Ilustračné foto: 9. mája. Medzikontinentálna balistická raketa RS-24 (ICBM) pri štarte z kozmodrómu Pleseck. Foto: ITAR-TASS
Aktuality, Bezpečnosť, Letectvo,

Kyjev sa vyhráža, že jeho rakety doletia do Moskvy. Je to reálne?

Ukrajinci sa vyhrážajú, že ich rakety doletia do ruského hlavného mesta. S teóriou to má Kyjev v poriadku, ale v praxi letia propagačné strely ďalej ako reálne.


 

Ukrajinské ozbrojené sily môžu získať v budúcnosti vlastný raketový systém, ktorý „dosiahne“ na Moskvu. Jeho vývoj si vyžiada asi 10 rokov. Vyhlásil to externý poradca vedúceho prezidentskej kancelárie a hovorca kyjevskej delegácie v Trojstrannej kontaktnej skupine pre Donbas Alexej Arestovyč.

 

Arestovyč je dosť odiózna postava. Predpovedal napríklad okupáciu Bieloruska, pochopiteľne Ruskom, a tiež, citujeme, že „Poliaci, obyvatelia pobaltských štátov, a spolu s nimi ostatní Európania náhle pocítia, že vojna (…) je priamo na prahu.“

 

Lenže nás znepokojuje niečo iné. Je vývoj ukrajinských raketových systémov, ktoré by dokázali skutočne ohroziť Moskvu, reálny? Je za týmito vyhláseniami niečo okrem planých sľubov a zámerov?

 

S minulosťou a teóriou je všetko v poriadku
Teoretickú možnosť vývoja raketových systémov akejkoľvek triedy mala Ukrajina vždy. Z mocného sovietskeho obranného priemyslu zdedila Ukrajina najmä raketovú konštrukčnú kanceláriu Južnoja v Dnepropetrovsku, chemický podnik v Pavlograde, kyjevskú konštrukčnú kanceláriu Agat a ďalšie podniky.

 

Agat vyrábal samonavádzacie hlavice, a to aj pre postsovietske ruské rakety triedy vzduch-vzduch. V Pavlograde vyrábali veľmi účinné zmiešané raketové palivo podľa najnovších pre osemdesiate roky receptov. Vybavovali nimi na tú dobu najmodernejšie medzikontinentálne balistické rakety na tuhé palivo Molodec pre železničné raketové systémy.

 

Konštrukčná kancelária Južnoja sa mohla pochváliť vývojom niekoľkých generácií medzikontinentálnych rakiet (MBR), vrátane ťažkých MBR R-36M2 Vojevoda, ktoré sú známe aj pod názvom SS-18 Satan. Majú ich dodnes vo výzbroji ruskej strategické jadrové sily, a je to dnes najvýkonnejšia medzikontinentálna raketa na svete. Práve Vojevody má nahradiť nová, už plne hotová ruská raketa Sarmat, ktorej letové skúšky sa majú začať v najbližších dvoch mesiacoch.

 

Ukrajinský vojenský priemysel by mohol skrátka vyvinúť v prípade financovania a politickej vôle raketový systém ktorejkoľvek triedy. Potenciál na to má. Problém (pre Kyjev) spočíva v tom, že od sovietskych čias nedostala ukrajinská armáda žiadny systém s raketami veľkého doletu.

 

Ale v praxi…
Rozhodnutie o vývoji vlastného operatívneho taktického systému bolo prvýkrát prijaté ukrajinskou Bezpečnostnou radou v roku 1997. Plánovali použiť všetko, čo zostalo z projektu Borisfen, ktorému sa konštrukčná kancelária Južnoja venovala tri roky predtým.

 

K vývoju Borisfenu inšpirovalo Ukrajincov zrejme to, že ich ruskí kolegovia zahájili projektovanie raketového systému Iskander. V týchto rokoch konštruktéri oboch krajín spolupracovali, takže ukrajinskí inžinieri sa zúčastnili práce na početných ruských projektoch v raketovej oblasti. Dolet Borisfenu mohol byť 500 km, vývoj rakiet väčšieho doletu nebol možný kvôli vtedy platnej dohode medzi ZSSR a USA o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu.

