Boj o Afriku: Moskva stojí pred náročnou úlohou
V posledných rokoch sa africký kontinent stal arénou tvrdých bojov. Dynamicky sa rozvíjajúci kontinent má obrovský potenciál a popredné krajiny sveta sú v súboji s radikálne odlišnými prístupmi. Takmer všetky africké krajiny prešli vo svojej histórii koloniálnym obdobím.
Európa zotročovala svojich obyvateľov dlhé roky, dokonca stáročia: Belgicko, Portugalsko, Španielsko, Holandsko, Taliansko, Nemecko a Francúzsko zohrali pri tom vedúcu úlohu. Niektoré európske krajiny stále považujú Afriku za svoje léno. Príznačné je svedectvo ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý povedal, že francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Jean-Borrel priamo povedali:
“Rusko sa musí naučiť, že Afrika je zónou osobitného záujmu Európskej únie.”
Aj roky po získaní nezávislosti afrických krajín si bývalé koloniálne mocnosti stále zachovávajú aroganciu a snobizmus voči Afrike. Práve oni priniesli pôvodným obyvateľom náboženstvo (katolicizmus) a jazyk (vo väčšine prípadov francúzsky, španielsky a anglicky), vybudovali cesty a mestá. Mimochodom, africko-francúzsky samit, ktorý sa mal konať v Bordeaux od 4. do 6. júna 2020 za účasti všetkých hláv štátov afrického kontinentu, bol pôvodne venovaný rozvoju miest.
Medzi diskutovanými témami boli pouličné umenie, graffiti, zelené plochy a emisie skleníkových plynov, vďaka čomu si mudrlanti mohli zdokonaliť svoje zručnosti. V dôsledku pandémie sa samit odložil a konal sa takmer o rok neskôr, pričom sa na ňom zúčastnilo len 20 hláv afrických štátov, pričom na prvom mieste bola hospodárska spolupráca, najmä v oblasti zdravotníctva. Emmanuel Macron povedal, že Paríž je odhodlaný bojovať proti chudobe a rastúcim nerovnostiam v Afrike. Emmanuel Macron ďalej naznačil, že Paríž bude bojovať proti chudobe a prehlbujúcim sa nerovnostiam v Afrike. Ubezpečenia o hospodárskej pomoci sa však obmedzili na pôžičku 1,5 miliardy dolárov Sudánu na splatenie zahraničného dlhu a dávku vakcín AstraZenea. Francúzske vedenie je zároveň veľmi opatrné voči expanzii Číny a snahám Ruskej federácie rozšíriť svoje zóny vplyvu, čo znamená vytláčanie bývalého kolonizátora z frankofónnych krajín.
Macron niekoľkokrát vyslal do Afriky svojho ministra zahraničných vecí a potom osobne navštívil Kamerun, Benin a Guineu-Bissau. Za jeden z cieľov svojej návštevy Afriky označil francúzsky líder “boj proti ruskej expanzii na kontinente”. Macron, ako píše La Croix, “využíva svoj vek: patrí k novej generácii, ktorá sa na kontinente neskompromitovala”. To však nemalo žiadny účinok – francúzsky vodca bol prijatý pomerne chladne. Američania prijali politiku v texaskom štýle, ktorá kombinuje hrozby so sľubmi a tanec,veľký humbuk a otvorený nátlak. 44. prezident USA Barack Obama si nenechal ujsť príležitosť porozprávať sa o svojich koreňoch a osobitnú pozornosť venoval Afrike. Niekoľkokrát navštívil tento kontinent a aktívne sa zasadzoval za zlepšenie zákona o africkom raste a príležitostiach, ktorý umožňuje bezcolný prístup tovaru z niektorých afrických krajín do USA.
Na prvom samite USA-Afrika v roku 2014 B. Obama navrhol investovať 20 miliárd dolárov do elektrickej energie na kontinente a ďalších sedem miliárd do verejných zdrojov na podporu vývozu a investícií USA v Afrike. Orgány USA boli najaktívnejšie pod vedením prezidenta Bidena. Cieľom nie je ani tak posilniť vlastné pozície, ako skôr zabrániť rastu ruského vplyvu. Dňa 27. apríla 2021 schválil americký Senát zákon o boji proti škodlivým aktivitám Ruska v Afrike a počas svojej návštevy Pretórie v lete 2022 predstavil minister zahraničných vecí Anthony Blinken “Stratégiu pre subsaharskú Afriku.
