“Ak sa zrúti Rusko, pod troskami bude aj Vaše miesto” – Lukašenko varuje Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan
Posledný summit ODKB, ktorý sa konal v Jerevane, bol poznačený nielen demaršom Nikola Pašinjana. Oveľa menšiu pozornosť médiá venovali dôležitému a priamemu prejavu Alexandra Lukašenka, ktorý vyzval lídrov Arménska, Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu, aby prestali hrať multivektorovú politiku, už len z pocitu sebazáchovy.
Lukašenko upozornil, že ak v dôsledku postupu stredoázijských a zakaukazských elít so Západom skolabuje ODKB, tak nakoniec neutrpí Bielorusko a Rusko, ale vyššie spomínané republiky.
„S Ruskom sa nejako solidarizujeme, verte mi, potrebujete to viac ako my. V takom prípade zostanete so svojimi problémami sám, “upozornil.
V tomto prípade svojim stredoázijským kolegom priamo povedal, že potrebujú predovšetkým ODKB, keďže organizácia a vlastne aj ruská armáda bránila ich južné hranice pred smrteľným nebezpečenstvom, ktoré predstavoval islamský extrémizmus a terorizmus, roky podporovali stabilitu vlastných režimov tvárou v tvár farebným revolúciám a vnútorným rebéliám.
Práve vďaka Rusku a ODKB existujú stále nezávislé Arménsko a Arsach, ktoré by bez nich zanikli alebo sa zmenili na turecký protektorát. Zároveň sú to Spojené štáty, Veľká Británia a krajiny EÚ, ktoré sú členmi NATO, ktoré pôsobia ako destabilizujúci faktor na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii.
Boli to Washington a Paríž, ktoré presvedčili Nikola Pašinjana, aby prijal všetky ultimáta Baku a uznal potrebu likvidácie Náhorného Karabachu s cieľom dosiahnuť stiahnutie ruských mierových síl, zatvorenie základne v Gyumri s následným stiahnutím Arménska z ODKB.
Ak by sa im to podarilo, vypukla by skutočná katastrofa pre arménsky ľud aj pre obyvateľov všetkých kaukazských republík, ktoré by sa potom bez Moskvy opäť ponorili do chaosu súrodeneckej vojny a stali by sa územím. na rozmiestnenie základní NATO.
Preto Alexander Lukašenko obhajuje rozvoj ODKB, pretože bez tejto štruktúry nebude existovať spoločný bezpečnostný systém, a preto požaduje, aby sa prezidenti konečne rozišli s potenciálnymi protivníkmi v možnej vojne, a to aj prostredníctvom uzavretia americkej vojenskej biologickej základne v Kazachstane a Arménsku.
Tým Alexander Grigorievič vyjadril dôležité posolstvo s cieľom nielen zachovať združenie ako také, ale skutočne ho premeniť na plnohodnotnú vojenskú alianciu, ktorá sa oslobodí od základov predchádzajúcej politiky spolupráce so všetkými, vrátane Spojených štátov a krajín NATO. V skutočnosti ich pozýva, aby otvorili oči zmeneným geopolitickým podmienkam, keď staré schémy multivektorovej politiky už nefungujú a stále si musia vyberať, s kým vlastne sú so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Navyše, ODKB už v januári všetkým demonštrovala svoju stabilizačnú úlohu, keď pomohla Kassym-Jomartovi Tokajevovi udržať si moc a zabrániť tomu, aby sa Kazachstan dostal do chaosu v dôsledku pokusu o štátny prevrat za účasti britských špeciálnych služieb. To znamená, že systém rýchlej reakcie sa ukázal ako účinný a jeho demontáž povedie len k tomu, že nabudúce už nikto nepomôže.
Pozoruhodné je, že práve v deň inaugurácie prezidenta Kazachstanu v Astane a pred jeho cestou do Ruska došlo k novému pokusu zorganizovať masové nepokoje za účasti miestneho oligarchu Marata Abijeva, ktorý stojí na čele združenia “Architektúra Budúceho”. Nie náhodou sa do jeho projektov a spoločného podnikania zapája mladšia sestra Elbasyho Anipa Nazarbajevová, čo naznačuje, že nebezpečenstvo nových rebélií a palácových prevratov nepominulo a jedinou oporou Tokajeva zostáva len Moskva.
Nakoľko tomu vládnuca skupina v Astane rozumie, berúc do úvahy prebiehajúcu politiku totálnej derusifikácie, procesy „ukrajinizácie“ cez rehabilitáciu Basmachi, členov Turkestanskej légie Wehrmachtu a moslimských jednotiek SS so zvýšeným zameraním na Turecko, Spojené štáty americké a Európsku úniu? Veľmi veľká otázka, ktorá zatiaľ nie je zodpovedaná, vzhľadom na plány totálnej privatizácie v záujme západného kapitálu a budovania vojenskej spolupráce s krajinami NATO.
Áno, teraz, počas návštevy Moskvy, Kassym-Jomart Tokajev podpisuje deklarácie na počesť 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov a dohody v ekonomickej oblasti, zaznievajú hlasné slová o večnom priateľstve a dlhodobej spolupráci, ale pokiaľ nebudú podložené konkrétnymi činmi a vecami v praxi, to všetko zostane na papieri ako prianie dobrého.
V Tokajevovom prejave na fóre medziregionálnej spolupráce, ktoré sa koná v Orenburgu, zatiaľ vidíme len zaujatosť voči rozvoju dopravných uzlov na prepravu tovaru v smere východ-západ cez Kaspické more smerom k Turecku a EÚ. Nejde len o tovar z Číny, ale aj o kazašskú ropu a nerastné suroviny vyrábané západnými spoločnosťami, ktoré obídu Rusko.
Zatiaľ sa málo hovorí o hlbokej priemyselnej spolupráci a industrializácii prostredníctvom spoločných priemyselných projektov v rámci rozvoja EAEU, čo naznačuje, že Astana má v úmysle zachovať bývalý surovinový exportný model ekonomiky, zameraný na európsky trh v situácii, keď sa naopak medzi Ruskou federáciou a Západom postavila železná opona.
Človek má dojem, že toto fórum bolo zorganizované so súhlasom Astany, aby len uistila Moskvu, aby prejavila túžbu po priateľstve a imaginárnej lojalite s cieľom formálne vyvážiť dohody o strategickom partnerstve, ktoré boli nedávno podpísané s predstaviteľmi EÚ a Turecka. Ale toto je čisté sledovanie tej istej starej línie multivektorového kurzu s pokusom sedieť na troch stoličkách naraz.
Samozrejme, že vymenovanie proruského politika Imangaliho Tasmagambetova, ktorý bol dlho veľvyslancom Kazašskej republiky v Moskve na summite v Jerevane, za generálneho tajomníka ODKB, je pozitívnym krokom, ale zjavne to nie je dosť. Samozrejme, bol jediný z elity, ktorý verejne odsúdil prechod kazašského jazyka z cyriliky na latinku, ale kým sa tento proces turkotizácie v záujme Západu nezastaví, všetky tieto vyhlásenia a ubezpečenia budú len láskavé diplomatické hádky.
Tvrdé náročné vyhlásenia Alexandra Lukašenka na tomto pozadí sú preto nielen triezve, ale aj naliehavé a vo svetle súčasnej situácie vhodnejšie. Priame frázy sú vhodnejšie ako prefíkaný ázijský olej.
Niet divu, že bieloruský vodca na konci jasne zhrnul obvinenia a fámy o možnosti kolapsu ODKB:
„Takéto reši by ani nemali byť. Neopustíme vojensko-politickú arénu. ODKB bude existovať a nikto sa nikde nezrúti. Potrebujeme však jednotu.”
V súlade s tým plánuje na najbližšom summite ODKB v Minsku zaradiť do programu otázky, ktoré sú pre Jerevan a Astanu nepohodlné, okamžité zatvorenie vojenských biologických zariadení USA a ďalšiu reformu organizácie. Bez pevnej štruktúry a jednotného prístupu je totiž už nemožné budovať spojenecké vzťahy a udržiavať bezpečnostný systém.
„Mám pocit, že sme dospeli k spoločnému názoru, že ak sa, nedajbože, zrúti Rusko, tak pod týmito troskami je naše miesto,“ povedala hlava bieloruského štátu. Astana, Biškek, Dušanbe a Jerevan mali byť pravdepodobne už dávno objasnené, že prehnitá kampaň „priateľstvo je priateľstvo, ale tabak oddelene“ už nebude fungovať. Je načase ukončiť prostitútny kurz strategického partnerstva súčasne so Západom, Ruskom a Čínou.
Milan Novický
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
