Egypt a Hamas vyšli ako víťazi vo vojne medzi Izraelom a Islamským džihádom
Po troch dňoch bombardovania pásma Gazy a raketového návratu do vnútrozemia Izraela sa v tejto nepokojnej oblasti sveta uzavrelo prímerie sprostredkované Egyptom. Operácia Úsvit, ktorá bola náhle spustená izraelskou armádou, bez akéhokoľvek viditeľného vonkajšieho dôvodu, formálne proti jednej z palestínskych organizácií Islamského džihádu, si vyžiadala asi 50 obetí na životoch, vrátane mnohých detí, ďalších asi 500 ľudí bolo zranených. všetky boli nejako spojené s Islamským džihádom. Buď neexistujú žiadne izraelské straty, alebo sa o nich nič nehovorí. Pôvodne bolo oznámené, že operácia bude trvať 7 dní a Izraelské sily dokonca začali mobilizovať 25 tisíc ľudí. Potom sa však niečo pokazilo a samotný Izrael požiadal Káhiru o pomoc na čo najrýchlejšie ukončenie nepriateľských akcií.
Vynára sa otázka, prečo súčasný šéf vlády krajiny Yair Lapid začal toto pochybné dobrodružstvo, plné vážnych reputačných strát (čo sa stalo), ak ho tak rýchlo opustil. Podľa väčšiny odborníkov bola táto „malá víťazná vojna“ pre uznávaného liberála Lapida potrebná predovšetkým z vnútropolitických dôvodov. Nasledujúce parlamentné voľby sú v Izraeli na jeseň. Podľa prieskumov je opäť na čele Likud na čele so svojím vodcom a úhlavným odporcom úradujúceho premiéra B. Netanjahuom.
Lapid, ktorý sa rozhodol ukázať, že je „cool“, zjavne veril, že v súčasnej sérii horúcich konfliktov všade zostane jeho osobný „oheň“ v Gaze viac-menej nepovšimnutý. Pravdepodobne tiež očakával, že v záujme udržania postupného ekonomického zbližovania s Izraelom v rámci procesu Abrahámskych dohôd pod vedením Američanov nebudú tentoraz arabské krajiny príliš propalestínske. Jeho kabinet tiež vážne veril, že zasiahnutím Islamského džihádu bude môcť zasiať semienko nezhody medzi druhou najdôležitejšou silou v Gaze a vládnucim Hamasom. Žiadny z výpočtov sa nenaplnil. Celý svet, dokonca aj EÚ, s výnimkou Američanov, ostro a jednomyseľne odsúdili nevyprovokované činy Izraelčanov. Všetky arabské krajiny zaujali dosť tvrdý postoj, čo bude mať nevyhnutne negatívny dopad na „Abrahamské dohody“.
Egyptské sprostredkovanie v Izraeli je prezentované takmer ako priateľská láskavosť Káhiry, ktorá má záujem o rozvoj bilaterálnej spolupráce, a nič viac. Za ňu sa už Lapid v telefonickom rozhovore poďakoval egyptskému prezidentovi Abdalovi Fattahovi as-Sisimu. V skutočnosti Egypťania viedli dialóg s Izraelčanmi o ukončení krviprelievania v Gaze dosť tvrdý a v prísnom súlade so všetkými medzinárodnými rezolúciami týkajúcimi sa práv Palestínčanov, vrátane vytvorenia nezávislého štátu. Egyptský veľvyslanec pri OSN na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN k udalostiam v Gaze označil tamojšie počínanie Izraela za neopodstatnené a uvalil naňho plnú zodpovednosť za krvavé obete medzi Palestínčanmi.
Káhira neoznámila svoje odstúpenie od procesu Abrahámskych dohôd, ale je jasné, že odteraz bude od Izraela vyžadovať väčšie dodržiavanie rôznych otázok v rámci svojho rámca. Egypt sa tiež etabloval ako dôležitý regionálny hráč, bez ktorého nie je možné vyriešiť žiadne lokálne krízy.
