Pozadie čachrov okolo Dohody o otvorenom nebi
RF odstúpila od dohody 18. 12. 2021, čím aj oficiálne ukončila svoje zmluvné záväzky. Avšak pred ňou to už 22. 11.2020 urobili USA.
Odstúpenie od Dohody o otvorenom nebi (DON) ohlásil prezident USA Donald Trump 23. mája 2020. Zámienkou na to boli vraj „mnohé narušenia zo strany Ruska“. Obecne povedané, Washington obvinil Moskvu z toho, že využívala „otvorené nebo“ ako nástroj „vojenského nátlaku“, že získané snímky používala na „voľbu cieľov pri kriticky dôležitej infraštruktúre v USA a Európe…“. V Moskve toto zdôvodnenie vyvolalo hurónsky smiech, pripomenúc Američanom, že ich lietadlá v Rusku predsa tiež „nelietali nad plážami a parkami“.
Reálna úvaha o naivite
Ak by sme Spojené štáty považovali za múdre a Rusov za hlúpych, tak Američania mohli kalkulovať s tým, že oni vystúpením zo zmluvy svoje nebo zatvoria, avšak prostredníctvom svojich spojencov v NATO budú mať ruské nebo stále otvorené. Lenže ani Rusi nie sú hlúpi ani naivní a práve preto žiadali signatárov zmluvy, ktorí sú spojencami USA v NATO, aby sa zaručili, že nebudú odovzdávať Američanom spravodajské informácie, ktoré sami získajú. Európski spojenci a Kanada však takúto záruku odmietli poskytnúť. Rusko preto taktiež rozhodlo o svojom vystúpení z DON, čím narobilo problémy ostatným jeho európskym signatárom.
Narástol význam Bieloruska
Problémy spočívajú v tom, že namiesto 35 signatárskych štátov DON už má svoje nebo otvorené len 33 z nich. Rusko sa tak dostalo do rovnako výhodnej pozície, akú majú USA. Prostredníctvom zmluvných štátov bývalého ZSSR, a osobitne Bieloruska, by mohlo, síce nezákonne, dostávať informácie o územiach európskych štátov a Kanady, bez toho, aby odhaľovali tajomstvá svojho územia.
Táto obava existuje napriek tomu, že DON zakazuje poskytovať získané informácie tretím stranám. Aj preto Rusko po odstúpení od DON Spojenými štátmi žiadalo písomne potvrdiť tento záväzok, no reakcia zo strany mnohých účastníckych štátov DON ho rozčarovala.
Nastáva súmrak DON
Po odstúpení od DON Spojenými štátmi americkými sa reťazovo odštartovala reakcia, ktorá na 99 percent privedie k zániku celej Dohody o otvorenom nebi. Lebo jej logickým pokračovaním asi bude, že hlavne európske mocnosti sa zrejme neuspokoja so situáciou, že Bielorusko a členské štáty bývalého ZSSR budú ich územia otvorene skúmať a odvetou im za to bude možnosť skúmať ich územia, ktoré sú „len“ na periférii súčasného Ruska. A teda sú vojensky relatívne bezvýznamnejšie.
Dodatok
Zmluva o otvorenom nebi dovoľovala 35 zmluvným štátom z Európy, bývalého ZSSR, USA a Kanady otvorene zbierať informácie o ozbrojených silách a podujatiach od kohokoľvek z nich. Predmetom prieskumu je celé územie prijímajúceho štátu, okrem pásma 10 km od hraníc so štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou.
Dokument bol podpísaný 24. 3. 1992 a účinný bol od 1. 1. 2002. Depozitármi ratifikačných listín sa stali vlády Kanady a Maďarskej republiky. Zmluva o otvorenom nebi je registrovaná depozitármi podľa článku 102 Charty OSN.
Vladimír Mikunda