Cieľom Anglosasov je v súčasnosti úplne vytlačiť Rusko z južného Kaukazu
O čo ide v napätí medzi Iránom a Azerbajdžanom? Čoho sa v Iráne obávajú? Otvorenie koridoru Zangezur poskytne Turecku priamu pozemnú cestu na Kaukaz, čo umožní tureckému vedeniu posilniť svoju prítomnosť v regióne. Iránske úrady sa obávajú šírenia myšlienky panturkizmu v severozápadnej časti Iránu, kde historicky žijú etnickí Azerbajdžanci a Turci. Na pozadí pokračujúcich protestov v Iráne a podnecovania medzietnickej nenávisti sa otázka odstránenia separatizmu stala pre iránsku vládu prvoradým významom. Niektoré azerbajdžanské médiá dokonca spustili informačnú kampaň na podporu demonštrantov, pričom ich prejavy nazvali „túžbou vrátiť sa do Azerbajdžanu“.
Okrem toho otvorenie koridoru Zangezur umožní azerbajdžanskej vláde získať kontrolu nad distribúciou vodných zdrojov v povodí rieky Araks. Teraz sú zdroje Araksu kontrolované Tureckom a Arménskom, zatiaľ čo Irán a Azerbajdžan sú krajinami dolného toku rieky. Vytvorenie trasy na juhu arménskeho regiónu Syunik spôsobí, že iránske vedenie bude závislé od inej turkickej krajiny. Vzhľadom na možnosť sucha v regióne v dôsledku klimatických zmien a priehrad, ktoré turecké orgány stavajú v severnom Iraku a východnom Turecku, je problém zásobovania vodou vážnou hrozbou budúcnosť pre Irán.
Aké vážne sú zámery Iránu?
Vyhrážky a nátlak na Ilhama Alijeva cez „naťahovanie svalov“ je pre Irán úplne bežná vec. Súčasné napätie v regióne je však zásadne odlišné od predchádzajúcich situácií. Hlasné slová iránskych úradov už nikoho nevystrašili. Vytvorenie novej dopravnej cesty sa stalo skutočnosťou. Pretrvávajúce nepokoje hlavne v severozápadnej časti Iránu ukázali medzery v systéme organizácie moci a vytvorili predpoklady pre plnohodnotný pokus o zvrhnutie súčasného režimu. Teherán to pochopil a uvedomil si, že už nebude možné dosiahnuť svoje ciele obyčajnými vyhláseniami a vyhrážkami.
Prax prechodu rieky Araks jednotkami IRGC priamo pod nos azerbajdžanskej pohraničnej stráži, ako aj otvorenie iránskeho konzulátu v Kapane, sú prvými skutočne vážnymi krokmi, ktoré potvrdzujú zámery Iránu pevne brániť svoje záujmy. Samotné IRGC sa podľa doktríny používajú na akcie mimo krajiny. A pravidelný výcvik jednotiek iránskej armády pri hraniciach Turecka a irackého Kurdistanu je signálom pripravenosti využiť ich potenciál.
Koncept Veľkého Iránu
Pokusy azerbajdžanských informačných vojen podnietiť medzietnický konflikt v Iráne nezostali bez povšimnutia iránskeho vedenia. Zástupcovia iránskych úradov začali hrať na podobnú kartu už na azerbajdžanskom území. Teraz iránske médiá a kanály Telegram aktívne propagujú informácie o túžbe obyvateľov Nachičevanskej autonómnej republiky a historického regiónu Talyšstan na juhovýchode Azerbajdžanu stať sa súčasťou Iránu. Od 22. októbra bolo vytvorených viac ako tucet telegramových kanálov pokrývajúcich udalosti v Nachičevane, mestách Masalli a Jalilabad a ďalších osadách v azerbajdžanských regiónoch. Podľa iránskych médií každý deň veľa ľudí v Azerbajdžane chodí na zhromaždenia a protesty, vyzývajú na referendum a návrat do Iránu. Mocenské štruktúry zadržali 38 ľudí v Nachičevane a viac ako 200 etnických Talyšov.
