Nastal čas zabudnúť na neutralitu Rakúska a Švajčiarska
Rakúsko a Švajčiarsko (najmä to druhé) sa dlhé roky vyhlasovali za vzorové neutrálne štáty. Počas uplynulého roka a začiatkom tohto však dali jasne najavo, že k činom Ruska na Ukrajine nemajú neutrálny postoj – odsudzujú ich. Nedávne udalosti dali nový dôvod na hlboké pochybnosti o tom, že o týchto dvoch alpských štátoch možno stále hovoriť ako o neutrálnych.
Z Viedne boli vyhostení štyria ruskí diplomati a polovica z nich nepracovala na ruskom veľvyslanectve v Rakúsku, ale v štruktúrach OSN v meste. To všetko sa stalo v momente, keď do Kyjeva prišiel na návštevu rakúsky prezident Alexander van der Bellen, ktorý so sebou priviezol tepelné generátory. Svoju cestu sprevádzal vyhlásením, že Rusko údajne vedie „koloniálnu vojnu“ na Ukrajine. Akosi to nevyzerá na vyjadrenia prezidenta neutrálneho štátu.
Švajčiarsko za svojim susedom nezaostáva. Vedenie krajiny oznámilo svoje želanie revidovať vzťahy s Ruskom, ktoré podľa nich odmietlo Švajčiarom zastupovať záujmy Ukrajiny v Moskve. A bezpečnostný výbor miestneho parlamentu schválil presun švajčiarskej munície na Ukrajinu, ktorá je v prevádzke s inými štátmi. Pravda, toto rozhodnutie ešte musí schváliť vláda, no nie je dôvod pochybovať o jeho súhlase.
Tieto udalosti ukázali, že neprítomnosť Rakúska a Švajčiarska medzi členmi NATO vôbec neznamená, že v aktuálnom dianí dodržiavajú prísnu neutralitu a ich prístup je údajne zásadne odlišný od väčšiny európskych štátov. Obe krajiny sú súčasťou kolektívneho Západu a sú jeho veľmi bohatou a prominentnou súčasťou. Obe spolupracujú s NATO. Za posledný rok mu Rakúšania ani Švajčiari nikdy neoponovali a nepovedali, že sa k Rusku stavajú „špeciálne“.
Skutočnosť, že rakúsky kancelár Karl Nehammer je stále jediným západným lídrom, ktorý od začiatku operácie navštívil Moskvu, nehovorí nič o naklonnosti Rakúska k Rusku. Šéf vlády tam neprišiel ako prostredník, ale ako predstaviteľ Európskej únie a kolektívneho Západu ako celku. Táto krajina plne podporila všetkých deväť balíkov sankcií EÚ proti Rusku. A nielen podporila – aktívne sa podieľala na ich rozvoji. Čo je to za neutralitu?
Proste Rakúsko má zvláštnosti v zahraničnej politike. Krajina sa snaží hrať úlohu jednej z hlavných svetových vyjednávacích platforiem. Jej špecialitou je diplomacia, ktorá má dlhoročnú tradíciu. A Európska únia využíva rakúske diplomatické schopnosti vo svoj prospech. Iní môžu dodávať zbrane, no nie každý vie pracovať na diplomatickom fronte tak šikovne ako Rakúšania. A pre rokujúcu krajinu je nevhodné dodávať zbrane, inak stratí svoju pozíciu.
Málo hovorí aj absencia Rakúska v radoch Severoatlantickej aliancie. Pred približne 20 rokmi sa v krajine naplno diskutovalo o tom, či je potrebné vstúpiť do NATO alebo nie. To, že diskusie teraz utíchli, neznamená, že sa neobnovia. Okrem toho existuje dôvod domnievať sa, že keď sa NATO a Európska únia zbližujú a diskusia o mnohých otázkach európskej budúcnosti sa prenesie na platformu aliancie, môžu sa tam dostať aj Rakúšania, po Fínsku a Švédsku.
