Gustáv Wendrinský prezývaný „Krutý pes z Prešporku” – protitankové eso Waffen SS
Slovensko, 27. októbra 2021 (AM) – Gustáv Wendrinský (*24. január 1923, Bratislava – † 11. až 13. február 1945, Csobánka, Maďarsko) pochádzal z Bratislavy zo zmiešanej, nemecko-slovenskej rodiny. V čase II. svetovej vojny vstúpil do Waffen SS a ako príslušník 8. Waffen SS divízie „Florian Geyer“ získal v hodnosti poddôstojníka Rytiersky Kríž, najvyššie nemecké vojenské vyznamenanie.
Do roku 1938 vyrastal v Semtíne v Pardubiciach, jeho otec pracoval v továrni Explosia Semtín a neskôr v bratislavskom podniku Dynamit Nobel, ktorý patril do nemeckého konzorcia.
V roku 1940, vo veku 17 rokov sa rozhodol ako dobrovoľník vstúpiť do radov Waffen SS, pretože nemohol ako príslušník nemeckej menšiny z nenemeckých európskych krajín slúžiť v nemeckom Wehrmachte. Pridelili ho k 3. tankovej divízii SS „Totenkopf”, následne slúžil u protitankového delostrelectva. Výcvikom prešiel v okolí Varšavy, kde mu bolo pridelené aj jeho registračné číslo a osobná známka člena Waffen SS: 74-5.SS-Kav.Rgt.2.
Ťaženia v Rusku sa mladý Gustáv Wendrinský zúčastnil od jeho samého začiatku, 22. júna 1941. Ako príslušník divízie „Totenkopf“ sa koncom roku 1941 zúčastnil bitky pri Rževe, v ktorej utrpeli príslušníci Waffen SS ťažké straty. Táto bitka stála tiež za fyzickým vyčerpaním nemeckých jednotiek, takže nemali dostatok síl ku konečnému útoku na Moskvu.
V roku 2019 natočili Rusi vojnový film Ržev, ktorý má podobný charakter ako snímka 28 Panfilovcov. Rovnako ako v prípade 28 Panfilovcov, aj vo filme Ržev je veľmi dobrá kamera, vystihnutý dobový kontext, na rozdiel od 28 Panfilovcov je však Ržev čiastočne poznačený ideovo politickým nánosom (kontrast medzi bežnými vojakmi a dôstojníkmi a vojakmi NKVD), ktorý v druhom spomínanom filme chýba.
Video, film Ržev:
3. tanková divízia „Totenkopf“ utrpela v posledných mesiacoch roku 1941 značné straty. Keď bolo zrejmé, že do Moskvy sa členovia divízie nedostanú, vyčerpanú ju postupne stiahli z východného frontu a poslali na doplnenie. Keďže v zázemí sa formovali nové jednotky Waffen SS, v rámci ktorých sa nachádzala aj 8. jazdecká divízia Waffen SS „Florian Geyer“, časť skúsených poddôstojníckych kádrov a vojakov prevelili z 3. tankovej divízie SS „Totenkopf“ do „Floriana Geyera“.
Gustáv Wendrinský patril k posádkam protitankových diel, ktoré sa pri Moskve stretli v tvrdých súbojoch so sovietskymi tankami, podnikajúcimi smrtiace protiútoky, pričom Nemci sa naučili obávať najmä nesmierne pohyblivých tankov T-34. 8. jazdecká divízia „Florian Geyer“ bola pomenovaná podľa landsknechtského veliteľa Floriana Geyera, prezývaného „Čierny Landsknecht“ (alebo rytier) z 15. storočia, ktorý sa angažoval v náboženských vojnách 16. storočia, pričom v nemeckých dejinách bol vždy vnímaný ako národne orientovaný vodca. Je preto zrejmé, prečo nacistická propaganda siahla po jeho postave a pomenovali podľa neho divíziu Waffen SS. Podobne pomenovali, aj po ďalšom nemeckom landsknechtovi zo 16. storočia Götzovi von Berlichingen, 17. divíziu pancierových granátnikov Waffen SS. Čiastočne upravená landsknechtská pieseň Wir sind des Geyers schwarzer Haufen sa stala neoficiálnou piesňou 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“.
