Aktuality, História,

Prečo Rusi odtajňujú dokumenty o konaní japonských militaristov pred i počas 2. sv. vojny?

---

 

Podľa Koškina Japonsko si pripravovalo predmostie na vojnu so ZSSR už v roku 1931, keď jeho ozbrojené sily anektovali Mandžusko, čo sú severovýchodné provincie Číny. „Do nástupu k moci Hitlera bol najnebezpečnejším smerom z pohľadu zaťahovania ZSSR do vojny, práve japonský smer,“ uviedol expert.

 

„Odtajňovanie a uverejňovanie nových dokumentov treba vítať. Ruské ministerstvo zahraničia ich už predtým odtajnilo značné množstvo. Preto ja osobne, a myslím, že aj ďalší historici sú zainteresovaní na tom, aby sa k tejto téme pripojili hlavne dokumenty NKVD, orgánov štátnej bezpečnosti ZSSR tých čias,“ povedal Koškin a podtrhol, že „musíme konfrontovať japonskú propagandu, ktorá neuznáva verdikt Tokijského tribunálu a vyhlasuje, že Japonsko vraj čestne dodržiavalo pakt o neutralite so ZSSR a že to akoby zákerný Stalin im udrel od chrbta a zachvátil pradávne japonské územia. Lenže nové dokumenty upevnia našu pozíciu, rozšíria našu dôkaznú základňu ohľadne toho, že zákernosť a vierolomnosť prejavovalo práve Japonsko“.

 

 

„Som presvedčený, napríklad, že existujú neodtajnené dokumenty, ako minister zahraničia Japonska Esuke Macuoka, ktorý v apríli 1941 podpísal v Moskve s Molotovom sovietsko-japonský pakt o neutralite, po správach o napadnutí hitlerovským Nemeckom Sovietskeho zväzu 22. 6. 1941 vrhol sa k cisárovi Hirohitovi s návrhom okamžite udrieť do tyla ZSSR a takto pomôcť Hitlerovi,“ povedal Koškin.
Požiadavky japonských radikálov Koškin nazýva „absolútne pokryteckým správaním“, nakoľko svojim výskumom už dokázal, že Tokio v lete 1945, obávajúc sa vstupu ZSSR do vojny proti Japonsku, samé navrhovalo Moskve rôzne ústupky, vrátane územného charakteru.

„Mimochodom, japonské vládne kruhy vtedy všemožne a z vlastnej iniciatívy chceli odovzdať ZSSR Južný Sachalin a Kurily. Navyše japonskí novinári v 1990-tych rokoch našli dokumenty, z ktorých podľa hlásení sovietskeho veľvyslanca v Tokiu vyplývalo, že aby ZSSR nevstupoval do vojny, Japonci mu boli pripravení odovzdať aj ostrov Hokaido, o ktorý sa sovietska strana vôbec neusilovala,“ poznamenal Koškin a zdôraznil, že on sa vo svojich výskumoch opiera hlavne o fakty z japonských zdrojov. „Bolo by preto zaujímavé mať k tomu aj naše dokumenty, vrátane dokumentov z archívu FSB“.

 

ZSSR 8. augusta 1945, keďže mal nevyvrátiteľné dokumenty o vývoji Japonskom bakteriologických zbraní a uvedomujúc si jeho spojenecký tandem s Nemeckom, vyhlásil mu vojnu. Na druhý deň sa začala Ďalekovýchodná kampaň sovietskych vojsk, ktorá obsahovala tri operácie: Mandžuskú strategickú útočnú, Juhosachalinskú útočnú a Kurilskú výsadkovú operáciu.

 

 

Vstup Sovietskeho zväzu do vojny s Japonskom a rozdrvenie jeho Kuantungského zoskupenia predurčili jeho bezpodmienečnú kapituláciu: 2. septembra 1945 japonská vláda podpísala Akt o kapitulácii, čo znamenalo úplne ukončenie 2. svetovej vojny.
Od tých čias medzi ZSSR (Ruskom) a Japonskom panuje prímerie, mierová zmluva medzi nimi dodnes nie je podpísaná.
V roku 1956 ZSSR a Japonsko podpísali Spoločnú deklaráciu, v ktorej Moskva súhlasila, že po podpise mierovej zmluvy zváži možnosť odovzdania Japonsku ostrovov Habomai a Šikotan. Osudu ostrovov Iturup a Kunašir sa to netýkalo. ZSSR rátal s tým, že Spoločná deklarácia postaví bodku v tomto spore. No Japonsko považuje tento dokument len za časť riešenia celého problému, nevzdáva sa nárokov na všetky ostrovy.

 

V istom období vstúpili do sporu USA, ktoré pohrozili, že ak bude Japonsko súhlasiť s odovzdaním mu len dvoch zo štyroch ostrovov, bude to mať dopad na návrat suverenity Japonska nad Okinavou (dohoda o návrate Okinavy Japonsku dosiahla účinnosť v roku 1972).
Postoj Ruska dodnes spočíva v tom, že Kurilské ostrovy sa stali súčasťou ZSSR na základe výsledkov vojny a suverenita RF nad nimi nesmie byť spochybnená.
Vladimír Mikunda

Zdieľajte článok