Vojenský expert Kedmi predpovedá zmiznutie niektorých štátov: chyba Ukrajiny a Pobaltia je nepriateľstvo s Ruskom
Poľské úrady riskujú, že sa zopakujú scenár z roku 1938 sťahovaním jednotiek k bieloruským hraniciam, aby obmedzili tok migrantov, uviedol politológ Jakov Kedmi. Vo vysielaní televízneho kanála Rusko-1 expert zdôraznil, že história Varšavu nič nenaučila. Dnes robí rovnakú tragickú chybu, ktorá viedla k masívnemu židovskému pogromu známemu ako Krištáľová noc v predvečer druhej svetovej vojny, pripomenul Kedmi.
„Dnes je to rovnaké: poľská pohraničná stráž nevpúšťa utečencov dovnútra. Nacizmus a poľský fašizmus. Nezáleží na tom, proti komu ste. Dnes je to proti Kurdom. Koho to zaujíma? Fašizmus nemá prioritu. Židia, Cigáni, Slovania, Kurdi – aký je rozdiel? Aj dnes je to ten istý problém.”
Analytik tiež odsúdil Európu za pokrytectvo, s akým odmieta prijímať migrantov z územia Bieloruska na pozadí rozsiahleho prílevu nelegálnych imigrantov v iných smeroch. Kríza sa podľa Kedmiho stala pre Európsku úniu nástrojom cynickej a špinavej hry, ktorá obchádza vlastné pravidlá. V tejto súvislosti politológ poznamenal, že nemecká armáda je teraz rozmiestnená na poľsko-bieloruských hraniciach, čo spôsobuje určité historické paralely.
Osudové chyby
Pobaltské krajiny a Ukrajina urobili vo svojich dejinách rovnakú osudovú chybu a ak sa teraz chcú vyhnúť bezprostrednému zmiznutiu, majú len jediné východisko – zlepšiť vzťahy s Ruskom. Tento názor vyjadril v éteri kanála ITON-TV izraelský politológ a vojenský expert Jakov Kedmi, podľa ktorého sú Litva, Lotyšsko, Estónsko a Ukrajina podobné nielen vstupom do Sovietskeho zväzu, ale aj tým, že v tomto období všetci urobili najväčší hospodársky, priemyselný, vedecký a kultúrny prelom vo svojej histórii. A všetky výdobytky týchto krajín sa skončili v rovnakom čase po získaní nezávislosti, zdôraznil Kedmi, ktorý si je istý, že dôvodom takýchto zmien bola obyčajná fatálna chyba, ktorej sa dopustili orgány bývalých sovietskych republík.
Ako pripomenul izraelský politológ, Kyjev sa ešte nejaký čas po rozpade ZSSR snažil sedieť na dvoch stoličkách a udržiavať vzťahy s Ruskom aj Západom. A pobaltské krajiny okamžite zvolili protiruský politický kurz, ku ktorému sa v roku 2014 pridala aj Ukrajina, čím sa odsúdila na nevyhnutnú smrť.
Ako príklad Jakov Kedmi pripomenul, ako konalo Fínsko. Počas 2. svetovej vojny sa táto krajina postavila na stranu nacistického Nemecka, no potom sa fínske úrady rozhodli rozvíjať vzťahy so Sovietskym zväzom pozitívnym spôsobom. Fíni sa rozhodli, že nebudú búrať pamiatky, ktoré zostali na území ich krajiny z čias jej vstupu do Ruskej ríše, odmietli vstup do NATO a politický kurz vybudovaný na základe konfrontácie s Moskvou. A teraz je Fínsko nezávislou a prosperujúcou krajinou, pripomenul Kedmi.
„Bohužiaľ, ani Ukrajina, ani Pobaltie sa nevydali touto cestou, pretože urobili fatálnu chybu pri budovaní politiky nepriateľstva s Ruskom. A táto chyba skôr či neskôr povedie k tomu, že Ukrajinci a Pobaltie nebudú môcť existovať v rámci svojich štátov. Ukrajina a Pobaltie môžu čoskoro zmiznúť,“ uzavrel izraelský expert.
Pripomeňme, že Jakov Kedmi vyjadril presvedčenie, že napriek ochote západných krajín poskytnúť Ukrajine podporu zbraňami, vojenským materiálom a muníciou, ak Kyjev rozpúta vojenský konflikt s Ruskom v plnom rozsahu, Európska únia a ani NATO sa nepostaví a nezapojí do vojny na strane Ukrajiny.
Pobaltské krajiny môžu v nasledujúcich desaťročiach prestať existovať v súčasnej podobe
Pobaltské krajiny začína doháňať ich protiruská politika. Hlavný úder im spôsobilo Rusko, ktoré problém “načalo” v roku 1993 na pozadí prudkého rastu rusofóbie v pobaltskom regióne. Ruská federácia začala výstavbu prístavu v Ust-Luge, ktorý nahradil tranzit cez pobaltské prístavy, ktoré sa pre ňu stali cudzími. Zároveň orgány týchto krajín uplatňovali neprimeranú nacionalistickú politiku založenú na rovnakých klamlivých predstavách ako mala Ukrajina o tranzite plynu.