Video Wir sind des Geyers schwarzer Haufen:
Prvé mesiace roku 1942 trávil Gustáv Wendrinský a ostatní muži, prevelení od 3. tankovej divízie „Totenkopf“ v relatívnom bezpečí na území dnešného Poľska v oblasti mesta Dębica, kde trénovali s novými protitankovými delami a takisto dozerali na výcvik nováčikov, z ktorých bolo potrebné v pomerne krátkej dobe vytvoriť konsolidovaný bojový celok. Po pekle na Východnom fronte bol doplňovací a výcvikový tábor v meste Dębica obdobím relatívneho pokoja, na ktorý príslušníci Waffen SS z 8. jazdeckej divízie „Florian Geyer“ neskôr s nostalgiou spomínali.
Členovia 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ boli v roku 1942 nasadení v Bielorusku v oblasti Pripjaťských močiarov, bojovali najmä proti partizánom, ktorých viedol legendárny partizánsky veliteľ Kovpak. V boji proti mobilným partizánskym jednotkám, ktoré oslobodili v nemeckom tyle takmer 200×120 km široký pás s viacerými dedinami sa však protitankoví delostrelci výraznejšie neuplatnili, takže ich presunuli na frontovú líniu, kde pribúdali protiútoky sovietskych tankov. Pri mestách Velikije Luky, Vitebsk, Vjazma a Toropez sa však naučil Gustáv Wendrinský strachu zo sovietskych partizánskych útokov, pretože množstvo mužov z jeho jednotky padlo v bojoch proti Kovpakovým partizánom.
Nemeckí protitankoví delostrelci v akcii:
Na Východnom fronte sa čoskoro stal poddôstojník Gustav Wendrinský ostrieľaným vojakom a veliteľom protitankového dela. Vedel pre svoje delo nájsť tú najlepšiu palebnú pozíciu, zamaskovať ho, takže sa sovietski tankisti začali obávať „hniezd nemeckých protitankových diel”, ktoré pripomínali rozzúrené osy. Po porážke pri Stalingrade v prvých mesiacoch roku 1943 Nemci museli postupne z Bieloruska stiahnuť aj ďalšie súčasti 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ a nasadiť ju na frontovej línii. Gustáv Wendrinský sa zúčastnil druhej bitky o Ržev v novembri až decembri 1942, rovnako aj bitiek o Syčevku a Belyj, kde nemeckí protitankoví delostrelci utrpeli vysoké straty.
Následne v prvých mesiacoch roku 1943 sa po páde Stalingradu Gustav Wendrinský zúčastnil ťažkých bojov o Charkov. Nemcom sa podarilo stabilizovať frontovú líniu (Charkov udržali najmä muži 1. tankovej divízie Waffen SS LSSAH a muži 2. tankovej divízie Waffen SS „Das Reich“), v týchto bojoch protitankoví delostrelci z 8. jazdeckej divízie „Florian Geyer“ vypomáhali svojim spolubojovníkom z oboch elitných spomenutých divízii. Gustáv Wendrinský bol v tom čase príslušníkom 1. Kompanie SS-Panzerjägerabteilung 8, kde velil prvej čate protitankových diel.
V letných mesiacoch roku 1943 sa zúčastnil bitky pri Kursku, ktorá predstavovala „labutiu pieseň“ nemeckej ofenzívy na Východnom fronte. Od Kurska sa Nemci už len bránili, posledný nemecký pokus o protiútok pri Balatone na jar 1945 sa skončil totálnym neúspechom, nemecké ťažké tanky Tiger I a Tiger II, ktoré tvorili jadro nemeckých útočných tankových síl sa v bahnitom teréne trápili a navyše trpeli nedostatkom pohonných hmôt.
