Čím ide Irán zvádzať Rusko
Návrh rozsiahlej strategickej dohody prináša do Moskvy iránsky prezident Ibrahim Raisi. Prečo je pre Teherán také dôležité nadviazať obchodné vzťahy s Moskvou, aké budú hlavné ťažkosti pri dosahovaní dohôd o predaji ruských zbraní Iránu a o čom budú okrem toho hovoriť lídri oboch krajín?
At the talks in Moscow, the President of Iran invited Vladimir Putin to come out as a united front against the United States and Western countries.
#Irantelegram new_militarycolumnist pic.twitter.com/jklX5fqdzm
— Victor vicktop55 (@vicktop55) January 19, 2022
19. januára prichádza do Ruska na dvojdňovú návštevu nový prezident Iránskej islamskej republiky Ibrahim Raisi. Ide o jeho tretiu zahraničnú návštevu od nástupu k moci (predtým navštívil Tadžikistan a Turkménsko), ako aj prvú návštevu iránskeho prezidenta v Rusku od roku 2017.
Iránske médiá, samozrejme, píšu, že návšteva sa nesie v maximálne priateľskej atmosfére.
„Irán a Rusko sú si bližšie ako kedykoľvek predtým,“ znie titulok Tehran Times. A v článku sa píše, že hlavné ciele návštevy sú ekonomické.
„Ako krajina, ktorá vždy podporovala Irán tvárou v tvár brutálnym a jednostranným sankciám, má Rusko veľký potenciál stať sa blízkym spojencom Iránu v hospodárskom sektore (blízkym, ale nie najbližším – po uzavretí balíka investičných dohôd). v hodnote stoviek miliárd dolárov. Politické vzťahy medzi krajinami boli vždy na vysokej úrovni, ale ekonomická a obchodná spolupráca v odvetviach, akými sú vyspelé technológie a letectvo, nezodpovedá rozsiahlym schopnostiam oboch krajín a situáciu je potrebné napraviť,“ dodal.
Prezident Raisi preto prináša do Ruska návrh dohody o strategickom partnerstve na obdobie 20 rokov. O čom sa samozrejme bude diskutovať s ruskou stranou. A okrem toho rozhodnúť, ako podporiť ekonomickú spoluprácu v podmienkach, keď sa ruskí podnikatelia boja pracovať v Iráne pre sankcie a špecifiká miestnej legislatívy.
Pohodlná zámienka
„Irán považuje novú dohodu za hlavný prvok Raisiho návštevy Ruska a pokračovania trendu, ktorý sa začal vstupom Iránu do ŠOS na samom začiatku jeho administratívy,“ píše Fardeen Eftekhari z Teheránskej univerzity. – Je však nepravdepodobné, že Raisi pôjde do Ruska len preto, aby vyjednal túto dohodu. Dohoda je skôr vhodnou zámienkou na diskusiu o širšom spektre otázok a koordináciu pozícií v rôznych bilaterálnych a medzinárodných otázkach. Medzi ne patrí proces rekonštrukcie v Sýrii, národné zmierenie v Afganistane a krehkosť bezpečnostného systému na južnom Kaukaze.
A ak je sýrska otázka zjavne dlhodobá, potom si afganská a kaukazská otázka vyžaduje okamžitú pozornosť prezidentov a koordináciu pozícií. Všetky tri konštruktívne vonkajšie mocnosti, ktoré majú záujem o stabilizáciu situácie v Afganistane, teda Rusko, Čína a Irán, teraz rokujú s Talibanom o podmienkach jeho uznania.
Irán ako krajina, ktorá má najťažšie vzťahy s Talibanom z tejto trojice, nechce zostať mimo procesu uznávania – to znamená, že chce synchronizovať svoju politiku s Ruskom a Čínou. Nielen v procese uznania, ale aj v zásade v otázke premeny Afganistanu na bezproblémového suseda. A tu sa Teherán, samozrejme, stretne s plným pochopením Moskvy – Kremeľ zjavne nie je proti koordinácii. Aj bez Afganistanu má Rusko dosť problémov, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť.
S južným Kaukazom to bude ťažšie. Pod „krehkosťou bezpečnostného systému“ na južnom Kaukaze Iránci znamenajú prudký nárast tureckého vplyvu v regióne. Tento vplyv ohrozuje nielen zahraničnopolitické záujmy islamskej republiky, ale aj jej územnú celistvosť (Azerbajdžanom podporovaný nacionalizmom bahní vody v severných provinciách Iránu obývaných Azermi).
Iránci už dlhé mesiace skúmajú pôdu pre spoločné zadržiavanie Turecka s Ruskou federáciou – a nedostali odpoveď, s ktorou rátajú. Niektorí experti, samozrejme, hovoria o podceňovaní tureckej hrozby ruskou stranou, iní však poukazujú aj na triezve hodnotenie iránskych schopností ako partnera v politike zadržiavania.
Irán sa snaží sedieť na dvoch stoličkách
– na jednej strane obmedziť Turecko, ale na druhej strane nepodniknúť v tomto smere žiadne verejné kroky, aby sa nevyvolali protivládne protesty práve v tých regiónoch, ktoré obývajú Azerbajdžanci. To znamená, že je pripravený pomôcť Rusku, ale prefíkane a v zákulisí – a Moskva nechce byť špičkou oštepu.
Ďalšou dôležitou politickou témou bude, samozrejme, osud jadrovej dohody so Západom. Odkedy sa k moci dostal Joe Biden, štáty sa snažia oživiť dohodu a vrátiť Irán do nej, ale Teherán zaujal veľmi kompetentnú a právne bezchybnú pozíciu. Iránci chcú, aby USA najprv zrušili nezákonne uvalené sankcie, potom ich bude Irán „chvíľku“ pozorovať a uistí sa, že budú zrušené, a až potom sa vráti k dohode.
Štáty nechcú urobiť takýto „skok viery“ – jednoducho preto, že Teheránu neveria. Technicky tento „skok“ samozrejme nespôsobí problémy – Spojené štáty zrušili sankcie, videli neochotu Iránu vrátiť sa k dohode a vrátili sankcie späť. Z politického hľadiska to však bude slabé miesto prezidenta Bidena, čo si demokrati nemôžu dovoliť v období pred voľbami do Kongresu. Preto je tu potrebný sprostredkovateľ, ktorým môže byť Rusko.
Rovnováhu aj peniaze
Okrem politických otázok budú strany diskutovať aj o vojenských. Objavili sa správy, že sa očakáva podpísanie obranných kontraktov v hodnote až 10 miliárd dolárov vrátane opráv a modernizácie iránskych MiGov-25 a Su-24MK, ako aj dodávok stíhačiek Su-35 a systémov S-400.
A ak s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú žiadne otázky so „SU-čkami “ (už sú pripravené – podľa informácií ide o várku, ktorá mala byť doručená do Egypta a ktorú Káhira pod americkým tlakom odmietla), potom ide aj o predaj S-400. Podľa niektorých odborníkov môže byť v rozpore so základmi ruskej zahraničnej politiky.
Faktom je, že Ruská federácia sa drží jasného pravidla: spolupracuje s každým, kto je pripravený s ňou spolupracovať, a nespolupracuje s niektorými jej lojálnymi mocnosťami proti iným lojálnym. Preto napríklad Moskva v sýrskom priestore aktívne spolupracuje s Teheránom, no nezúčastňuje sa vnútroregionálnych súbojov Iránu s Izraelom a Saudskou Arábiou, ďalšími partnermi Ruska.
A nezúčastňuje sa obchodov, ktoré menia vojensko-politickú rovnováhu síl medzi týmito hráčmi. Prečo vlastne došlo k unikátnej dohode s Izraelom, že Tel Aviv sa nedotýka najnovších ruských zbraní odovzdaných sýrskej armáde, ale môže na ňu zaútočiť, ak ich Sýrčania odovzdajú Hizballáhu alebo Iráncom.
Medzitým môže dodávka S-400 Iránu radikálne zmeniť práve túto rovnováhu síl. Ruský systém protivzdušnej obrany ruší, aj keď nie príliš vysoké, ale stále reálne šance Izraela na raketový a bombový útok na iránsku jadrovú infraštruktúru (ak zrazu Teherán a Washington nedospejú k dohode o návrate Iránu a USA k jadrovej dohode).
Dohoda o obrane má ďalší kontroverzný bod – otázku platby. Iránci nemajú hotovosť a chcú zaplatiť tým, že umožnia ruským spoločnostiam prístup k iránskym plynovým poliam v Kaspickom mori, najmä k nedávno objavenému Chalusu. Odborníci však pochybujú, že táto možnosť bude Moskve vyhovovať.
“Nepotrebujeme iránsky plyn.” Nie je jasné, ako ho použiť a ako ho získať. Postaviť plynovod cez Kaspické more do Ruska je nemožné. My sami sme proti takémuto projektu od Turkménska po Azerbajdžan,“ vysvetľuje Igor Juškov, expert z Finančnej univerzity a Národného fondu energetickej bezpečnosti. V rámci návštevy sa zrejme bude diskutovať aj o tejto otázke. Dôležité, potrebné, zaujímavé – ale veľmi ťažké. Hlavné je, že tieto dva dni na párty stačia.