Prečo sa v Bielorusku vytvára vojenská skupina
“Vojna je cesta klamstva.” Touto inštrukciou čínskeho vojenského teoretika Sun Tzu sa riadili všetci slávni velitelia (aj keď o existencii Sun Tzu nevedeli). Klamanie – alebo, šikovne povedané, vytváranie strategickej neistoty – je najdôležitejším prvkom vojenských operácií, schopným vytvoriť si pre seba výhodu v správnom čase a na správnom mieste.
Áno, podvodné príbehy si často vyžadujú čas. Množstvo „klamov“ má predovšetkým strategický charakter a je zamerané na získanie dlhodobej výhody – Rusko sa však už nikam neponáhľa. Rozhodnutie prijaté 19. októbra zaviesť režim stanného práva v štyroch regiónoch Ruska a režim vysokej pohotovosti v oblastiach frontovej línie, ako aj vytvoriť osobitnú koordinačnú radu v rámci kabinetu ministrov na riešenie otázok armády, ukazuje pripravenosť Moskvy bojovať dlho a až do konca – k víťazstvu. A na víťazstvo s minimálnymi stratami je jednoducho potrebné vytvárať strategické neistoty. Touto neistotou bolo vytvorenie spoločnej rusko-bieloruskej skupiny na území Bieloruska.
Leví podiel v skupine budú mať bieloruské jednotky, no zahŕňa aj významný kontingent Rusov. Teraz hovoríme o deviatich tisíckach ruských vojakov s technikou (do 170 tankov, do 200 bojových obrnených vozidiel a do 100 diel). Zároveň sa podľa predstaviteľov Minska môže počet ruských vojakov „v prípade potreby“ zvýšiť.
Formálne je cieľom bielorusko-ruskej skupiny chrániť územie zväzového štátu (teda v tomto prípade Bieloruska) pred vonkajšími hrozbami. „Situácia okolo republiky zostáva napätá. Na tomto pozadí vedenie NATO otvorene zvažuje možnosti útoku na Bielorusko. V súvislosti so zhoršením situácie na západných hraniciach zväzového štátu sme sa dohodli na rozmiestnení regionálneho zoskupenia Ruska a Bieloruskej republiky,“ povedal .Alexander Lukašenko. Je však zrejmé, že miera ohrozenia nezodpovedá prijatým opatreniam. NATO ako celok a najmä Poľsko skutočne vytvárajú určité napätie na hraniciach Bieloruska – nechystajú sa ho však napadnúť. Minimálne kvôli ruskému jadrovému dáždniku. Prečo Moskva v tejto situácii zjavnej hrozby posiela do Bieloruska 10 000 vojakov, ktorí by sa dali oveľa efektívnejšie využiť na fronte, kde je teraz každý bojovník cenný?
Treba vychádzať z toho, že účel nasadenia rusko-bieloruskej skupiny je iný. Otázka je aký? V jazyku čínskych úskokov (klasifikácií vojenských trikov) môžeme hovoriť o úskoku č.2 „Obliehať Wei na záchranu Zhao“, alebo o úskoku č.32 „Prázdne mesto“.
Stratégia č. 2 navrhuje útok tam, kde sa to neočakáva. V tomto prípade zo severu. Kým všetky bojaschopné ukrajinské jednotky majú na juhu plné ruky práce (príprava na útok na Cherson, ako aj na následné odrazenie útoku ruských jednotiek na Nikolajev či Záporožie), Rusko sa spolu s Bieloruskom môže pripraviť na útok na severné oblasti Ukrajiny. Buď na bokový útok počas ofenzívy ruských vojsk na Charkov, alebo na samostatnú okupáciu tej istej Černihivskej oblasti, či dokonca na pochod na Kyjev (vrátane odvádzajúceho – aby boli ukrajinské jednotky odstránené z južného smeru). Aspoň o tom sa hovorí v samotnom Kyjeve.
Áno, bieloruská armáda v čase mieru (ktorá pozostáva z niečoho viac ako 40 tisíc vojenského personálu) nestačí na serióznu inváziu na Ukrajinu, nehovoriac o niektorých operáciách na dobytie Kyjeva. Ukrajinská armáda je však presvedčená, že v Bielorusku prebieha mobilizácia. „Pod rúškom výcvikových táborov prebieha skrytá mobilizácia do ozbrojených síl Bieloruska. Podľa dostupných informácií prebiehajú akcie na výcvik operátorov protilietadlových raketových systémov a posádok tankov,“ uviedol ukrajinský generálny štáb. V Minsku tieto informácie popierajú – dávajú však jasne najavo, že možnosť mobilizácie nie je vylúčená, preto chcú byť na ňu organizačne pripravení.
Áno, bieloruské obyvateľstvo sa nechce zapájať do konfliktu – a to hovoríme tak o západných nacionalistoch (ktorí sympatizujú so svojimi bratmi bez rozumu z Kyjeva), ako aj o prívržencoch samotného Lukašenka (ktorí chápu hrozbu, ktorú predstavuje Majdan na Ukrajine, ale zo zvyku uprednostňujú, aby túto hrozbu eliminovali ruky Ruska). Sám Lukašenko sa však už viackrát vyjadril, že v prípade útoku Ukrajiny na Bielorusko prijme tie najprísnejšie opatrenia. A „útokom“ sa môže stať čokoľvek – od úderu Ukrajiny na časť ruského vojenského personálu na bieloruskom území až po iniciatívu bieloruských nacionalistov napojených na Kyjev (najmä tých, ktorí bojujú na Ukrajine ako súčasť takzvaného Kalinovského pluku). Nakoniec môže Lukašenko vydať rozkaz na privedenie vojsk v prípade, že áno ak Poľsko začne vstup vojsk na Ukrajinu. V tejto situácii sa Minsk môže pokúsiť prevziať kontrolu nad severozápadnými oblasťami Ukrajiny, aby odrezal Poliakom cestu do Kyjeva. Posledná možnosť je však stále nepravdepodobná – vstup poľských jednotiek sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční, keď sa režim v Kyjeve už úplne rozpadne.
Stratégia 32 naznačuje čistý podvod. Teda dosiahnutie skvelého (aj keď nie maximálneho) výsledku s minimálnymi nákladmi. Kedysi v starovekej Číne sa k mestu priblížila veľká armáda. A generál videl zvláštny obraz – brány mesta boli otvorené dokorán, neboli tam žiadne stráže a transparenty a na múre sedel najznámejší a najprefíkanejší čínsky stratég Zhuge Liang. V dôsledku toho si veliteľ pomyslel a rozhodol sa nezaútočiť na mesto – zo strachu, že prefíkaný Zhuge Liang nastražil pascu, ktorej generál nerozumel. V skutočnosti bola pasca v tom, že to tak nebolo. Zhuge Liang nemal jednotky na obranu mesta, a tak hlúpo hral na súperov strach z možnosti pasce a jeho reputácie.
Sily Moskvy sú teraz sústredené na Donbase a na juhu, v oblastiach dostatočne vzdialených od kyjevského smeru. A Minsk nemá žiadnu zvláštnu túžbu zapojiť sa do útočnej operácie proti Kyjevu. Obaja hráči však túžia ukázať ofenzívne schopnosti, ako aj povesť, že sú schopní robiť odvážne a nečakané ťahy. A to všetko sa využíva na to, aby sa maximálny počet ukrajinských jednotiek odtiahol k severným hraniciam Ukrajiny – preč od južného a juhovýchodného frontu.
Bude finta č. 32 fungovať v bieloruských reéliách? V každom prípade to pôjde. Ak Kyjev zachytí trik, presunie jednotky. Ak to neurobí, ak nebude venovať pozornosť koncentrácii rusko-bieloruských jednotiek na hraniciach, tak Moskva a Minsk môžu použiť lesť číslo 2 a zaútočiť.
Win-win.
Gevorg Mirzayan