Po Charkove v roku 1943 Gustáv Wendrinský bojoval až do apríla 1943 pri meste Orel, následne sa zúčastnil sa ťažkých bojov pri Krivom Rogu, kde riadil protitankovú paľbu niekoľkých diel a podarilo sa mu zastaviť sovietsky tankový útok, pri ktorom sa Sovieti pokúsili prevalcovať zdecimované nemecké jednotky, značne pošramotené a dezorientované ťažkými stratami, ktoré sa zachraňovali útekom cez rieku Dneper. Za svoje bojové nasadenie pri Krivom Rogu získal Gustáv Wendrinský 1. októbra 1943 Železný kríž I. triedy.
Po Krivom Rogu museli Nemci v decembri 1943 z Východného frontu stiahnuť celú 8. jazdeckú divíziu Waffen SS „Florian Geyer“, ktorá utrpela pri Koveli takmer 70 % straty. Divíziu urýchlene doplnili v Chorvátsku, takže o niekoľko mesiacov v roku 1944 už mohla byť doplnená divízia opätovne nasadená na fronte v Sedmohradsku. Keďže v druhej polovici roku 1944 Rumuni podobne ako Fíni prešli na protinemeckú stranu, museli v oblasti Tirgu Mures, Iclanzel členovia 8. jazdeckej divízie „Florian Geyer“ bojovať proti presile spoločných sovietskych a rumunských jednotiek.
Po páde Rumunska sa Nemci sústredili na obranu Maďarska a najmä na obranu Budapešti. V tomto období už v hodnosti SS-Oberscharführera (rotmajster) mal Gustáv Wendrinský na svojom konte už 41 zničených sovietskych tankov, čo je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým delom počas II. svetovej vojny. Z tohto počtu mal na svojom konte aj dva tanky zničené v tzv. boji z blízka – pancierovou päsťou, pretože sovietske tanky už prenikli na palebné postavenia nemeckých protitankových diel. To všetko ešte pred začiatkom bojov v hlavnom meste Maďarska, Budapešti.
Video, bitka o Budapešť:
Podriadení z divízie prezývali Gustáva Wendrinského „Krutý pes z Prešporku”, v ich očiach a v očiach velenia sa stal legendou. Jeho vojenské kvality nikto nespochybňoval. Počas bojov o Budapešť, ktoré trvali 108 dní, zničil ďalších 5 sovietskych tankov T-34, z toho opäť dva tanky pomocou Panzerfaustu, čo bol vskutku husársky kúsok. Dňa 27. januára 1945 získal, len štyri dni po svojich 22. narodeninách, ako najmladší člen 8. jazdeckej divízie Waffen SS „Florian Geyer“ Rytiersky kríž.
Gustáv Wendrinský padol, zasiahnutý strelou do hlavy o dva týždne neskoršie, niekedy medzi 11. až 13. februárom 1945, 20 km od Budapešti v dedinke menom Csobánka, pri pokuse nemeckých a maďarských vojakov o únik z Budapešti. V týchto dňoch bola 8. SS-Kavallerie-Division „Florian Geyer“ prakticky zlikvidovaná. Do nemeckých línií sa z obkľúčenia pri Budapešti prebojovalo približne 170 mužov zo 14 040 jej príslušníkov, čo bol početný stav z augusta 1944. V jej radoch od 22. júna 1941 do 13. februára 1945 padlo, bolo nezvestných a ranených okolo 30 000 vojakov.
Gustáv Wendrinský nebol nikdy vážnejšie zranený, v plnom bojovom nasadení na Východnom fronte strávil približne tri roky. Kostrové pozostatky nemeckých vojakov, ktorí bránili Budapešť, boli v 2003 premiestnené z vojenského cintorína v Csobánke a premiestnené na vojenský cintorín na predmestí Budapešti v Budaörse, kde spočívajú dodnes.
Karol Oravečka
