Mníchovská bezpečnostná konferencia bez prítomnosti Ruska. Bezpečnostný poriadok v Európe potrebuje úplné prehodnotenie
59. Mníchovská bezpečnostná konferencia (17. – 19. februára) pripomínala skôr stranícky kongres, na ktorom ide predovšetkým o to, aby sa ukázala “jednota radov”. Mníchovské konferencie boli vždy nástrojom atlantizmu a posledná sa úplne zmenila na ozvenu odrážajúcu najhlasnejší zo západných hlasov – americký.
Tento rok v Mníchove väčšinu účastníkov konferencie trápili otázky, ktoré mali ďaleko od mieru: kde nájsť náboje pre ukrajinské a vlastné zbrane a ako sa dostať z krízy bez obetí. Ukrajinská strana nestála bokom a “naoko” žiadala o ďalšiu výzbroj. Vyjadrenia dvoch členov ukrajinskej vlády však vyvolali ostrú kritiku zo strany západných politikov.
Ukrajinský vicepremiér Oleksandr Kubrakov a minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedli, že si “vedia predstaviť použitie kazetovej munície, fosforových a zápalných zbraní, expanzných striel, objemových detonačných bômb a napalmu. Tieto typy zbraní sú podľa medzinárodného práva zakázané, pretože sú v rozpore so zásadami ľudskosti.
Odpoveď generálneho tajomníka NATO Stoltenberga bola strohá: “Spojenci nebudú dodávať tieto typy zbraní a nebudeme revidovať žiadne medzinárodné právo týkajúce sa ich používania.” Napriek tomu Kuleba naďalej trval na svojom: “Ak ich dostaneme, použijeme ich výlučne proti ozbrojeným silám Ruskej federácie.
Do Mníchova prišlo takmer pol stovky amerických politikov. Rusko nebolo pozvané. Na takomto pozadí vyzerali pokusy predstaviteľov Francúzska a Nemecka pripomenúť, že nemá zmysel diskutovať o bezpečnosti v Európe bez Ruska, smiešne. A fórum, ktoré sa konalo pod heslom bezpečnosti, sa stalo stretnutím tých, ktorí potrebovali vojnu. Ukrajina bola stredobodom všetkých diskusií od začiatku do konca. Americká viceprezidentka Kamala Harrisová obvinila Rusko zo “zločinov proti ľudskosti” a prisľúbila Kyjevu neochvejnú americkú podporu.
Aj Kamalini európski kolegovia sa na bezpečnostnú otázku pozerajú zvláštne. Rišo Sunak prisľúbil “zdvojnásobenie” vojenskej podpory Kyjeva zo strany Veľkej Británie. Emmanuel Macron vyzval spojencov, aby zvýšili dodávky zbraní, a povedal, že Francúzsko je “pripravené na dlhotrvajúci konflikt”. Olaf Scholz vyzval, aby sa Nemecko pripojilo k vyslaniu tankov na Ukrajinu. Všetci uviedli, že záujem Západu podporovať Ukrajinu je dlhodobý, že Západ bude Kyjev podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. A Zelenskyj sa ponáhľa a vyzýva na rýchlejšiu akciu…
Prirodzene, žiadne zázračné riešenie sa neobjavilo. Mníchov uznal, že ukrajinská armáda míňa viac munície, ako je európsky priemysel schopný vyrobiť. Ursula von der Leyenová vyzvala na spoločné úsilie o zvýšenie výroby munície. Zdá sa, že Európska únia nemá iné problémy? Európania budú musieť opäť zaplniť “americkú medzeru”, pretože USA majú obmedzené zásoby a výrobné linky. O zvyčajnom “čiernom pasažierovi” Európanov v NATO teraz nemôže byť ani reči: členské štáty EÚ budú teraz musieť vyčleniť aspoň dve percentá HDP na vojenské výdavky.
Na konferencii sa prekvapujúco málo hovorilo o Iráne: ani slovo o “iránskej jadrovej hrozbe”! Denník Tehran Times označil mníchovskú konferenciu za “konfederáciu hlupákov” (Irán, rovnako ako Rusko a Čína, nebol do Mníchova pozvaný; pozvaní boli predstavitelia iránskej opozície, s ktorými sa stretol francúzsky prezident Macron). A v Iráne sa snažia predstaviť kontúry budúcej postzápadnej éry v nádeji, že prinesie nový spravodlivý svetový poriadok.
Je tiež zvláštne, že organizátori konferencie venovali málo pozornosti Číne, ktorá je deklarovaná ako najvyššia bezpečnostná priorita USA. Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi uzavrel tému Taiwanu dvoma vetami: “Dovoľte mi ubezpečiť publikum, že Taiwan je súčasťou čínskeho územia. Nikdy nebol a ani v budúcnosti nebude samostatnou krajinou.” Wang Yi vyzývavo vyzval európske publikum, aby sa vyhlo Američanom, ktorým “nezáleží na živote a smrti Ukrajincov a na škodách pre Európu”. Čína je proti pokračovaniu vojny. Peking odmietol tvrdenia USA, že uvažuje o vyzbrojení Ruska vo vojne s Ukrajinou. “Nikdy nedovolíme, aby USA ukazovali prstom na čínsko-ruské vzťahy alebo nás nútili k niečomu.” povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin. Bezpečnostný poriadok v Európe sa musí úplne prehodnotiť. To si bude vyžadovať napísanie nových pravidiel – a nie pod diktátom Američanov. Bez Ruska sa to nedá.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame