Nekonečná britská vojna proti Rusku
Členské krajiny NATO zvažujú možnosť vytvorenia bojovej jednotky na Slovensku, informuje Sky News. CNN už skôr uviedla, že USA a spojenci rokujú o rozmiestnení dodatočných síl na východnom krídle NATO pred „potenciálnou“ eskaláciou okolo Ukrajiny , medzi krajinami, ktoré zvažujú možnosť rozmiestnenia dodatočných síl, sú Rumunsko , Bulharsko a Maďarsko.
“Spojenci NATO zvažujú možnosť vytvorenia nových bojových jednotiek s tisíckou ľudí v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku,” uviedol kanál. Je potrebné poznamenať, že nové divízie budú podobné tým, ktoré existujú v pobaltských krajinách a Poľsku.
Rusko opakovane odmietlo obvinenia Západu a Ukrajiny z „agresívnych akcií“ s tým, že nikoho neohrozuje a nechystá sa na nikoho útočiť a vyhlásenia o „ruskej agresii“ sa používajú ako zámienka na umiestnenie ďalšej vojenskej techniky NATO v blízkosti ruských hraníc. Ruské ministerstvo zahraničia už skôr poznamenalo, že západné vyhlásenia o „ruskej agresii“ a možnosti pomôcť Kyjevu brániť sa proti nej sú smiešne aj nebezpečné.
Kyjev a západné štáty zároveň nedávno vyjadrili znepokojenie nad údajným nárastom „agresívnych akcií“ Ruska pri hraniciach Ukrajiny. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko presúva jednotky na svojom území a podľa vlastného uváženia. Podľa neho to nikoho neohrozuje a nikoho by to nemalo znepokojovať. Ako už skôr povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov , Rusko nevytvára žiadne zámienky pre konfliktnú situáciu okolo Ukrajiny.
Trojkoalícia Londýn – Varšava – Kyjev
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v prejave na „Lowy Institute“ v Austrálii oznámila zámer Londýna vytvoriť trojitú alianciu s Poľskom a Ukrajinou (British – Polish – Ukrainian Trilateral).
„British Geostrategy Council“ zverejnil už aj zodpovedajúcu mapu. Na nej sú Londýn, Varšava a Kyjev spojené jednou osou, siahajúcou od severného Atlantiku po Čierne more.
„Lowy Institute“ je známy austrálsky think-tank špecializujúci sa na zahraničnú politiku Canberry v indicko-pacifickom regióne. Skutočnosť, že Trussová v tejto inštitúcii rozprávala o perspektívach spojenectva medzi Londýnom, Varšavou a Kyjevom, znamená, že pre Britov je táto otázka len jedným prvkom rozsiahlejšej stratégie na zachovanie anglosaského geopolitického monopolu vo svete.
V britskej hymne sa spieva: „Rule, Britannia! rule the waves“. Dnes sa Briti obávajú, že Čína bude v nie príliš vzdialenej budúcnosti vládnuť moriam namiesto nich. „Lowy Institute“ pozorne sleduje politiku Pekingu v Tichomorí a pravidelne vydáva odborné hodnotenia možných rizík pre kolektívny Západ. Číňania sú aktívne v kontakte s ostrovnými štátmi Oceánie až do možnosti objavenia sa čínskych vojenských základní v bezprostrednej blízkosti teritoriálnych vôd Austrálie. Hlavou Austrálie, dovoľte mi pripomenúť, je britský panovník. Posilnenie Pekingu pri pobreží Austrálie pre Londýn sa rovná jeho posilneniu pri pobreží Veľkej Británie.
Čína a Oceánia sú južným krídlom konfrontácie medzi Západom a zvyškom sveta podľa vzorca „the West against the rest“ (Západ proti zvyšku). Ukrajina a Rusko sú západným krídlom toho istého operačného priestoru. Trojité spojenectvo s Poľskom a Ukrajinou umožní Londýnu získať oporu v Baltskom mori, presadiť svoje vojenské a politické iniciatívy v Čiernomorskom regióne a prevziať prísnejšiu kontrolu nad Severným morom, ktoré obmýva britské brehy. Nie je náhoda, že body britskej vojenskej prítomnosti sa nachádzajú v pobaltských štátoch, Poľsku a Nemecku, teda pozdĺž pobrežia Baltského mora a blízko ústia do Severného mora.