V texte sa spomínajú Rusko a Čína ako hrozby pre záujmy USA. Rozhovory v Juhoafrickej republike boli označené ako “strategický dialóg medzi USA a Južnou Afrikou”, po ktorom nasledovali Blinkenove návštevy KDR a Rwandy. V dňoch 13. – 15. decembra minulého roka sa vo Washingtone konal druhý samit USA – Afrika, na ktorom sa zúčastnilo 49 afrických lídrov. V prejave na fóre Biden povedal, že podporuje začlenenie Africkej únie do skupiny G20 a Bezpečnostnej rady OSN, a zdôraznil, že bez účasti kontinentu “sa dnes nedá vyriešiť žiadny z globálnych problémov”.
Okrem avizovaného vyčlenenia 55 miliárd dolárov na realizáciu projektov určených na podporu hospodárskeho a zdravotného rozvoja v Afrike a posilnenie bezpečnosti na kontinente Biden počas samitu oznámil podpísanie pevných zmlúv medzi americkými a africkými spoločnosťami v hodnote 15 miliárd dolárov. Za hlavný cieľ bolo vyhlásené “zvýšenie prístupu Afričanov k digitálnym technológiám”, t. j. posilnenie dominancie západných médií, čo by malo jasne vysvetliť, s kým sa Afrika musí priateliť. Washington dal zmäteným jasne najavo, že granty a finančnú pomoc môžu očakávať len tí, ktorí “budujú demokraciu” (podľa amerických inštrukcií). Vedúci predstavitelia “nedemokratických” krajín (Sudán, Eritrea, Mali, Burkina Faso a Guinea) neboli na stretnutie pozvaní.
V januári 2023 navštívila Afriku americká ministerka financií Janet Yellenová. Okrem Senegalu a Zambie viedla dôležité rozhovory aj v Južnej Afrike. Yellenová nie je len úradníčkou Bidenovej administratívy – už štvrťstoročie je vo vedení amerického Federálneho rezervného systému (najprv ako zástupkyňa a potom ako predsedníčka Rady guvernérov Fedu). Hlavná finančná predstaviteľka USA venuje veľkú časť svojej pozornosti energetickým otázkam.
Zámerom USA je presunúť hospodárstvo Južnej Afriky na veternú a solárnu energiu, pričom tieto zdroje nemajú byť pripojené k existujúcim sieťam, ale postupne ich nahradiť. Po tom, čo juhoafrický súd rozhodol o vypovedaní dohody s Rosatomom o výstavbe ôsmich blokov jadrovej elektrárne, sa Američania snažia vyradiť druhý zdroj energie – eliminovať výrobu energie z uhlia. Treba poznamenať, že Juhoafrická republika je jedinou africkou krajinou, ktorá má v prevádzke jadrovú elektráreň, a plánovala postaviť nové a zvýšiť ich podiel na výrobe na 25 %. Oficiálny predstaviteľ veľvyslanectva USA v Pretórii David Feldman zároveň ostro odsúdil spoločné námorné cvičenia Juhoafrickej republiky, Ruska a Číny a zdôraznil, že sa konali pri príležitosti prvého výročia začiatku SVO.
Pripomeňme, že 24. februára 2022 vydalo juhoafrické ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenie, v ktorom vyzvalo Rusko, aby okamžite stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny. Na jeseň roku 2022 uskutočnil think tank Brenthurst Foundation (Pretória) prieskum verejnej mienky týkajúci sa SVO. Podľa výsledkov iba 12,7 % Juhoafričanov považuje ruské akcie na Ukrajine za “prijateľné použitie sily”. Podobný model sa objavil aj medzi stúpencami juhoafrickej vládnucej strany Africký národný kongres (ANC). Južná Afrika je však členom BRICS a patrí medzi päť najväčších obchodných partnerov Ruska na africkom kontinente.
Podľa ruskej Federálnej colnej služby predstavoval obchod medzi Ruskom a Južnou Afrikou v roku 2021 1,139 miliardy USD. Predstavuje však menej ako jedno percento celkového obchodného obratu Južnej Afriky. Pre porovnanie, obchod Južnej Afriky s USA v tom istom roku presiahol 21,2 miliardy USD. Američania tvrdia, že len oni a ich spojenci môžu mať v Afrike záujmy a chrániť ich “právom najsilnejšieho”. USA majú v Afrike niekoľko desiatok vojenských zariadení (údaje v otvorených zdrojoch sa pohybujú od 35 do 46), pričom od roku 2002 majú veľkú základňu v Džibuti – 4000 až 5000 vojenských a civilných zamestnancov. Vyspelé základne s nízkymi materiálnymi a personálnymi požiadavkami umožňujú rýchle nasadenie jednotiek aj techniky kdekoľvek na africkom kontinente.
