Aktuality, Bezpečnosť,

Cieľom Anglosasov je v súčasnosti úplne vytlačiť Rusko z južného Kaukazu

---

 

 

Okrem toho otvorenie koridoru Zangezur umožní azerbajdžanskej vláde získať kontrolu nad distribúciou vodných zdrojov v povodí rieky Araks. Teraz sú zdroje Araksu kontrolované Tureckom a Arménskom, zatiaľ čo Irán a Azerbajdžan sú krajinami dolného toku rieky. Vytvorenie trasy na juhu arménskeho regiónu Syunik spôsobí, že iránske vedenie bude závislé od inej turkickej krajiny. Vzhľadom na možnosť sucha v regióne v dôsledku klimatických zmien a priehrad, ktoré turecké orgány stavajú v severnom Iraku a východnom Turecku, je problém zásobovania vodou vážnou hrozbou budúcnosť pre Irán.

 

Aké vážne sú zámery Iránu?

Vyhrážky a nátlak na Ilhama Alijeva cez „naťahovanie svalov“ je pre Irán úplne bežná vec. Súčasné napätie v regióne je však zásadne odlišné od predchádzajúcich situácií. Hlasné slová iránskych úradov už nikoho nevystrašili. Vytvorenie novej dopravnej cesty sa stalo skutočnosťou. Pretrvávajúce nepokoje hlavne v severozápadnej časti Iránu ukázali medzery v systéme organizácie moci a vytvorili predpoklady pre plnohodnotný pokus o zvrhnutie súčasného režimu. Teherán to pochopil a uvedomil si, že už nebude možné dosiahnuť svoje ciele obyčajnými vyhláseniami a vyhrážkami.

 

Prax prechodu rieky Araks jednotkami IRGC priamo pod nos azerbajdžanskej pohraničnej stráži, ako aj otvorenie iránskeho konzulátu v Kapane, sú prvými skutočne vážnymi krokmi, ktoré potvrdzujú zámery Iránu pevne brániť svoje záujmy. Samotné IRGC sa podľa doktríny používajú na akcie mimo krajiny. A pravidelný výcvik jednotiek iránskej armády pri hraniciach Turecka a irackého Kurdistanu je signálom pripravenosti využiť ich potenciál.

 

 

Koncept Veľkého Iránu

Pokusy azerbajdžanských informačných vojen podnietiť medzietnický konflikt v Iráne nezostali bez povšimnutia iránskeho vedenia. Zástupcovia iránskych úradov začali hrať na podobnú kartu už na azerbajdžanskom území. Teraz iránske médiá a kanály Telegram aktívne propagujú informácie o túžbe obyvateľov Nachičevanskej autonómnej republiky a historického regiónu Talyšstan na juhovýchode Azerbajdžanu stať sa súčasťou Iránu. Od 22. októbra bolo vytvorených viac ako tucet telegramových kanálov pokrývajúcich udalosti v Nachičevane, mestách Masalli a Jalilabad a ďalších osadách v azerbajdžanských regiónoch. Podľa iránskych médií každý deň veľa ľudí v Azerbajdžane chodí na zhromaždenia a protesty, vyzývajú na referendum a návrat do Iránu. Mocenské štruktúry zadržali 38 ľudí v Nachičevane a viac ako 200 etnických Talyšov.

 

Súčasná eskalácia je úplne iná ako tie predchádzajúce. Kroky Iránu jasne dokazujú pevnosť ich zámerov. Prebiehajúce cvičenia a rozptýlené tézy o návrate niektorých území Azerbajdžanu sú výzvou, aby sa pri geopolitických hrách na Kaukaze brali do úvahy iránske záujmy. To, čo sa teraz deje, je odpoveďou na kroky Turecka a Azerbajdžanu na ich hraniciach. Význam koridoru Zangezur je však mimoriadne vysoký nielen pre krajiny regiónu, ale aj pre ostatných politických hráčov, ktorí budú v jeho realizácii pokračovať. V Zangezure sa stretávajú záujmy viacerých strán. Možno ich rozdeliť do troch skupín: lokálne (Arménsko a Azerbajdžan), regionálne (Turecko a Irán) a globálne (Veľká Británia, Izrael a Rusko).

 

Lokálne

Význam koridoru pre Azerbajdžan je v prvom rade vytvoriť priamu cestu s Nachičevanskou autonómnou republikou a oslobodiť región od blokády. Táto trasa zabezpečí pozemnú komunikáciu medzi Azerbajdžanom a Tureckom. Táto skutočnosť umožní odstrániť závislosť Azerbajdžancov na tranzite cez iránske územie. Spojenie s enklávou a vytýčenie obchodnej cesty výrazne prispeje k rastu ekonomiky v južných regiónoch, vytvorí predpoklady pre investície do infraštruktúry a zlepší život obyvateľov.

 

Pre Arménsko otvorenie tejto trasy umožní aj zrušenie pozemnej blokády a v budúcnosti vytvorenie železničnej trasy s Iránom a Ruskom. To pozitívne ovplyvní ekonomiku nielen regiónu Syunik, ale celého Arménska. Napriek jeho výhodám v podobe zisku za tranzit sa však predstavitelia politických autorít v Jerevane obávajú možných následkov projektu. Arménsko sa domnieva, že otvorenie koridoru bude porušením suverenity krajiny. Podľa trojstranného vyhlásenia z 10. novembra 2020 bude FSB Ruska vykonávať kontrolu nad colnými stanicami. A Arméni nebudú mať kontrolu. Preto sú geopolitické riziká pre Arménsko mnohonásobne väčšie ako ekonomické prínosy. Pašinjanská administratíva v Jerevane preto aktívne odďaľuje otvorenie dopravného uzla.