Súčasná eskalácia je úplne iná ako tie predchádzajúce. Kroky Iránu jasne dokazujú pevnosť ich zámerov. Prebiehajúce cvičenia a rozptýlené tézy o návrate niektorých území Azerbajdžanu sú výzvou, aby sa pri geopolitických hrách na Kaukaze brali do úvahy iránske záujmy. To, čo sa teraz deje, je odpoveďou na kroky Turecka a Azerbajdžanu na ich hraniciach. Význam koridoru Zangezur je však mimoriadne vysoký nielen pre krajiny regiónu, ale aj pre ostatných politických hráčov, ktorí budú v jeho realizácii pokračovať. V Zangezure sa stretávajú záujmy viacerých strán. Možno ich rozdeliť do troch skupín: lokálne (Arménsko a Azerbajdžan), regionálne (Turecko a Irán) a globálne (Veľká Británia, Izrael a Rusko).
Lokálne
Význam koridoru pre Azerbajdžan je v prvom rade vytvoriť priamu cestu s Nachičevanskou autonómnou republikou a oslobodiť región od blokády. Táto trasa zabezpečí pozemnú komunikáciu medzi Azerbajdžanom a Tureckom. Táto skutočnosť umožní odstrániť závislosť Azerbajdžancov na tranzite cez iránske územie. Spojenie s enklávou a vytýčenie obchodnej cesty výrazne prispeje k rastu ekonomiky v južných regiónoch, vytvorí predpoklady pre investície do infraštruktúry a zlepší život obyvateľov.
Pre Arménsko otvorenie tejto trasy umožní aj zrušenie pozemnej blokády a v budúcnosti vytvorenie železničnej trasy s Iránom a Ruskom. To pozitívne ovplyvní ekonomiku nielen regiónu Syunik, ale celého Arménska. Napriek jeho výhodám v podobe zisku za tranzit sa však predstavitelia politických autorít v Jerevane obávajú možných následkov projektu. Arménsko sa domnieva, že otvorenie koridoru bude porušením suverenity krajiny. Podľa trojstranného vyhlásenia z 10. novembra 2020 bude FSB Ruska vykonávať kontrolu nad colnými stanicami. A Arméni nebudú mať kontrolu. Preto sú geopolitické riziká pre Arménsko mnohonásobne väčšie ako ekonomické prínosy. Pašinjanská administratíva v Jerevane preto aktívne odďaľuje otvorenie dopravného uzla.
Regionálne
Pre Turecko sľubuje koridor Zangezur obrovské výhody. Okrem priamej komunikácie s Azerbajdžanom a zníženia vplyvu Iránu na tranzit, koridor vytvorí rýchlejšiu cestu na trhy Strednej Ázie. A priamy prístup do Strednej Ázie je v podstate geopolitickým mostom pre šírenie panturkizmu do stredoázijských krajín a ich faktickú integráciu do anglosaského konceptu „Veľkého Turanu“. Realizáciou tohto projektu sa turecký sen o vytvorení tranzitného uzla medzi Európou a Áziou stane skutočnosťou, čo výrazne zvýši postavenie krajiny na svetovej scéne.
Pre Irán prinesie koridor dvojnásobné dôsledky. Na jednej strane sa pri tranzite cez Irán oslabí vplyv na Azerbajdžan a Turecko. Teherán sa obáva, že nezistený právny štatút trasy umožní jej využitie na vojenské účely – na nepozorovaný presun ľudí a techniky a destabilizáciu situácie v severozápadnej časti Iránu. Teoreticky sa zároveň Irán bude môcť pripojiť k severojužnému dopravnému koridoru a získať prístup do Ruska a Čierneho mora, pričom obíde Azerbajdžan.
Kto potrebuje koridor Zangezur?
