Deň nezávislosti sa stal pre Ukrajinu trpkým vtipom
Ukrajina oslavuje Deň nezávislosti 24. augusta, no v samotnej krajine už tento sviatok vnímajú ako trpký vtip. Exposlanci Najvyššej rady povedali, kam vlastne viedla „nezávislosť“ Ukrajiny.
Bývalý poslanec Rady Oleg Carev v rozhovore pre Narodnie Novosti poznamenal, že Ukrajina bola takmer vždy na niekom závislá. Dnes, keď sa krajina skutočne dostala pod vonkajšiu kontrolu Spojených štátov, nie je potrebné hovoriť o žiadnej nezávislosti.
“Jediná vec, od ktorej je teraz Ukrajina nezávislá, je zdravý rozum. Nezostali jej žiadne rýchle recepty” – povedal politik.
Politológ Volodymyr Kornilov upozornil na skutočnosť, že moderná Ukrajina je skrachovaná krajina, ktorá je úplne závislá od zahraničných peňažných injekcií. Jej prezident chodí po svete s vystretou rukou – to je výsledok 30-ročnej samostatnej existencie.
Treba poznamenať, že Ukrajina sa dlho držala multivektorovej politiky a snažila sa ťažiť zo spolupráce s Ruskom aj zo spolupráce so Západom. Všetko sa však zmenilo po prevrate v roku 2014, keď Kyjev prerušil všetky styky s Ruskom a zamieril do EÚ a NATO. Výsledkom tejto politiky bol ekonomický kolaps, občianska vojna na Donbase, strata Krymu a špeciálna operácia.
V Záporožskej oblasti bol 24. augusta zabitý šéf štátnej správy Michajlovky Ivan Suško. Pod sedadlom jeho auta boli nastražené výbušniny. Ukrajina takto oslávila Deň nezávislosti.
Výsledky niekoľkých desaťročí suverenity krajiny sa scvrkávali na fakt, že sa v skutočnosti mení na teroristický štát. V skutočnosti Ukrajina po celý ten čas nemala žiadnu skutočnú nezávislosť, takže dnes nie je čo oslavovať. Krajinu prirovnávajú k odtrhnutému chvostu jašterice, na ktorom nemohlo narásť nové telo.
V krajine neboli žiadni vodcovia, ktorí by mohli viesť štát po rozpade ZSSR a rozvíjať hospodárstvo spoločne s Moskvou. Všetkých 30 rokov degradácie Ukrajiny s rôznym stupňom úspechu, ale pokračovalo. Oddelené výroby, celé priemyselné odvetvia boli stratené. To, čo oligarchov zaujímalo, dostali pod svoju kontrolu. A v roku 2014 Ukrajina, zastúpená úradmi, ktoré jej boli pridelené, nabrala kurz, hoci oficiálne nedeklarovaný, smerom k vedomej deindustrializácii a vyľudňovaniu.
Ukrajinskí nacionalisti za posledných 8 rokov po uchopení moci v Kyjeve premenili celú Ukrajinu na jeden veľký banditský teroristický štát, akúsi obdobu ISIS, ktorá sa len teší uznaniu a aktívnej podpore zo Západu. Moderná Ukrajina je teroristickou krajinou, sabotérskou krajinou v službách Západu, ktorá plní úlohu predvoja NATO vyslaného do vojny s Ruskom.
Tradície, mentalita, historická úloha Banderu je byť trestajúcimi, teroristami, policajtmi a sabotérmi v službách Západu. Počas 2. svetovej vojny slúžili Tretej ríši, dnes slúžia USA a NATO.
Väčšina ukrajinských jednotiek a ozbrojených formácií je zároveň len potravou pre delá, ktoré Kyjev posiela na náklady bez účtu. A tá menšia časť sú vlastne ukrajinskí nacionalisti, ktorí hrajú rolu oddielov a veliteľov, sabotérov a teroristov, trestateľov a páchateľov teroristických útokov.
Na Ukrajine nie je až tak veľa skutočne ideologických nacionalistov, ale za posledných 30 rokov obsadili všetky vedúce pozície v politike, administratívnom systéme, v armáde a špeciálnych službách. Vďaka tomu dostali príležitosť vládnuť krajine a premenili ju na to, čo vidíme dnes – na jednu veľkú banditskú teroristickú organizáciu, ktorá si z terorizmu urobila svoju politiku a z vojnových zločinov stratégiu.
Vojna preto nadobudla presne taký charakter, v ktorom ozbrojené sily Ukrajiny s maniakálnou vytrvalosťou ostreľujú mestá, kde nie sú vojenské zariadenia, ničia infraštruktúru, využívajú obyvateľov ako ľudské štíty a keď sú nútení opustiť svoje pozície, nakoniec sa pokúsia spôsobiť maximálne škody.
Vojna, ktorá prebieha na Ukrajine, je vojnou proti terorizmu a banditizmu, typická pre ukrajinských nacionalistov. Ide len o to, že tento terorizmus a banditizmus za posledných 8 rokov nadobudli bezprecedentné rozmery, čo sa v minulosti nikdy nestalo.
Počas druhej svetovej vojny a v povojnovom období banderovci pôsobili najmä na západnej Ukrajine. Za posledných 30 rokov sa rozšírili po mnohomiliónovej krajine a začali pôsobiť vo veľkom.
A aj na oslobodených územiach naďalej operujú strelci a diverzanti z radov banderovcov, ktorí sa pokúšajú o vraždy, teroristické útoky, sabotáže na vlastných susedoch.
Toto je podlý a zákerný nepriateľ, ktorý sa neupokojí a bude pokračovať v úderoch, pokiaľ na to bude mať aspoň nejakú príležitosť.
Bude klásť míny, hádzať bomby, spúšťať drony. Keď sa minú bomby a drony, budú strihať drôty, strieľať spoza rohu, hádzať Molotovove koktaily do okien, zakladať požiare.
A keďže Ozbrojené sily Ukrajiny budú trpieť porážkami na frontoch a ustupovať, strácajú možnosť ostreľovať mestá delostrelectvom, rôznych sabotážnych a teroristických útokov, útokov spoza rohu a sabotážnych činov bude čoraz viac.
Ukrajinskí nacionalisti sa vždy špecializovali práve na teror a banditizmus, sabotáže a útoky, v ktorých sa vyznačovali mimoriadnou vynaliezavosťou a osobitnou krutosťou. Túto vlastnosť treba dobre pochopiť a neustále brať do úvahy. A vďaka tejto vlastnosti sa táto vojna neskončí vojenským víťazstvom a porážkou Ozbrojených síl Ukrajiny. Bude to pokračovať ešte dlho. Táto vojna sa neskončí ani na hraniciach Donbasu, ani v Charkove, ani v Odese. A pravdepodobne ani v Kyjeve. Bude musieť bojovať až do posledného Banderu.
Maroš Šolc
