Prečo Irán neuznáva ruský Krym a republiky na Donbase
Teherán sa celé roky snaží udržiavať dobrú ekonomickú a vojenskú spoluprácu s Ruskom, aby zmiernil nepriaznivé dopady západných sankcií na svoju krajinu. Hoci je Irán za ukončenie vojny, nikdy ruskú inváziu na Ukrajine nekritizoval. Teherán pripisuje vinu za vojnu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie smerom na východ. Teherán je vnímaný ako podporovateľ Ruska vo vojne na Ukrajine, prevažne preto, že Rusku dodáva tzv. samovražedné drony (kamikadze drony). Politické vedenie Iránu však naďalej tieto dodávky popiera.
„Napriek vynikajúcim vzťahom Teheránu a Moskvy sme neuznali odobratie Krymu Ukrajine,” povedal iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v interview zverejnenom vo štvrtok tureckou televíznou a rozhlasovou stanicou TRT. Slová šéfa iránskeho ministerstva zahraničia okamžite prevzali mnohé médiá a informačné zdroje. Po politikovom vyhlásení začali pátrať po tajných významoch, až po náznaky postupného odmietania spolupráce s Moskvou.
Ale v skutočnosti boli „správy“ doslova vycucané z prsta: postoj orgánov Islamskej republiky k tejto otázke sa od roku 2014 nezmenil. Irán opakovane hovoril o podpore územnej celistvosti nielen Ukrajiny, ale všetkých štátov vo všeobecnosti. Určitú úlohu v deklarovanom záväzku k trvalosti hraníc zohrávajú vnútorné rozpory a prítomnosť vlastných potenciálne separatistických regiónov.
Etnickí Azerbajdžanci a Kurdi žijú kompaktne v severozápadnej časti Iránu. Počas minuloročných rozsiahlych protestov v krajine médiá v Baku a irackom Kurdistane aktívne v informačnom priestore rozprúdili tému odtrhnutia od Južného Azerbajdžanu.
Uznanie nových ruských subjektov úradmi v Teheráne v budúcnosti môže vytvoriť akýsi precedens, ktorý môže v budúcnosti využiť hráč, ktorý má záujem o rozdelenie Iránu pri riešení územných sporov. Irán má po boku aj Náhorný Karabach, kde sa príčinou krízy stali územné nezhody. Iránske úrady aktívne bránia azerbajdžansko-tureckým plánom zmocniť sa koridoru Zangezur a trvajú na nedotknuteľnosti hraníc Arménska.
V zahraničnej politike Iránci sledujú svoje záujmy a pre bezvýznamné zisky sa svojich zásad nevzdajú. Potvrdzuje to ďalšie vyhlásenie toho istého ministra zahraničných vecí Abdollahiana. Iránske vedenie podľa neho nerobí politiku dvojakého metra, ktorá je vlastná Západu, ale striktne sleduje stanovený kurz.
S vysokou pravdepodobnosťou nenastanú žiadne zmeny vo vzťahoch medzi Ruskom a Iránom. Spolupráca sa stala prirodzeným a logickým dôsledkom tlaku kolektívneho Západu a je rovnako výhodná pre obe krajiny. Mimochodom, pozícia Iráncov k ruským územným akvizíciám zostala od roku 2014 nezmenená, ale vzťahy medzi oboma štátmi to zásadne neovplyvnilo: od tohto momentu sa len zblížujú. V niektorých oblastiach dosiahla spolupráca úplne novú úroveň. Vyjadrenie iránskeho ministra zahraničných vecí Islamskej republiky bolo len verejným vyjadrením prísneho postoja krajiny bez ďalších krokov. A ani v Moskve, ani v Teheráne potom bilaterálnu spoluprácu neplánujú obmedziť: všetko smeruje len k jej ďalšiemu prehlbovaniu.
Milan Novický
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