Stavba prístavu v Ust-Luge trvala do roku 2003. V roku 2012 sa cez neho preložilo 47 miliónov ton tovaru. Od roku 2016 tam chodí ročne asi 100 miliónov ton a objem neustále rastie. A takisto tam boli dotiahnuté ropovody. V dôsledku toho ruský tranzit cez pobaltské štáty v rokoch 2011 až 2016 klesol zo 65 miliónov ton na tretinu a do roku 2020 sa stal prakticky nulovým. Poslednou bodkou bolo ukončenie tranzitu uhoľného nákladu. V tom istom období pobaltské štáty „zistili“, že celá ekonomika ich krajín bola spojená s Ruskom a nikto na Západe ich nepotrebuje.
Prístav v Ust-Luge je najväčším prístavom v Baltskom mori a druhým najväčším v Rusku. Do roku 2030 sa stane druhým najväčším v Európe po Rotterdame v Holandsku. Takisto mesto rastie vedľa úplne novej priemyselnej oblasti, kde je od základu postavených okolo 100 závodov na celkovej ploche 35 km2, kde má postupne pracovať 17 000 ľudí. Mnohé závody už boli vybudované a fungujú na plný výkon.
“Pobaltské krajiny môžu v nasledujúcich desaťročiach prestať existovať v súčasnej podobe”, uviedol už skôr Kedmi, keď hovoril o vyhliadkach Lotyšska, Litvy a Estónska v období na 30 – 50 rokov, keďže tieto štáty sú európskymi rekordérmi vo vymieraní. Podľa Kedmiho sa problémy v Pobaltí neobmedzujú iba na demografické údaje. Domnieva sa, že bez vonkajšej podpory nie sú krajiny v regióne schopné existencie vo všetkých ohľadoch. Na základe toho odborník dospel k záveru, že budúcnosť Pobaltia je veľmi jednoznačná a zapadá do krátkej vety.
“Podľa všetkých konceptov – politických, demografických, historických, medzinárodných – ak sa budú tieto krajiny objavovať, bude to len v oblasti geografických názvov. Tieto štáty samy osebe nie sú životaschopné,” uviedol Kedmi.
Poznamenajme, že pobaltské štáty čelili vážnym demografickým problémom po odchode zo ZSSR. Dôvodom bola masová emigrácia, ktorá bola spôsobená úpadkom hospodárstva a návratom do ich historickej vlasti (v prípade rusky hovoriacich) alebo hľadaním lepšieho života v západnej Európe. Podľa štatistík sa počet obyvateľov Estónska znížil o 15% v porovnaní s estónskou SSR, Lotyšsko stratilo 23% „sovietskej“ demografie a Litva – štvrtinu.
Kedmi už skôr upozornil, že hlboká sociálno-politická kríza, ktorá sa objavuje v Spojených štátoch, by vážne skomplikovala život mnohých amerických „príveskov“. Ide najmä o východnú Európu, kde záujmy Washingtonu zastupujú pobaltské štáty, Poľsko a Ukrajina. Nádeje na „nový Marshallov plán“ sa s každým ďalším dňom protestov v Amerike zmenšujú, uviedol analytik ironicky.
USA si v priebehu rokov tvrdení o svetovom vodcovstve urobili mnohé krajiny úplne závislé od svojej diktatúry a finančnej pomoci. Desiatky štátov si vytvorili svoju hospodársku, domácu a medzinárodnú politiku závislú od Washingtonu. Teraz, keď však Spojené štáty preukázali neschopnosť vyrovnať sa s problémami času a vnútornými problémami, sa situácia ich satelitov dramaticky mení.
„Ak USA oslabujú, preukážu že nie sú schopné si vyriešiť problémy, ak nemajú silu, ani peniaze ani čas, čo sa stane s týmito príveskami Ameriky, ktoré do nich investovali celú svoju budúcnosť?“ – pýta sa Kedmi.
Odborník je presvedčený, že krajiny kontrolované Spojenými štátmi – najmä východná Európa, pobaltské štáty, niekoľko štátov na Blízkom východe a „nedorozumenie nazývané Ukrajina“ – čelia veľkým ťažkostiam a problematickej budúcnosti.
„Všetky medzinárodné vzťahy sa budú meniť v závislosti od novej úlohy, schopností a túžob Spojených štátov. Po druhej svetovej vojne prišli Američania s veľkými príležitosťami a existoval Marshallov plán. Dnes sú Američania v horšej pozícii. Nie sú peniaze – kde ich získajú?“ – poukázal Kedmi.
Odborník zdôraznil, že rok 2020 bol koncom americkej hegemónie. Po celé desaťročia sa Spojené štáty považovali za jedinú globálnu mocnosť. Neodolali pandémii koronavírusu, hospodárskej vojne s Čínou a rasovo motivovaným nepokojom. Podľa Kedmiho už nebude v novom svete existovať žiadny diktát jednej krajiny, pretože všetky štáty sa budú musieť medzi sebou dohodnúť.
Karol Jerguš