Nedávno však jednotkami britských ozbrojených síl v Pobaltí otriasol komický škandál. Britský vojak afrického pôvodu podal žalobu na ministerstvo obrany, v ktorej žiadal odškodné vo výške 1 milión dolárov za škody spôsobené na jeho zdraví počas služby na východnom krídle NATO – v Estónsku, kde boli 4 stupne pod nulou, čo spôsobilo, že Afričan veľmi trpel a následne začal koktať.
Kvôli nízkej pôrodnosti medzi Britmi je v britskej armáde stále viac Ázijcov a Afričanov. Ako pôjde Londýn s takými vojakmi bojovať proti Rusku v podmienkach ruskej zimy? Ani sa nechystá. Namiesto toho to urobí Kyjev. Londýn potrebuje trojité spojenectvo s Poľskom a Ukrajinou na koordináciu spoločnej stratégie, aby v euroázijskom priestore neposilnil štát, ktorý by mohol konkurovať Londýnu vo svetovej politike – Rusko.
Poliaci majú dlhú tradíciu vojensko-politickej spolupráce s Veľkou Britániou. V 19. storočí Londýn podnietil Poliakov k povstaniu proti Rusku, aby si zabezpečili koloniálne majetky v Indii a Afganistane. Potom prebehla Krymská vojna: Veľká Británia, Francúzsko, Turecko, Sardínia a poľskí legionári sa pokúsili vyhnať ruskú flotilu z Čierneho mora.
V roku 1920 Veľká Británia podporila plány Poľska na okupáciu Ukrajiny, Bieloruska a Litvy, čím sa začala sovietsko-poľská vojna. Plán bol z polovice úspešný: bola okupovaná západná Ukrajina, západné Bielorusko a juhovýchodná Litva. Ale aj toto už bolo pre Londýn strategickým odrazovým mostíkom na vyvíjanie tlaku na sovietske Rusko. Angličania zadali úlohy, Poliaci ich plnili na mieste, reprezentujúc geopolitické záujmy Londýna. V rámci zabezpečenia týchto záujmov začala Varšava triky so Simonom Petljurom, ktorý súhlasil s okupáciou časti ukrajinských krajín Poľskom. Londýn si teda rukami Poliakov a hlúposťou ukrajinských nacionalistov zaručil zachovanie spomínaného predmostia.
Poľská kampaň Červenej armády v septembri 1939 pripravila Britov o toto predmostie. Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa Briti opäť pokúsili využiť Poliakov a ukrajinských nacionalistov vo svojich vlastných záujmoch, podporovali poľskú „Armiu Krajowu“ a OUN-UPA. Sovietsky vojak zastavil tieto ohavnosti svojim bajonetom.
Píše sa rok 2022 a geopolitické chúťky Spojeného kráľovstva sú stále rovnaké. Rovnako ako pred 100 — 150 rokmi chce zablokovať prístup Eurázie do morí, aby ju oddelila od oceánov. Rovnako ako v 19. a na začiatku 20. storočia, Poľsko pôsobí ako koordinátor britskej politiky v regióne a podriaďuje si ukrajinské nacionalistické hnutie, ktoré si pre pobavenie sveta vymyslelo vlastný „nezávislý štát“ (państewko), ako ho nazývajú Poliaci.
Londýn cez Varšavu napumpuje Ukrajinu rusofóbiou, nacionalistickou divokosťou, zbraňami a všetkým potrebným na nekonečnú konfrontáciu s Ruskom. Pre Britov je nerentabilné, ak Ukrajina zajtra porazí Moskvu alebo ak Moskva porazí Ukrajinu. Je pre nich prospešné, že sa misky váh nenakláňajú na jednu stranu.
Poľské záujmy v Európe sa spájajú so záujmami Veľkej Británie. Poľsko chce ovládať Ukrajinu a Londýn ju v tom podporuje. Skutočné záujmy Ukrajiny ich nezaujímajú. Kým ukrajinský minister zahraničia Dmitrij Kuleba presviedča spoluobčanov, že Západ bez Ukrajiny o Ukrajine v ničom nerozhoduje, oni už určili jej budúcnosť – endless war (vojna bez konca). A hlavné výhody trojitej aliancie Londýn – Varšava – Kyjev nebudú patriť ani Kyjevu a dokonca ani Varšave.