 

Regionálne

Pre Turecko sľubuje koridor Zangezur obrovské výhody. Okrem priamej komunikácie s Azerbajdžanom a zníženia vplyvu Iránu na tranzit, koridor vytvorí rýchlejšiu cestu na trhy Strednej Ázie. A priamy prístup do Strednej Ázie je v podstate geopolitickým mostom pre šírenie panturkizmu do stredoázijských krajín a ich faktickú integráciu do anglosaského konceptu „Veľkého Turanu“. Realizáciou tohto projektu sa turecký sen o vytvorení tranzitného uzla medzi Európou a Áziou stane skutočnosťou, čo výrazne zvýši postavenie krajiny na svetovej scéne.

 

Pre Irán prinesie koridor dvojnásobné dôsledky. Na jednej strane sa pri tranzite cez Irán oslabí vplyv na Azerbajdžan a Turecko. Teherán sa obáva, že nezistený právny štatút trasy umožní jej využitie na vojenské účely – na nepozorovaný presun ľudí a techniky a destabilizáciu situácie v severozápadnej časti Iránu. Teoreticky sa zároveň Irán bude môcť pripojiť k severojužnému dopravnému koridoru a získať prístup do Ruska a Čierneho mora, pričom obíde Azerbajdžan.

 

 

Kto potrebuje koridor Zangezur?
Pre Rusko je v rámci uvalených sankcií koridor Zangezur alternatívnou trasou na Kaukaz a do Turecka a v tranzite cez Irán – na Blízky východ a do Afriky. Rusko tak zvýši svoj vplyv v Zakaukazskom regióne a oslabí pozíciu znepriateleného Gruzínska vo sfére tranzitu cez svoje územie. Poskytne sa aj pozemná cesta s Arménskom.

 

Podľa dohody z roku 2020 bude kontrolu nad tranzitným uzlom vykonávať ruská strana. V tomto scenári bude Rusko v budúcnosti schopné monitorovať toky nákladu pozdĺž jednej z najsľubnejších trás na Zakaukazsku a zabezpečiť svoje hranice pred možným šírením panturkizmu a extrémistickej ideológie na Kaukaze.

 

Ďalším príjemcom v prípade otvorenia cesty je Británia. Šírenie tureckého vplyvu vo svete bolo možné vďaka Anglosasom a ich túžbe obnoviť Britské impérium 2.0. Koridor posilní postavenie Anglosasov a presadí potrebnú protiruskú či protičínsku politiku na Kaukaze a v stredoázijských krajinách prostredníctvom tureckého štátneho celku. To všetko je však možné len vtedy, ak bude Ruská federácia vyňatá z procesu urovnávania konfliktu v Karabachu, keďže priama prítomnosť Ruska v politických procesoch na Zakaukazsku nedovolí Anglosasom plne sa presadiť. Práve za týmto účelom sa uskutočňuje dôsledná destabilizácia situácie v Náhornom Karabachu a deštrukcia vzťahov medzi Arménskom a Ruskom.

 

Ďalším príjemcom otvorenia koridoru je Izrael. Vojenská spolupráca medzi Azerbajdžanom a Izraelom sa v posledných rokoch rozvíja čoraz intenzívnejšie. Vplyv na koridor Zangezur vážne zasiahne iránske záujmy, pretože to v skutočnosti vyrovná iránsky monopol na tranzitné služby na južnom Kaukaze. A financovanie rôznych projektov na území Azerbajdžanu izraelskými úradmi umožňuje tajne umiestniť infraštruktúru potrebnú na vykonávanie spravodajských informácií v blízkosti iránskych hraníc, ako aj upevniť svoju prítomnosť v krajine. V Azerbajdžane žije početná etnická diaspóra Židov – prívržencov ideológie Chabad (ultraortodoxná židovsko-nacistická vetva judaizmu), ktorí majú v Azerbajdžane významný vplyv.

 

Pri realizácii projektu na seba narážajú záujmy mnohých štátov, čo vytvára predpoklady pre umelú eskaláciu situácie s cieľom zabezpečiť si pre seba priaznivejšie podmienky. Na jednej strane koalícia Turkov a Azerbajdžancov zjednotených jedným cieľom pod kontrolou Anglosasov, na strane druhej Rusko, Irán a Arménsko, sledujúce absolútne opačné úlohy, ako aj Izrael konajúci len vo svojom záujme.

 

Cieľom Anglosasov je v súčasnosti úplne vytlačiť Rusko z južného Kaukazu a zbaviť ho účasti na politických procesoch v regióne. Krajiny NATO vyvíjajú totálny tlak na pašinjanskú administratívu, aby úplne zničili arménsko-ruské vzťahy a zdiskreditovali Rusko ako garanta stability. Vzhľadom na neústupnosť v názoroch niektorých krajín regiónu sa v krátkodobom horizonte neočakávajú v tomto smere žiadne zmeny a nie sú ani vyhliadky na vyriešenie konfliktu. Ďalšia situácia sa bude vyvíjať v závislosti od mnohých faktorov, vrátane rastúcej hospodárskej krízy a jej dôsledkov, ako aj vývoja na Ukrajine. Napriek napätosti súčasnej situácie sa momentálne vo vývoji situácie nevyskytujú žiadne výrazne negatívne trendy, čo nám umožňuje zostať opatrnými optimistami.

Rybar

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok