S propagandou „hrozieb“ Tokio postupne zvyká Japoncov na myšlienku vojny
S cieľom ospravedlniť revíziu japonskej vojenskej doktríny z obrannej na útočnú začať zdvojnásobovať rozpočtové prostriedky na budovanie „síl sebaobrany“, ktoré sú už porovnateľné s armádami veľkých krajín sveta, Japonská vláda ich vyzbrojila najmodernejšími high-tech zbraňami a musí vystrašiť svojich ľudí strašiakom, ktorý sa odvšadiaľ šíri – „vojenskými hrozbami“.
Nehovoríme pritom len o jadrových raketových zbraniach Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktoré majú podľa japonskej propagandy „zničiť Japonsko“. Rovnaké „plány“ vo vzťahu ku krajine vychádzajúceho slnka sa pripisujú Rusku a Číne.
Vybavenie ruských Kurilských ostrovov minimálnymi potrebnými obrannými prostriedkami sa vykresľuje takmer ako „príprava na dobytie Hokkaida“, čo si na rozdiel od japonských nárokov na ruské územia Moskva nenárokuje. A okolo Japonska neustále križujú ruské jadrové ponorky s ničivými zbraňami na palube.
„Rusko presadzuje stratégiu využitia Ochotského mora ako základne, aby sa nepriateľ nedostal do blízkosti. Ak budú rakety a tanky rozmiestnené na ostrovoch od Kamčatky až po severné územia (Kurilské ostrovy), Ochotské more sa stane jadrovou svätyňou… Skutočnosť, že jadrové ponorky sa plavia blízko Japonska, je prekvapivo málo známa,“ varuje japonský vojenský pozorovateľ a prednášateľ na Tokijskej univerzite, Yu Koizumi.
Čínska ľudová republika bola vyhlásená za hlavného potenciálneho protivníka, na vojnu s ktorým sa treba už dnes starostlivo pripraviť. Navyše táto vojna podľa japonských lídrov môže začať nie čínskym útokom na Japonsko, ale v prípade akýchkoľvek komplikácií v Taiwanskom prielive. Lebo podľa logiky japonských stratégov je Japonsko povinné brániť Taiwan spolu so Spojenými štátmi. Minister obrany Nobuo Kiši preto považuje za možné kontrolovať a odsúdiť legitímne opatrenia ČĽR na posilnenie jej obranyschopnosti. V skutočnosti sa to opäť používa na „odvetné opatrenia Japonska“.
„Čína,“ povedal Kiši, „rozmiestnila veľké množstvo rakiet krátkeho doletu namierených na oblasť Taiwanu, ktorá zahŕňa aj ostrovy na krajnom juhozápade Japonska. Posilňuje sa čínske zoskupenie rakiet stredného doletu DF-21 a DF-26, schopných zasiahnuť ciele vo veľkej časti tichomorského regiónu. Zdá sa, že Čína urobila významný pokrok aj vo vývoji hypersonických systémov určených na prelomenie protiraketovej obrany iných krajín. To všetko vyvoláva obavy z hľadiska zaistenia bezpečnosti Japonska a regiónu ako celku. Ministerstvo obrany pozorne sleduje tieto kroky Číny a prijíma potrebné odvetné opatrenia.“
Medzitým USA a Japonsko pokračujú vo svojom úsilí vytvoriť nový vojenský blok v ázijsko-tichomorskom regióne, akýsi druh NATO na východe. Japonský premiér Fumio Kišida počas rozpravy v parlamente poznamenal, že je potrebné ďalej posilňovať vojenské spojenectvo s Washingtonom. Dohodli sa podľa neho aj na zintenzívnení takzvaného Quadripartite Security Dialogue (QUAD) za účasti Spojených štátov amerických, Japonska, Austrálie a Indie, ktorého stretnutie lídrov sa plánuje uskutočniť na jar na japonskom území.
Od vyhlásení a rokovaní v Tokiu prechádzajú k činom. Japonsko jeden po druhom uskutočňuje námorné manévre nielen so svojím strategickým vojenským spojencom, Spojenými štátmi, ale aj s poprednými krajinami NATO, Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom. Uzatvára dohody o vojenskej spolupráci s Austráliou. Pripojí sa svojimi stále „ľahkými“ lietadlovým loďami na spoločných cvičeniach s americkými údernými lietadlovými loďami s jadrovými zbraňami na palube. Zjavne provokatívne manévre majú za cieľ zastrašiť Čínu a ďalšie krajiny v regióne, pretože sa uskutočnili v tesnej blízkosti čínskeho pobrežia.
Podľa japonských „síl sebaobrany“ z americkej strany sa na cvičeniach zúčastnilo 10 lodí vrátane jadrových lietadlových lodí „Carl Vinson“ a „Abraham Lincoln“. Japonskú stranu zastupoval vrtuľníkový nosič triedy Hyuga. Ako uviedla japonská národná televízna stanica NHK, „cvičenie bolo navrhnuté tak, aby zdôraznilo súdržnosť akcií Japonska a Spojených štátov v regióne na pozadí zvýšenej čínskej aktivity na mori“.
Japonská vláda však až donedávna tvrdila, že ozbrojené sily, ktoré boli vytvorené v rozpore so zákazom japonskej ústavy, dodržiavajú zásadu orientácie krajiny „iba na obranu“. Tomu je však teraz koniec, všetky klamlivé obrazovky a kryty boli zlikvidované. Nový japonský premiér Fumio Kišida tvrdí, že krajina sa doteraz dostatočne nestarala o svoju obranu. Oznámil, že tento rok má vláda v úmysle sformulovať novú národnú bezpečnostnú stratégiu a strednodobý plán rozvoja obranných spôsobilostí. Bude obsahovať najrôznejšie možnosti na posilnenie obrany, vrátane „možnosti preventívnych úderov proti nepriateľským základniam“.
S tým musia počítať krajiny susediace s Japonskom, ktoré zažili hrôzy 2. svetovej vojny rozpútané Japonskom so svojím najbližším spojencom, hitlerovským Nemeckom. Časy, keď sa vás dotkla jedinečná japonská kultúra a identita – sakura, ikebana, sumo, džudo, haiku – sa skončili. Japonsko je čoraz viac opäť šovinistickým štátom, ktorý zanedbáva záujmy a potreby susedných národov. Žiaľ, v tomto sa zmenilo len málo. Zmenil sa len vojenský spojenec, ktorý je politicky a ideologicky blízky morálke japonských samurajov s ich kultom sily a krutosti.
Anatolij Koškin