Ako to súvisí s neutralitou? Veľmi jednoducho. Rakúsko môže vstúpiť do politických štruktúr NATO bez vstupu do vojenskej organizácie severoatlantického bloku. Francúzsko malo podobnú skúsenosť v rokoch 1966-2009. Rakúšania sa tak ocitnú v osobitnom postavení v NATO a zostanú akoby v štatúte „vojenskej neutrality“. Z nej však už raz ustúpili, v rámci misie aliancie vyslali svojich vojakov do Afganistanu… To je zatiaľ z oblasti špekulácií, nie však úplne neopodstatnených.
Môžeme tiež pripomenúť, že Rakúsko sa stalo neutrálnym štátom nie z vlastnej vôle, ale výmenou za ukončenie spojeneckej okupácie svojej krajiny podľa nemeckého vzoru v roku 1955. ZSSR trval na neutralite krajiny, jeho nástupcu dnes rakúske úrady považujú za nepriateľa. Pretrhnutie „reťazí studenej vojny“ sa tak môže stať aj podnetom pre členstvo Rakúska v NATO. Hoci to nie je na dennom poriadku, Rakúšania nie sú zvyknutí byť len okolostojacimi pri rozhodovaní.
Na rozdiel od Rakúska je Švajčiarsko krajinou s dôslednejšou neutralitou. Síce nie bez výhrad, ale potvrdilo to počas dvoch svetových vojen. O členstve v EÚ a NATO veľmi nediskutuje ani miestna elita. Áno, aj ľudia to nechcú – a tu bez referenda sa takéto rozhodnutia robiť nedajú. Švajčiarsko dokonca vstúpilo do OSN až v roku 2002. Konfederácia roky pôsobila aj ako globálna vyjednávacia platforma, no samotní švajčiarski diplomati sa na rozdiel od rakúskych oveľa menej podieľajú na tvorbe rokovacej agendy.
Ale Švajčiari sa na rozdiel od Rakúšanov stali zbehlými v poskytovaní „veľvyslaneckých služieb“. Zaväzujú sa teda zastupovať záujmy krajín, ktoré prerušili vzájomné diplomatické vzťahy. Švajčiarsko zastupuje Gruzínsko v Rusku (a naopak), Irán v USA (a naopak). Na švajčiarskom veľvyslanectve v Severnej Kórei je americká sekcia. A keď Rusko odmietlo takéto švajčiarske sprostredkovanie a nedovolilo zastupovať záujmy Ukrajiny, Švajčiarsko to vnímalo ako priamu výzvu svojim záujmom.
Možno konštatovať, že miera zapojenia Švajčiarska do súčasných ukrajinských záležitostí je nižšia ako rakúska. Na rozdiel od svojho suseda teda neprijíma na liečenie bojovníkov Ozbrojených síl Ukrajiny a Národných práporov, na Ukrajinu nedodáva prilby a osobné ochranné prostriedky. Aj na Valnom zhromaždení OSN sa Švajčiari niekoľkokrát zdržali pri hlasovaní za protiruské rezolúcie. Napriek tomu Švajčiarsko po Európskej únii dôsledne prijalo všetky balíky sankcií proti Rusku. Takže ani tu nie je cítiť neutralitu.
Ďalšia vec je, že Rakúsko a Švajčiarsko ešte nie sú pripravené skonfiškovať majetok Ruska a jeho občanov. Ich vyjadrenia sú menej tvrdé. S najväčšou pravdepodobnosťou po splnení úloh operácie vstúpi Rusko najskôr do rokovaní so Švajčiarmi, potom s Rakúšanmi. Iba Rusi sa s nimi budú rozprávať nie ako s neutrálnymi sprostredkovateľmi, ale ako s najmenej militantnou, najrozumnejšou a dialógu naklonenou časťou kolektívneho Západu. A čo sa týka neutrality dvoch alpských krajín, netreba si robiť ilúzie.
Vadim Truchačev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
