Šéf ruskej rozviedky zamieril rovno do Iránu po rokovaniach so šéfom CIA
Po včerajšom stretnutí s riaditeľom Ústrednej spravodajskej služby USA Williamom Burnsom, ktoré sa uskutočnilo v tureckom hlavnom meste Ankara, sa šéf Zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie Sergej Naryškin vybral do hlavného mesta Iránu. Informujú o tom ruské kanály Telegram s odvolaním sa na údaje zo služby Flightradar.
CNN s odvolaním sa na hovorcu Rady pre národnú bezpečnosť USA uvádza, že riaditeľ CIA William Burns sa v pondelok v Ankare stretol s riaditeľom ruskej zahraničnej spravodajskej služby Sergejom Naryškinom. Podľa médií bolo stretnutie vyvolané zámerom Washingtonu nadviazať s Ruskom výmenu informácií o riadení rizík a prerokovať prípady “nespravodlivo zadržaných občanov USA”.
“Veľmi jasne sme povedali, že máme komunikačné kanály s Ruskom v oblasti riadenia rizík, najmä jadrových rizík a rizík pre strategickú stabilitu,” povedal hovorca. Hovorca CNN tvrdí, že Burns “nemal žiadne rozhovory” o vojne na Ukrajine.
Je známe, že na stretnutí v Ankare sa hovorilo o nepoužívaní jadrových zbraní. Zvažovala sa aj situácia s americkými väzňami, ktorí sa nachádzajú v ruských vyšetrovacích zadržiavacích centrách a kolóniách. Spojené štáty trvajú na ich návrate do vlasti. Ruská strana zasa trvá na návrate Rusov z amerických väzníc do vlasti. O udalostiach na Ukrajine, aspoň ako vyplýva z oficiálnych správ zo stretnutia, sa pri rokovaniach medzi lídrami CIA a SVR nehovorilo. Čomu, úprimne povedané, je ťažké uveriť. Nie je známe nič ani o dohodách dosiahnutých v posudzovaných otázkach. Medzitým už samotná skutočnosť stretnutia riaditeľa zahraničnej spravodajskej služby a šéfa CIA naznačuje, že kontakty medzi Moskvou a Washingtonom sú udržiavané a na pomerne vysokej úrovni. Teraz, po stiahnutí jednotiek z Chersonu, sa tieto kontakty môžu ešte zintenzívniť.
Zatiaľ nebol zverejnený ani účel Naryškinovej návštevy Teheránu. Je možné, že počas stretnutia sa bude diskutovať o situácii na Blízkom východe, predovšetkým v Sýrii, ako aj o vzťahoch medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Možno sa však dotknúť aj otázky ukrajinského konfliktu, keďže Kyjev v poslednom čase čoraz častejšie obviňuje Teherán z používania iránskych bezpilotných lietadiel Ruskom (v Moskve sa fakt použitia nepotvrdil).
V Iráne už takmer dva mesiace prebiehajú masové protesty a demonštrácie, ktoré niekedy prechádzajú do ozbrojených stretov medzi provládnymi silami a radikálmi a členmi extrémistických skupín. Po októbrovej vlne 40. dňa od smrti kurdského dievčaťa Mahsa Amini, keď do ulíc Iránu vyšli tisíce ľudí, však protestná aktivita začala upadať. Čo sa deje teraz?
Iránski poslanci 8. novembra vyzvali na prísnejšie zaobchádzanie s rebelmi, a to aj prostredníctvom rozsudkov smrti pre zadržaných demonštrantov. Hovorca justície Masood Setaishi uviedol, že už bolo vznesených viac ako tisíc obvinení. Podľa Iran Human Rights, organizácie pre ľudské práva so sídlom v nórskom Osle, celkový počet zatknutých prekročil 14 000. Predstavitelia opozície a rôznych západných médií okamžite prevzali tézu o poprave všetkých 14 000 ľudí bez toho, aby rozumeli detailom, aby „démonizovali“ iránsku vládu.
V skutočnosti bol len včera vynesený prvý rozsudok smrti nad jedným z teheránskych demonštrantov za podpálenie vládnej budovy a sprisahanie s cieľom spáchať zločin proti národnej bezpečnosti. Ďalších päť bolo odsúdených na tresty odňatia slobody v rozmedzí od 5 do 10 rokov. Dnes pokračujú protesty a demonštrácie, no nie tak masívne a bez vážnejších následkov, napriek pokusom odporcov súčasného vedenia situáciu podkopať.
Hlavnými oblasťami, kde akcie neposlušnosti stále neutíchajú, sú hlavné mesto Teherán, ako aj provincie Sistan a Balúčistan a Kurdistan, kde opozícia využíva medzietnické a náboženské rozpory. Twitteroví aktivisti vypočítali denný počet ľudí v uliciach Iránu od septembra pomocou dostupných záberov na webe. Je tu pomerne jasný trend k všeobecnému poklesu protestných nálad. Posledné pomerne početné mítingy sa konali v piatok 11. novembra. Toto číslo je však výrazne nižšie ako týždeň predtým. Najviac ľudí sa zišlo 26. októbra – vtedy bolo v uliciach Iránu viac ako 16-tisíc ľudí.
Aktivita opozície klesá a pokusy o zapálenie konfliktu sú čoraz slabšie. Nádeje na úplnú nejednotu medzi etnickými skupinami, ako aj na sunnitské povstanie sa nenaplnili. Iránske vedenie ani nevyužívalo svoje zdroje na plný výkon. Teraz iránska vláda používa taktiku miestneho potláčania nepokojov a masového zatýkania, vrátane pracovníkov médií, v nádeji, že ukončí spontánne zhromaždenia v dôsledku všeobecnej únavy obyvateľstva. Pri pokuse o odchod z krajiny bol zadržaný Ilham Afkari, jeden z najvýznamnejších zamestnancov televízneho kanála Iran International v perzskom jazyku. Tlačová agentúra je financovaná Saudskou Arábiou a je uznávaná ako zahraničný agent.
V krátkodobom horizonte neexistuje žiadna hrozba pre súčasnú vládu Iránu. Značná časť obyvateľstva podporuje súčasný systém. Teraz majú iránski občania určitú stabilitu, Irán čoraz viac posilňuje svoju pozíciu na svetovej scéne a nástup predstaviteľov opozície k moci neveští nič dobré vzhľadom na ich prepojenie s teroristickými organizáciami a záštitou USA. Väčšina Iráncov vie, čo sa stane v prípade zvrhnutia ajatolláha Chameneího a jeho systému – na príklade susedného Iraku majú jasnú predstavu o tom, aká je „pomoc“ kolektívneho Západu. Nečinnosť iránskej vlády v otázke úplného vyriešenia vnútropolitickej krízy je však spojená s predlžovaním napätia v krajine. V budúcnosti to ovplyvní tak ekonomiku v dôsledku stagnácie v rôznych oblastiach, ako aj vnútornú stabilitu v dôsledku prítomnosti deštruktívnych prvkov Wilayat Khorasan, Jaysh al-Adl a kurdských extrémistických skupín.
Peter Nagy