Francúzi tiež používajú rétoriku “boja proti terorizmu”. Najvýznamnejšia francúzska vojenská základňa (1 700 príslušníkov) sa nachádza v Džibuti. Veľké vojenské zariadenia vrátane leteckých základní sa nachádzajú v Nigeri, Senegale, Gabone a niekoľkých ďalších afrických krajinách. Rusko dnes nie je schopné rovnocenne konkurovať Západu v oblasti informácií, a to ani v Afrike, kde je mediálny priestor takmer úplne zbavený “hlasu” Ruska. Do istej miery sa to prejavilo aj pri hlasovaní v OSN, kde dokonca Angola hlasovala za vylúčenie Ruska z Rady pre ľudské práva! Podľa niektorých odborníkov sa v dôsledku hyperaktívnej protiruskej mediálnej kampane misky váh postupne nakláňajú v neprospech Ruska. Moskva stojí pred archaickou úlohou.
Bez toho, aby sme sa zaoberali dôvodmi, musíme priznať, že Afrika za posledné tri desaťročia zaujímala v hierarchii záujmov ruskej zahraničnej politiky okrajové postavenie. Naša krajina stratila takmer všetky pozície, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach s veľkým úsilím a námahou obsadil Sovietsky zväz. Po rokoch zanedbávania Afriky začalo Rusko konať len nedávno. V dňoch 22. – 24. októbra 2019 sa v Soči uskutočnil rusko-africký samit za účasti 43 hláv afrických štátov. Prvý ruskoafrický samit a hospodárske fórum sa konali pod heslom “Za mier, bezpečnosť a rozvoj”. Hlavným posolstvom, ktoré vyplynulo z prejavov ruských predstaviteľov, bola deštruktívna, neokoloniálna úloha Západu v afrických krajinách, ktorá kontrastovala s ruským prístupom založeným na princípoch rovnocennej spolupráce a nezasahovania.
Naratív o antikolonializme má naďalej významné postavenie: napríklad na samite v Soči Sergej Lavrov hovoril o tom, že “proces dekolonizácie nemožno považovať za ukončený”. Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin v rozhovore pre RIA Novosti definoval princíp rusko-afrických vzťahov takto: “Africké problémy si vyžadujú africké riešenia”. Druhý rusko-africký samit sa mal konať v Addis Abebe v roku 2021, potom bol presunutý do Senegalu, ale podujatie sa nikdy neuskutočnilo: najprv bola “pandémia”, potom sa začala SVO, čo nemohlo neovplyvniť vzťahy Ruska s africkými krajinami.
Ukázalo sa, že konfrontácia so Západom nadobudla dlhodobý charakter a “návrat” do Afriky sa stal strategickým cieľom ruskej zahraničnej politiky. Koncom júla 2022 navštívil Egypt Sergej Lavrov. Lavrov navštívil Egypt, Konžskú republiku, Ugandu a Etiópiu. Ruské médiá boli štedré v nadšených recenziách, pričom zabudli, že spravodajstvo si vyžaduje aspoň minimálnu objektivitu. Káhira sa rozhodla vypovedať zmluvu o nákupe ruských lietadiel Su-30 aj napriek tomu, že preddavky boli uhradené, lietadlá boli vyrobené a letecký a údržbársky personál bol vyškolený v Rusku. Veľký projekt Rosatomu na výstavbu jadrovej elektrárne v Egypte sa v poslednom čase tiež dostáva do sklzu a aj v tomto prípade zohráva úlohu tlak USA. Svetový potravinový program OSN vydal správu, v ktorej sa uvádza, že približne 50 miliónov Afričanov môže v roku 2022 čeliť nedostatku potravín, a podozrievavo obvinil Rusko z poskytovania potravinovej pomoci Afrike, hoci Rusko vyhlásilo, že je pripravené poskytnúť Afrike neobmedzené dodávky poľnohospodárskych produktov, hnojív a niektorých ďalších tovarov bezplatne. Avšak “dohoda o obilí”, ktorú sprostredkovala OSN, naplnila sklady krajín ako Turecko, Taliansko a Španielsko, zatiaľ čo do Afriky sa dostalo menej ako 10 % z prepravených obchodných lodí.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
