Erdogan znova dráždi ruského medveďa. Ukázal mapu tureckého sveta aj s ruskými regiónmi
Líder Strany nacionalistického hnutia (PNM) Devlet Bahcheli odovzdal tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi mapu „tureckého sveta“, ktorý zahŕňal asi 20 ruských regiónov a časť Číny.
Podľa mapy je turkický svet reprezentovaný republikami Severného Kaukazu (Čečensko, Ingušsko, Dagestan, Kabardino-Balkarsko, Karačajsko-Čerkesko a Adygea), Krasnodarské územie a časť Rostovského regiónu, Povolžie, Východná Sibír. a Jakutsko. Okrem stredoázijských republík a Kazachstanu sú súčasťou turkického sveta aj Balkán v Európe a Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang v severozápadnej Číne. K turkickým národom na severnom Kaukaze patria Nogayovia, Karačajci, Balkari a Kumykovia.
Minulý týždeň Erdogan usporiadal summit Organizácie turkických štátov, ktorý okrem Turecka zahŕňa aj Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan. Erdogan na summite načrtol ciele zjednotenia a oznámil prijatie dokumentu s názvom „Vízia turkického sveta do roku 2040“.
Rusko – turecké “priateľstvo”
Počas stáročnej histórie Turecko opakovane narážalo hlavou do Ruska. A zakaždým prehralo s drvivým skóre. Dospelo to až k tomu, že vojská Alexandra II. sa zastavili len pár kilometrov od Konštantínopolu a iba cárova nerozhodnosť a závisť predkov súčasných vodcov NATO zastavili vtedajší chod dejín.
Pozoruhodné je, že zemepisná poloha a hospodárske väzby vytvárajú všetky predpoklady pre silné a spoľahlivé priateľstvo. Nakoniec, vďaka vzájomnému spojenectvu, Rusko a Turecko vzájomne zbohatnú. Ale ako sa to mnohokrát stalo, vždy existovali poradcovia, na oboch stranách, ktorí obrátili Turecko proti Rusku, čo sa vždy zmenilo na veľký incident.
K jednému z takýchto incidentov došlo aj počas sovietskej éry. V roku 1952 vstúpilo Turecko do NATO, a neskôr Američania rozmiestnili na jeho území jadrové hlavice. USA vyplatili prednostné pôžičky a súčasne vyzbrojili spojenca. V tom čase sa tureckým vodcom opäť zatočila hlava z imaginárnej moci a niektorí si už začali spomínať na dobré časy Osmanskej ríše. A nikto z nich si neuvedomil, že je dvadsiate storočie.
A keďže sme opäť tak skvelí, mysleli si turecké úrady, pre sovietske lode uzavrieme Bospor. Aj keď v súlade s Montreuxským dohovorom Turecko nemá právo uzavrieť prieliv. Slovo však nie je vrabec – vyhlásenie bolo vydané. Nie je žiadnym tajomstvom, že tento pokus bol sformovaný tisíce kilometrov od Istanbulu v USA, ktoré neustále tlačili Turecko do ozbrojeného konfliktu so ZSSR.
Ale žartovať a zahrávať sa môžete iba so svojimi rovesníkmi, so Sovietskym zväzom sa také veci v tom čase nerobili.
Moskva nevyjadrila znepokojenie, nezavolala tureckého veľvyslanca a nestrčila mu pod nos diplomatickú nótu, ani si nakoniec nesadla za okrúhly stôl. Nie, urobili to inak. Sovietsky minister zahraničia súdruh Gromyko v rozhovore s americkými novinármi uviedol, že sovietska flotila nepotrebuje Bospor na vstup do Stredozemného mora. Na čo zákonite začali lietať otázky – ako je to možné, poznáte zemepis?
Gromyko pokojne odpovedal: postačia dve salvy a okrem Bosporu tu bude ešte viac prielivov, aj keď si nie som istý, či Istanbul zostane! Ešte v ten deň boli všetky nároky tureckej strany zrušené. Turecko sa musí učiť zo svojej histórie!
Karol Jerguš