanom?
1. Neoddávať sa stálym spojenectvám, čiže netreba deliť štáty na stálych priateľov a stálych nepriateľov!
2. Netreba liezť do európskeho haraburdia! Európania majú veľa konfliktov, ktoré sa vyvíjali stáročiami, ktorým Američania nie celkom rozumejú a ktoré sa netýkajú základných amerických záujmov.
Dmitrij Simes ďalej uviedol, že Američania sa tejto Washingtonovej rady striktne držali viac-menej do 2. sv. vojny. Po nej nastúpila studená vojna a rozdelenie sveta na dva tábory. Keď skončila, mnohí poprední politici a politológovia začali hovoriť, že NATO treba zrušiť alebo modifikovať na nové podmienky.
Americká politika sa však začala až nelogicky prispôsobovať potrebe zachovania NATO. Čiže NATO pre ňu prestalo byť prostriedkom, ale cieľom a americká zahraničná politika začala kráčať v týchto koľajach. Práve vtedy sa začala hlásať hlúposť, že to, čo je dobré pre NATO, je dobré aj pre Ameriku, tvrdí Simes.
Mnohí európski politici, vrátane ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského nepochopili, že v USA prebieha zmena paradigmy. Jednoducho povedané, nech hlásaš čokoľvek, nech sa komukoľvek klaniaš, za pôžitky treba platiť a ako hovoria v Amerike, bezplatné raňajky neexistujú. Čiže ak chceš šíriť demokraciu po celom svete, musíš si byť vedomý, že to nedokážeš bez obrovských výdajov. Vrátane, bez veľkej krvi.
Súčasná Amerika nie je na to pripravená, „Amerika nebola na to pripravená v Afganistane a ja som presvedčený, že ak dôjde k veľkej konfrontácii na Ukrajine, Amerika nebude pripravená zachraňovať prezidenta Zelenského, ak na to bude treba seriózne nasadenie ozbrojenej sily,“ podtrhol Dmitrij Simes.
Poučenie zo slovenskej rozprávky
No a to druhé, čo by mali vedieť ľudia celého sveta je držať sa poučenia zo slovenskej ľudovej rozprávky o vojne psov s vlkmi.
Každý, kto ju čítal alebo komu ju čítali, si pamätá, že vlci do vojny nastúpili s podstatne menším počtom bojovníkov ako psy. Boli to však bojovníci jedného rodu, aký sa dnes usilujú stvoriť anglosasi USA, V. Británie, Austrálie… v organizácii AUKUS.
A keďže v radoch psov boli vlčiaky i pudlíky, dogy i foxteriéry, sibírske husky i americké pibulteriéry…, stalo sa z toho „nehomogénne“ vojsko, akým je dnešné NATO. Preto psy v boji s vlkmi prehrali.
Odporúčam preto pozrieť sa na novotvoriacu sa organizáciu AUKUS aj z tohto pohľadu, pretože má naozaj veľa šancí stať sa silnejšou a pevnejšou ako je NATO v jeho terajšej podobe.
Európania navyše začínajú hovoriť o spojení sa s Ruskom, čo by ich kvantitatívne posilnilo, no kvalitatívne…? To je otázne.
Ak sa budeme snažiť z tohto pohľadu vidieť aj vzťah AUKUS-u voči Číne… začnú sa nám vyjavovať ďalšie nové súvislosti.
Vladimír Mikunda