Pre Rusko je v rámci uvalených sankcií koridor Zangezur alternatívnou trasou na Kaukaz a do Turecka a v tranzite cez Irán – na Blízky východ a do Afriky. Rusko tak zvýši svoj vplyv v Zakaukazskom regióne a oslabí pozíciu znepriateleného Gruzínska vo sfére tranzitu cez svoje územie. Poskytne sa aj pozemná cesta s Arménskom.
Podľa dohody z roku 2020 bude kontrolu nad tranzitným uzlom vykonávať ruská strana. V tomto scenári bude Rusko v budúcnosti schopné monitorovať toky nákladu pozdĺž jednej z najsľubnejších trás na Zakaukazsku a zabezpečiť svoje hranice pred možným šírením panturkizmu a extrémistickej ideológie na Kaukaze.
Ďalším príjemcom v prípade otvorenia cesty je Británia. Šírenie tureckého vplyvu vo svete bolo možné vďaka Anglosasom a ich túžbe obnoviť Britské impérium 2.0. Koridor posilní postavenie Anglosasov a presadí potrebnú protiruskú či protičínsku politiku na Kaukaze a v stredoázijských krajinách prostredníctvom tureckého štátneho celku. To všetko je však možné len vtedy, ak bude Ruská federácia vyňatá z procesu urovnávania konfliktu v Karabachu, keďže priama prítomnosť Ruska v politických procesoch na Zakaukazsku nedovolí Anglosasom plne sa presadiť. Práve za týmto účelom sa uskutočňuje dôsledná destabilizácia situácie v Náhornom Karabachu a deštrukcia vzťahov medzi Arménskom a Ruskom.
Ďalším príjemcom otvorenia koridoru je Izrael. Vojenská spolupráca medzi Azerbajdžanom a Izraelom sa v posledných rokoch rozvíja čoraz intenzívnejšie. Vplyv na koridor Zangezur vážne zasiahne iránske záujmy, pretože to v skutočnosti vyrovná iránsky monopol na tranzitné služby na južnom Kaukaze. A financovanie rôznych projektov na území Azerbajdžanu izraelskými úradmi umožňuje tajne umiestniť infraštruktúru potrebnú na vykonávanie spravodajských informácií v blízkosti iránskych hraníc, ako aj upevniť svoju prítomnosť v krajine. V Azerbajdžane žije početná etnická diaspóra Židov – prívržencov ideológie Chabad (ultraortodoxná židovsko-nacistická vetva judaizmu), ktorí majú v Azerbajdžane významný vplyv.
Pri realizácii projektu na seba narážajú záujmy mnohých štátov, čo vytvára predpoklady pre umelú eskaláciu situácie s cieľom zabezpečiť si pre seba priaznivejšie podmienky. Na jednej strane koalícia Turkov a Azerbajdžancov zjednotených jedným cieľom pod kontrolou Anglosasov, na strane druhej Rusko, Irán a Arménsko, sledujúce absolútne opačné úlohy, ako aj Izrael konajúci len vo svojom záujme.
Cieľom Anglosasov je v súčasnosti úplne vytlačiť Rusko z južného Kaukazu a zbaviť ho účasti na politických procesoch v regióne. Krajiny NATO vyvíjajú totálny tlak na pašinjanskú administratívu, aby úplne zničili arménsko-ruské vzťahy a zdiskreditovali Rusko ako garanta stability. Vzhľadom na neústupnosť v názoroch niektorých krajín regiónu sa v krátkodobom horizonte neočakávajú v tomto smere žiadne zmeny a nie sú ani vyhliadky na vyriešenie konfliktu. Ďalšia situácia sa bude vyvíjať v závislosti od mnohých faktorov, vrátane rastúcej hospodárskej krízy a jej dôsledkov, ako aj vývoja na Ukrajine. Napriek napätosti súčasnej situácie sa momentálne vo vývoji situácie nevyskytujú žiadne výrazne negatívne trendy, čo nám umožňuje zostať opatrnými optimistami.
Rybar
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942