Systém S-550: Zatiaľ čo sa S-500 zaoberá hypersonickými hrozbami, bude čeliť balistickým raketám
ZSSR nedokázal patrične odpovedať na americké „hviezdne vojny“, následne sa navyše rozpadol. Zdá sa však, že niektoré vojenské projekty z neskorej sovietskej doby sa dajú ľahko aktualizovať aj dnes, čím zaistia spoľahlivú protiraketovú kopulu.
V týchto dňoch prezident Ruska Vladimír Putin v priebehu porád s vedením ministerstva obrany a podnikov obranno-priemyselného komplexu kládol dôraz na význam dodávok Ozbrojeným silám RF systémov protivzdušnej obrany S-350, S-500 a S-550.
Systémy protivzdušnej obrany S-350 Víťaz a S-500 Prometej sú už dosť dobre známe, okrem iného aj médiám, zmienky o systéme S-550 sa však vo verejnej tlači oficiálne objavujú prvýkrát.
Nie je zatiaľ úplne jasné, čo stojí za novým označením S-550. Systém s týmto označením sa však už vyvíjal v posledných rokoch existencie Sovietskeho zväzu a mal by kardinálne zmeniť možnosti protiraketovej obrany krajiny. Budeme o tom rozprávať všetko po poriadku.
Symetrická a asymetrická odpoveď ZSSR
V roku 1981 bola zahájená práca na projekte objektového mobilného systému protiraketovej obrany blízkeho dosahu S-550. Základom projektu sa stali skúsenosti z projektovania systému S-225 Azov, ktorý sa vyvíjal a skúšal koncom 60. až do polovice 70. rokov na polygóne Sary-Šagan v Kazachstane.
V oných rokoch by boli skúšky a rozvinutie mobilného protiraketového systému porušením Zmluvy a obmedzenie systémov protiraketovej obrany medzi ZSSR a USA. Preto sa prvá pokusná vzorka vyvíjala najskôr v stacionárnom variante – s rozmiestnením zariadenia komplexu v nemobilných kontajneroch. Zvlášť sa vyvíjali kontajnery systému rádiolokačného navádzania, veliteľské stanovište, ktoré predpokladalo aj rozmiestnenie operátorov systému, a počítačové stredisko. Je jasné, že pri prechode od skúšok k rozvinutiu systému by sa mohli stacionárne kontajnery dosť ľahko zmeniť na mobilné, čo by umožnilo operatívny presun systému protivzdušnej obrany kamkoľvek na Zemi.
V roku 1985 bol schválený veľký program vývoja systémov protiraketovej obrany, ktorý predpokladal práce na jednej z častí „sovietskej odpovede SDI“ – ide o americký program Strategická obranná iniciatíva (Strategic Defense Initiative, SDI), označovaný niekedy za program Hviezdnych vojen. USA plánovali (aspoň slovami) rozvinutie mohutného systému protivzdušnej obrany, čím by mohla byť spochybnená možnosť zasadenia odvetného raketového jadrového úderu Sovietmi.
ZSSR chystal asymetrickú odpoveď v podobe nových komplexov strategických raketových systémov a symetrickú – vývoj vlastných systémov protiraketovej obrany. Práce postupovali hneď niekoľkými smermi: na zemi sa vyvíjal systém protiraketovej obrany Moskvy A-135 a pre vesmír sa plánoval vývoj systému SK-1000 s rozmiestnením časti bojových prvkov na obežnej dráhe.
Ďalším prvkom veľkého programu výstavby protiraketového štítu ZSSR by sa mal stať už spomínaný mobilný systém S-550. Svojimi možnosťami bol blízky systému A-135, bol ale oveľa kompaktnejší.
Protiraketová kopula proti každej bojovej hlavici
Výroba súčastí nového systému protivzdušnej obrany S-550 na testovanie začala v roku 1985. O tri roky neskôr už boli vyrobené veliteľské stanovištia a počítačový systém nového komplexu, prebiehala aj montáž rádiolokačného systému s otočnou anténou radaru so snímaním 360 stupňov.
Jeho skúšky sa plánovalo začať v roku 1990 na tom istom polygóne Sary-Šagan vo variante stacionárneho komplexu, aby nebol porušený rámec zmluvy o protiraketovej obrane. Koncom 80. rokov, pravdepodobne na pozadí ekonomických problémov a možno aj Gorbačovovej mierumilovnej politiky, bolo prijaté rozhodnutie o pozastavení práce na novom komplexe. A po rozpade ZSSR bolo zariadenie skúšobnej vzorky systému S-550 demontované.
S ohľadom na to, že sa systém S-550 vyvíjal ako systém protivzdušnej obrany blízkeho zachytenia a malo byť pritom využité skúsenosti z projektovania zachytávacej rakety PRS-1 (53T6) systému A-135, môžeme predpokladať, že komplex mal zabezpečiť protiraketovú kopulu až 100 kilometrov vysokú s polomerom 100 až 150 kilometrov nad akýmkoľvek chráneným objektom. Táto kopula mala ochrániť objekt pred útokom ľubovoľnej balistickej rakety a ľubovoľnej sady bojových hlavíc s prostriedkami na prekonanie protiraketovej obrany.
To hlavné nie je vzhľad, ale funkčnosť
To hlavné však nie je vzhľad, ale funkčnosť. Môžeme predpokladať, že S-500 a S-550 si rozdelia povinnosti. Pripúšťam, že S-500 sa bude zaoberať predovšetkým protivzdušnou obranou a hypersonickými bojovými hlavicami, ktoré sa môžu v perspektíve objaviť u potenciálnych nepriateľov Ruska, oi v USA. A S-550 bude vo väčšej miere čeliť strategickým útočným prostriedkom, teda bojovým hlaviciam balistických rakiet veľkého doletu.
S-550 bol zničený?
To je iba jedna z verzií. V tlači nájdeme napokon veľké množstvo hypotéz ohľadom S-550. Sú medzi nimi verzie logické – napríklad, že S-550 s väčšou zásobou munície a skráteným akčným rádiom bude v porovnaní s komplexom S-500 približne to isté, čo S-350 oproti S-300.
Existujú aj verzie exotické, že vraj jediná skúšobná vzorka S-550 bola zničená už v roku 1992. A objavujú sa aj verzie najrozumnejšie, že musíme počkať, kým nám Rusko poskytne oficiálne informácie o projekte.