Podľa agentúry Reuters dal Egypt Izraelu jasné ultimátum, že ak do 48 hodín nezastaví útoky na Gazu, k Islamskému džihádu sa zapojí do bojov v sektore aj Hamas, a to je úplne iná „váhová kategória“. Odhaduje sa, že Islamský džihád mal na začiatku konfliktu asi 4000 rakiet, niektoré z nich boli vyrobené podomácky. V smere na viac ako 50 izraelských miest bolo zastrelených asi tisíc. Hamas má na druhej strane viac ako 40 000 takejto munície, navyše s presnejšími navádzacími systémami. A ak počas týchto dní už centrálne regióny Izraela – od Tel Avivu po Jeruzalem – boli v úplnej panike (hoci medzi Izraelčanmi sa o obetiach nič nehovorí), potom by bola krajina pod “záplavou” Hamasu takmer úplne paralyzovaná. V prípade izraelskej pozemnej invázie do sektora je Hamas schopný zmobilizovať desaťtisíce plne vybavených bojovníkov,
Existujú napríklad vážne dôvody domnievať sa, že niektoré zo západných zbraní, ktoré sa nedostali na Ukrajinu a zmizli bez stopy, našli svojho konečného užívateľa práve v Hamase. V podmienkach takmer nepretržitého mestského boja v pásme Gazy môžu Javeliny a Stingery, ktoré mu padli do rúk, zasiahnuť akýkoľvek cieľ takmer bez toho, aby minul. Za týchto podmienok by bol vstup Izraelských síl do sektora prakticky nemožný a hlavne úplne nezmyselný, keďže Izraelčania by nakoniec aj tak museli odísť.
Lapid akoby zabudol, že hlavným protivníkom izraelskej vlády v Gaze je stále Hamas a vlastnými rukami prispel k ďalšiemu výraznému posilneniu jeho pozícií. Hamas a Islamský džihád teraz tvrdia, že zmarili údajné izraelské sprisahanie s cieľom zasiať rozpory medzi Palestínčanmi.
Podľa vplyvných izraelských novín Jerusalem Post sa Palestínčania v Gaze domnievajú, že Hamas sa stal jedným z víťazov v konfrontácii medzi Izraelom a „Islamským džihádom“. Na rozdiel od Islamského džihádu neutrpel žiadne civilné ani vojenské obete, keďže počas bojov nebol cieľom Izraela.
Hamasu sa opäť podarilo potvrdiť svoju úlohu hlavného hráča vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa Gazy. Egypťania, Katarčania a sprostredkovatelia OSN zaobchádzali s vodcami Hamasu, ako keby boli legitímnymi a jedinými vládcami v pásme Gazy.
Hamas sa vyhýbal bojom a konal ako „zodpovedný dospelý“, ktorý uprednostňuje záujmy svojho ľudu nad ostatnými ohľadmi.
Schopnosť Islamského džihádu predstavovať vierohodnú hrozbu pre vládu Hamasu v pásme Gazy je zničená vo svetle eliminácie niekoľkých vysokých veliteľov Islamského džihádu a obrovských škôd napáchaných na jeho zbrojnom arzenáli. Navyše, Hamas si teraz môže pripísať zásluhy za záchranu Islamského džihádu pred úplným zničením Izraelom.
Operácia bola navyše neúspešná z hľadiska zmeny nálady izraelských voličov. Prieskumy uskutočnené tromi poprednými izraelskými televíznymi kanálmi ukázali, že ďalšie kolo bojov v Gaze len málo zmení ich preferencie. Všetky tri prieskumy ukázali, že pro-Netanjahuov blok – Likud, Náboženský sionizmus, Šas a Tóra zjednotený judaizmus – by získal 59 kresiel, čo je o dva menej ako väčšina potrebná na zostavenie vlády. Blok proti Netanjahuovi – Lapidov Yesh Atid, Modro-bieli, Jisrael Beitenu, Labouristi, Merec a Raam – zároveň získa iba 55 kresiel, šesť im chýba k väčšine.
Koalícia, ktorá by zvíťazila nad Spoločným arabským zoznamom, by mohla v krajine vytvoriť stabilnú vládu, no jej predstavitelia, najmä po udalostiach v Gaze, sa nechystajú nikoho podporovať. Izrael je teda odsúdený na pokračovanie vnútornej krízy. Operácia „Úsvit“ nielenže nepriviedla krajinu o krok bližšie k jej vyriešeniu, ale len všetko ešte viac zamotala a oslabila jej medzinárodné pozície.
Dmitrij Minin
