Základňa NATO vo fínskom Wyborgu?
Starosta fínskeho mesta Lappeenranta, ktoré je len 70 km od ruského Vyborgu, ponúkol umiestnenie základne NATO v regióne. Takýto projekt je možné realizovať po vstupe Fínska do aliancie. Minulý týždeň Turecko, Švédsko a Fínsko po rokovaniach v Madride uzavreli bezpečnostnú dohodu, ktorá odblokuje proces ich vstupu do NATO. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na konkrétnych krokoch pre vstup Fínska a Švédska do NATO sa spojenci dohodnú do dvoch dní, uviedla kancelária fínskeho prezidenta. Kancelária fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa tiež uviedla, že Turecko tento týždeň na madridskom summite podporí členstvo Fínska a Švédska v NATO. Kancelária fínskeho prezidenta tiež potvrdila, že Helsinki, Štokholm a Ankara sa zaviazali poskytovať plnú podporu v boji proti hrozbám vzájomnej bezpečnosti. Turecká prezidentská administratíva poznamenala, že Švédsko a Fínsko sa zaviazali nepodporovať Stranu kurdských pracujúcich a ďalšie formácie, ktoré Ankara považuje za teroristické.
Fínsko a Švédsko boli dlhé desaťročia neutrálne a v zásade dodržiavali neblokový štatút. Po začatí ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine začali provládne aj opozičné politické strany týchto škandinávskych štátov hovoriť o vstupe do NATO. Podľa fínskej premiérky Sanny Marinovej vzťahy medzi Moskvou a Helsinkami už nikdy nebudú ako predtým. Domnieva sa, že v kontexte „zásadných zmien v európskom bezpečnostnom systéme“ je potrebné vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.
Podobný postoj zastáva aj švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Podľa miestnych médií sa už rozhodla. Očakáva sa, že obe krajiny podajú žiadosť na summite NATO 29. až 30. júna v Madride. Aliancia dlho čakala na Fínsko a Švédsko. Generálny tajomník Jens Stoltenberg prisľúbil, že ich prijme čo najskôr. Takéto nadšenie je celkom pochopiteľné: Škandinávsky polostrov a takmer celé pobrežie Baltského mora prejdú pod kontrolu Bruselu. A najdôležitejšie ruské prístavné mesto Murmansk bude len sto kilometrov od hraníc bloku. To podľa NATO výrazne zvýši tlak na Moskvu.
Kremeľ okamžite zareagoval. Podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev poznamenal, že dĺžka pozemných hraníc NATO s Ruskom sa viac ako zdvojnásobí. Budú musieť posilniť zoskupenie pozemných síl a protivzdušnej obrany, ako aj nasadiť ďalšie námorné sily vo Fínskom zálive. “Už nemôžeme hovoriť o žiadnom nejadrovom štatúte Baltského mora: treba obnoviť rovnováhu,” zdôraznil.
„Nejde o rozmiestnenie jadrových zbraní v Kaliningradskej oblasti – je to príliš blízko k hraniciam potenciálneho nepriateľa,“ vysvetľuje vojenský expert Alexej Leonkov, „Znamená to, že Švédsko, Fínsko a pobaltské štáty sa stanú legitímnymi cieľmi nášho jadrového odstrašovania. síl. Poľsko a Nórsko boli štáty, na ktoré by sme mohli mieriť raketami, ale vstup Švédska a Fínska do NATO pre nás nepredstavuje takú hrozbu ako vstup Ukrajiny do aliancie. V škandinávskych krajinách sú oveľa adekvátnejší ľudia sú moci. neexistujú žiadne územné spory, takže pomer síl sa globálne pravdepodobne nezmení.“
Naďalej vyvíjajú tlak na Rusko aj z iných strán. Včera Jens Stoltenberg oznámil, že aliancia pripravuje plány na rozmiestnenie stálych vojenských síl na východnom krídle s cieľom čeliť „ruskej agresii“.
Severoatlantický blok je podľa neho “v procese zásadnej transformácie”, ktorá neutralizuje “dlhodobé dôsledky” krokov Moskvy. Vo východnej Európe sú už desaťtisíce vojakov pod priamym velením NATO. Hlavy štátov aliancie predtým potvrdili svoju jednotu v odpore „pokusom Ruska zničiť základy medzinárodnej bezpečnosti a stability“, ako aj zámeru vyvinúť „koordinovaný medzinárodný tlak“ na Kremeľ.
„V reakcii na ruskú aktivitu sme zaviedli obranný plán NATO, rozmiestnili sme prvky síl rýchlej reakcie a rozmiestnili sme kontingent 40 000 vojakov na našom východnom krídle spolu s významnými vzdušnými a námornými silami a prostriedkami pod priamym velením aliancie,” uvádza sa vo vyhlásení. „Zakladáme tiež štyri ďalšie mnohonárodné bojové skupiny v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.”
Pripomeňme, že podobné skupiny vznikli v roku 2016 v Lotyšsku, Litve, Estónsku a Poľsku. V každom – asi tisíc vojakov. NATO tak zvýšilo počet vojakov v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc najmenej desaťnásobne.
Krajiny NATO sa navyše rozhodli viac investovať do zbraní. Pentagon tak minie 773 miliárd dolárov – o 9,8 percenta viac, ako sa plánovalo.
Berlín zvýši vojenský rozpočet najmenej o 100 miliárd eur: výdavky na obranu presiahnu dve percentá HDP. Peniaze budú použité aj na prezbrojenie letectva (konkrétne nákup amerických stíhačiek F-35 namiesto zastaraného Tornada).
Poľsko zvýši počet ozbrojených síl na 300 tisíc ľudí, teda dvakrát toľko ako teraz. Okrem toho vicepremiér Jaroslav Kaczynski vyjadril pripravenosť nasadiť americké jadrové zbrane. Podpredseda Rady federácie Ruska Konstantin Kosačev označil túto iniciatívu za „obzvlášť cynickú“. NATO totiž pravidelne varuje Rusko pred presunom strategického odstrašovania Bielorusku.
S vypuknutím nepriateľských akcií na Ukrajine sa mnohí členovia aliancie rozhodli potichu vylepšiť svoje vlastné arzenály. Slovensko, Česká republika, Rumunsko, Poľsko a ďalší spojenci zareagovali na výzvu Washingtonu a do Kyjeva poslali starú sovietsku techniku.
Ako odmenu za ich lojalitu im Pentagon sľúbil, že im dá modernejšie zbrane. Podľa odborníkov to americkým obranným spoločnostiam prinesie rozprávkové zisky: Biely dom si ako vždy nenechá ujsť príležitosť zarobiť si peniaze navyše.
Peter Nagy
