Alijev: Arménsko a Irán využívali územie Azerbajdžanu na obchodovanie s drogami
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev obvinil Arménsko a Irán z obchodovania s drogami do Európy cez územie svojej krajiny.
“V minulom roku, Azerbajdžan opäť získal kontrolu nad 130 kilometrov dlhým úsekom štátnej hranice s Iránom, ktorý bol pod kontrolou Arménska asi 30 rokov, a tým zablokoval cestu obchodovania s drogami z Iránu cez oblasť Jabrayil v Azerbajdžane do Arménska a ďalej do Európy, “ – povedal dnes na online summite SNŠ Alijev, bez uvedenia akýchkoľvek skutočností.
Poznamenal len, že objem heroínu skonfiškovaného azerbajdžanskou stranou v iných častiach azerbajdžansko-iránskej hranice sa v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúcich rokov zdvojnásobil.
“Arménsko zhruba 30 rokov využíva v spolupráci s Iránom bývalé okupované územia Azerbajdžanu na obchodovanie s drogami do Európy,” uviedol Ilham Alijev.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že „prekvapivé“ poznámky prezidenta Alijeva o tom, že Teherán údajne využíval Karabach na prenos drog do Európy pred minuloročnou vojnou, „slúžia [záujmom Izraela]“.
Iran's Foreign Ministry spox says Azeri President Aliyev's "surprising" comments about Tehran allegedly using Karabakh to transfer drugs to Europe prior to last year's war "only serves [Israel's] interests".
The back-and-forth continues.https://t.co/tJdQoBkw1K
— Kian Sharifi (@KianSharifi) October 15, 2021
Iránske jednotky zablokovali azerbajdžanskú armádu na hraniciach s Arménskom
Iránske rozsiahle vojenské cvičenia v blízkosti hraníc Arménska, Azerbajdžanu a Turecka zablokovali útočnú operáciu Ankary a Baku v oblasti Sjunik v Arménsku. Podľa iránskej strany sa Azerbajdžan a Turecko pokúsili dostať svoje jednotky na územie Arménska, avšak potom, čo Irán v tomto regióne nasadil niekoľko stoviek tankov, desiatky raketových a delostreleckých systémov, a taktiež zapojil letectvo, ukázalo sa, že plány Ankary a Baku boli zmarené.
„Irán má informácie, že Baku a Ankara zamýšľali zaútočiť na Sjunik a prerušiť naše pozemné spojenie s Kaukazom. Na základe týchto informácií Irán zmobilizoval svoje sily a usadil sa na hraniciach, vďaka čomu boli plány Turecka a Azerbajdžanu zmarené,“ tvrdí iránsky analytik Salar Seif.
Zdá sa, že práve s takýmto konaním Teheránu súvisí nespokojnosť Turecka a Azerbajdžanu. Zároveň sa objavili informácie, že Jerevan dokonca ponúkol Iránu, aby na území Arménska urobil veľkú vojenskú základňu, čo poskytne iránskej armáde príležitosť úplne kontrolovať situáciu v regióne a Arménsku zaručí, že Turecko a Azerbajdžan nepoužijú agresiu na juhu Arménska.
Karol Jerguš