 

Uplynulo takmer 10 rokov. V roku 2007 bolo oznámené začatie práce na vývoji raketového systému Sapsan o dolete 280 km. Projektu sa venovala konštrukčná kancelária Južnoja (Dnepropetrovsk) spolu s ukrajinskou Národnou kozmickou agentúrou. O dolete Sapsanu, a neskôr aj jeho modifikácii Grom, rozhodovalo exportné zameranie raketového systému, pretože dodávky do zahraničia rakiet o dolete cez 300 km sú zakázané dohodami o nešírení raketových a jadrových technológií.

 

Uplynulo ešte niekoľko rokov. V roku 2013 urobil ukrajinský minister obrany Pavel Lebedev vyhlásenie o zrušení vývoja Sapsanu. Avšak v rovnakom roku bola zverejnená správa o veľkom záujme zo strany Saudskej Arábie o vývoj modernizovaného raketového systému s novou raketou Grom-2, ktorý mal byť vyvinutý na základe nerealizovaného Sapsanu.

 

V roku 2016 zverejnili médiá informáciu o tom, že ukrajinské podniky získali zahraničné financovanie na tento elaborát. Práca na vývoji raketového systému postupovala, vznikli makety odpaľovacieho zariadenia, makety rakiet, prvé vzorky motorov na tuhé palivo. V roku 2018 vykonala Ukrajina po prvýkrát za dlhú dobu palebné skúšky motora novej bojovej balistickej rakety.

 

V rokoch 2020-2021 sme očakávali začatie testovania nového raketového systému, po ktorého ukončení ho mohla získať do výzbroje ako Saudská Arábia , tak aj samotná Ukrajina. Lenže testovanie sa zatiaľ nekonalo. Prechod od motora a makety odpaľovacieho zariadenia k reálnym bojovým vzorkám vyžadoval zrejme viac síl a prostriedkov než sa plánovalo. Dnes hovorí Arestovyč o desiatich rokoch…

 

Je na to Moskva pripravená?
Dokáže tento raketový systém ohroziť ruskú metropolu? V prípade vývoja rakety Grom-2 s oficiálnym zvýšeným doletom 500 km pre „vnútorné“ použitie sa táto hrozba môže stať reálnou, pretože z územia východných oblastí Ukrajiny je do Moskvy približne rovnaká vzdialenosť.

 

Treba však pripomenúť, že dolet 500 km môže byť práve „oficiálny.“ S ohľadom na charakteristiky raketového motora vyvinutého pre Grom-2 môže dolet činiť aj cez 600 km. Môže tiež mať plusy ruského Iskanderu, ako je možnosť riadenia rakety po celej trajektórii letu, protiraketové manévrovanie v konečnej časti letu a pod. Zostreliť tieto rakety bude pre moskovský systém PRO zložitejšie, pretože bol vytvorený proti medzikontinentálnym raketám, a nie proti malým manévrujúcim stealph raketám v malej výške.

 

Moskva samozrejme reaguje na získanie Ukrajinou týchto raketových systémov rovnakými systémami PVO-PRO triedy S-500. Bude to úplne adekvátne obranné opatrenie.

 

Otázka spočíva v tom, či ukrajinský raketový projekt nezopakuje osud všetkých predchádzajúcich projektov a tiež celého ukrajinského vojenského priemyslu, ktorý doteraz nepremenil svoju potenciálnu energiu na kinetickú, alebo, ako napísal magazín Military Watch, spadol po rozpade ZSSR z neba na zem.

 

Hrozba je skrátka rovnako reálna ako iluzórna. Domnievam sa, že sa pravdepodobnosť vstupu Ukrajiny do NATO môže stať po rokoch vážnejšou hrozbou ako získanie rakiet, ktoré môžu teoreticky doletieť od Dnepra do Moskvy.

 

Ostatne, najlepšie snáď reagoval na výrok Arestovyča predseda frakcie Sluha národa v Najvyššej rade David Arachimija: „K takýmto vyhláseniam mám vôbec negatívny vzťah, buď niečo urob, vytvor, odpáľ rakety, a potom už budeme mať do činenia s faktom, alebo jednoducho nehovor nič (…)”.
Nič viac, nič menej.

Dmitrij Kornev

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov