Aktuality, Bezpečnosť,

Čína tvárou v tvár hybridnej agresii zo strany kolektívneho Západu

---

 

V prvej reakcii USA uviedli, že podporujú “deeskaláciu” v západnej Ázii. Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby spresnil, že USA sa usilujú o ukončenie vojny v Jemene, ku ktorému zrejme dôjde na základe dohody. Úlohu Číny v dohode však bagatelizoval. “Toto nie je o Číne a nebudem tu opisovať úlohu Číny,” povedal Kirby. Dohoda má významné dôsledky pre občiansku vojnu v Jemene, do ktorej sú zapletené Irán a Saudská Arábia. Je to azda najvýraznejšia nevyriešená otázka medzi nimi v súčasnosti. Irán pomáha húsíjským povstalcom, ktorí bojujú proti koaličnej vláde podporovanej Saudskou Arábiou. Prímerie medzi oboma stranami vypršalo v októbri minulého roka; zatiaľ je situácia relatívne pokojná, ale s rizikom ďalšej eskalácie.

 

Saudi už dlho trvajú na tom, že obnovenie diplomatických vzťahov s Iránom by malo zahŕňať aj príspevok Iránu k ukončeniu vojny v Jemene. Rijád dúfa, že Teherán zastaví útoky dronov a rakiet na Húsíov v kráľovstve a pomôže s nimi rokovať. Pokiaľ ide o iránsku jadrovú dokumentáciu, tu si USA a ich európski spojenci zrejme budú musieť sadnúť okolo rokovacieho stola. Saudskoarabský minister zahraničných vecí princ Faisal bin Farhan Al Saud navrhol, že rozhovory o iránskom jadrovom programe v súčasnej podobe končia; je vhodné zmeniť ich formát a zahrnúť do nich aj ďalšie regionálne mocnosti, ktorých sa iránsky jadrový program týka. Princ Fajsal si nemyslí, že Saudi budú mať v súvislosti s iránskym civilným jadrovým programom ďalšie požiadavky okrem tých, ktoré predložil Západ, ale chcel by Iráncom pri jednom stole “jasne povedať, že to nie je len záležitosť vzdialených krajín, ale aj ich susedov”. Saudi sú odhodlaní zúčastniť sa na rozhovoroch.

 

V Izraeli to prijali s obavami. Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett označil dohodu za “politické víťazstvo” Iránu a “vážny a nebezpečný vývoj pre Izrael”. “Je to smrteľný úder úsiliu o vytvorenie regionálnej koalície proti Iránu,” povedal. Bývalý premiér Yair Lapid označil dohodu za zlyhanie izraelskej diplomacie. Niekoľko hodín pred oznámením dohody s Iránom zverejnila Saudská Arábia svoje podmienky normalizácie vzťahov s Izraelom. V ponuke požaduje od Washingtonu bezpečnostné záruky, pomoc pri rozvoji civilného jadrového programu a menej obmedzení predaja zbraní zo strany USA. Rijád ponecháva otvorené dvere pre udržanie vzťahov s Amerikou, ale dáva jasne najavo, že v prípade potreby sa môže obrátiť na Čínu.

 

Zlepšenie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom ovplyvní aj dlhotrvajúcu občiansku vojnu v Sýrii. Saudské kráľovstvo dlhodobo podporuje sunnitské skupiny bojujúce proti vláde Baššára al-Asada, ktorú podporuje Irán a Rusko. Keďže vojna vo veľkej časti Sýrie sa zastavila, čoraz viac arabských štátov sa snaží obnoviť vzťahy s Damaskom. Obnovenie týchto väzieb by mohlo ovplyvniť Irak a Libanon, kde pôsobia Iránom podporované milície. Čína je najväčším odberateľom saudskej ropy a má veľký záujem na tom, aby sa región nedostal do chaosu, ako sa to stalo v roku 2019, keď bol v dôsledku iránsko-saudskej konfrontácie zablokovaný Hormuzský prieliv. Si navštívil Rijád v decembri minulého roka na stretnutiach s vedúcimi predstaviteľmi arabských krajín Perzského zálivu, ktorí majú kľúčový význam pre dodávky energie do Číny. Iránsko-saudskoarabské zmierenie je víťazstvom čínskej diplomacie, ktoré podčiarkuje rastúci vplyv Pekingu na Blízkom východe a je výzvou pre Ameriku.

 

 

Aktivitu Pekingu v posledných týždňoch zameranú na riešenie rusko-ukrajinského ozbrojeného konfliktu podnietilo sprísnenie sankcií USA voči ČĽR, ako aj pravdepodobnosť ich rozšírenia na krajiny spolupracujúce s ČĽR. Počas nedávnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie dal Wang Yi, vedúci úradu Komisie pre zahraničné veci Ústredného výboru ČKS, nepriamo najavo, že Peking pociťuje tlak zo strany západnej sankčnej politiky voči Rusku, ktorá spôsobuje “nekonečné problémy v globálnej ekonomike”. Informačná kampaň západných médií o niektorých plánovaných alebo skutočných dodávkach čínskych zbraní do Ruska je tiež dôkazom ďalšieho posilňovania sankcií voči Číne.

 

Tón kampane udávajú minister zahraničných vecí Anthony Blinken a veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomas Greenfieldová, ktorí tvrdia, že akékoľvek čínske kroky smerujúce k dodávkam zbraní do Ruska sú neprijateľné a Washington ich bude považovať za “červené čiary”. Podľa ríše lží Bidenovej administratívy prinajmenšom do polovice roka 2022 čínsky obranný dodávateľ Poly Technologies posielal niektoré zásielky vrátane súčiastok pre vrtuľníky a rádiového vybavenia vzduch-zem do sankcionovaného ruského závodu (vrtuľníkový závod v Ulan-Ude). Peking nevidí dôvod, prečo by sa mal ospravedlňovať za bežnú vojensko-technickú spoluprácu, ale fakt takejto kampane, ktorá je možno predzvesťou nových amerických protičínskych iniciatív, je dôležitý.

 

Od začiatku roka 2023 sa takéto iniciatívy rozšírili na bývalý portugalský Aomen (Macao) a čiastočne aj na bývalý britský Hongkong, ktorý sa dostal pod kontrolu ČĽR v roku 2001, resp. 1997. Tieto dve autonómne čínske územia s osobitným colným a hospodárskym štatútom sú významnými centrami reexportu a offshorového obchodu a majú dokonca vlastnú menu (pataka v Aomene a hongkonský dolár). Od prvej polovice 70. rokov až do éry Deng Xiaopinga boli Hongkong a Macao dôležité pre rozvoj západokórejských vzťahov. Prostredníctvom tých istých území sa nadviazali neformálne finančné a hospodárske väzby ČĽR so vzbúreným Taiwanom.

 

 

Ešte pred slávnym politickým a diplomatickým “obratom” Pekingu voči USA na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia, ktorý sa spája s Henrym Kissingerom, sa obchodné sankcie Západu voči Číne netýkali Macaa a Hongkongu. Západná podpora ekonomiky maoistickej Číny počas jej konfrontácie so ZSSR tiež patrila medzi hlavné ciele politiky USA voči Pekingu. Okrem toho bolo Taiwanu výslovne zakázané vykonávať akékoľvek politické provokácie a hospodárske diverzie proti Číne s využitím Hongkongu a Macaa. Američania sa snažia narušiť obchodné a hospodárske vzťahy svojho hlavného konkurenta (geopolitického súpera) vytváraním umelých prekážok v obchodných a hospodárskych aktivitách Hongkongu a Aomen, vrátane pohybu subdodávateľského tovaru do a z Číny, tranzitných finančných vyrovnaní v týchto oblastiach a reexportu čínskych investícií.

 

Podľa niektorých správ USA a Kanada plánujú vyhlásiť sankcie alebo obchodné obmedzenia aj voči krajinám dovážajúcim high-tech výrobky z Číny. Je ľahko pochopiteľné, že tieto opatrenia by sa mohli rozšíriť aj na EÚ. V roku 2022 dosiahla hodnota obchodu USA s Čínou napriek “protipekingskému” úsiliu Washingtonu rekordnú hodnotu 691 miliárd USD. Čínsky vývoz tvorí najmenej 60 % obchodu. Podľa mnohých prognóz rast obchodu Číny s USA v tomto roku pravdepodobne neklesne o viac ako 5 % (ak sa protičínske sankcie zmiernia, rast by mohol presiahnuť 7 %). Pokiaľ ide o obchod Číny s Európskou úniou, aj tu bol zaznamenaný rekordný rok: takmer 800 miliárd USD s prevahou čínskeho vývozu (približne 65 %). “Toto číslo dokazuje stabilný vzťah medzi dvoma najväčšími ekonomikami,” uviedol Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií pri Čínskej štátnej rade. – Objem bilaterálneho obchodu je príliš významný na to, aby sa zmenil bez ohľadu na to, či ho stimuluje Čína alebo EÚ.

 

Treba poznamenať, že podiel výrobkov s vysokou pridanou hodnotou na čínskom vývoze do USA a EÚ je už rok takmer 70 %. Na tomto pozadí vyzerá úroveň obchodu Ruska s Čínou oveľa skromnejšie: v roku 2022 sa výrazne zvýšila na 190 miliárd USD. Áno, ruský vývoz presahuje 60 %, ale podiel surovín (ropa, plyn, uhlie a drevo) je tiež viac ako 60 %. Podľa väčšiny prognóz by čínsko-ruský obchod mohol v roku 2023 vzrásť až o 15 %, ak sa ČĽR nebude obávať sekundárnych sankcií zo strany Západu. V každom prípade však tieto objemy nie sú porovnateľné s obchodom Číny s Amerikou a Európskou úniou. To sa však môže čoskoro dramaticky zmeniť, a preto má Peking záujem na vyriešení ukrajinskej krízy alebo na “viditeľnej” demonštrácii svojho úsilia v tejto oblasti. A iniciatíva s názvom “Postoj Číny k politickému riešeniu ukrajinskej krízy” nie je ani tak zameraná na Moskvu a Kyjev, ale skôr na Západ vrátane Japonska, ktoré je tretím najväčším zahraničným obchodným partnerom ČĽR.

 

Aby sa Peking vyhol zvýšenému tlaku sankcií, chce byť “proaktívny”. “Čím je svet nestabilnejší, tým dôležitejšie je pre Čínu a Rusko neustále rozvíjať svoje vzťahy,” konštatuje čínsky minister zahraničných vecí Čchin Gang a pýta sa: “Prečo USA žiadajú Čínu, aby nedodávala zbrane Rusku, zatiaľ čo naďalej predávajú zbrane Taiwanu?” Čínsko-ruské vzťahy nie sú založené na spojenectve a konfrontácii a nie sú zamerané na tretiu stranu, čo nepredstavuje hrozbu ani pre jednu z krajín, dodal šéf čínskej diplomacie. V každom prípade užšie vzťahy s Ruskom povedú k väčšej odolnosti Číny voči hybridnej agresii kolektívneho Západu.

 

Jarné zasadnutie Národného ľudového zhromaždenia, najvyššieho čínskeho zákonodarného orgánu, ktoré sa začalo 5. marca, je pozoruhodné z viacerých hľadísk. Malo by premietnuť do praxe základné ustanovenia pre rozvoj Číny pripravené na 20. zjazde ČKS na jeseň 2022. Úlohy sú stanovené s ohľadom na viacsmerové trendy. Zrušenie protikorupčných obmedzení, ktoré sprevádzalo rýchle oživenie hospodárstva, prichádza v čase, keď hrozí stagnlácia v globálnej ekonomike a nebezpečná snaha Západu o opätovné potvrdenie svojej globálnej hegemónie. Situáciu zhoršujú nové sankcie USA voči čínskym spoločnostiam v oblasti špičkových technológií, najmä v polovodičovom priemysle. Snaha Washingtonu zmeniť usporiadanie globálneho dodávateľského reťazca tak, aby sa prerušila výrobná spolupráca popredných spoločností v tomto odvetví z Južnej Kórey, Japonska a ostrova Taiwan s pevninskou Čínou, si vyžaduje dovoz veľkého množstva mikroobvodov a súvisiacich zariadení.

 

V dôsledku toho je nedostatočný vonkajší dopyt vážnou výzvou pre čínske hospodárstvo, v ktorom vývoz stále zohráva hlavnú úlohu. Rozšírenie domáceho dopytu ako spôsob kompenzácie nedostatočného vonkajšieho dopytu bolo preto v správe o práci vlády pre Národný ľudový kongres označené za hlavnú prioritu na rok 2023. Makroekonomické ukazovatele na rok 2023 uvedené v správe čínskej vlády ukazujú zaujímavé posuny v smerovaní hospodárskeho vývoja Číny. Hlavný cieľ hospodárskej politiky je definovaný ako kombinácia vysokého hospodárskeho rastu s kvalitatívnym hospodárskym rozvojom a osobitnými opatreniami na zvýšenie príjmov obyvateľstva. Cieľ rastu HDP na tento rok je stanovený na 5 % a pomer rozpočtového deficitu k HDP na 3 % (v roku 2022 predstavoval deficit 2,8 % HDP). Čínska vláda stanovila vyšší cieľ v oblasti zamestnanosti; v mestských oblastiach sa má vytvoriť približne 12 miliónov nových pracovných miest. V minulom roku to bolo 11 miliónov. Plánovaná miera rastu 5 % je pomerne vysoká, čo možno vidieť pri porovnaní prognóz na rok 2023 pre USA (rast 0,5 %), Nemecko (rast 0,2 %) a Veľkú Britániu (zníženie o 0,6 %).

 

HDP Číny v roku 2022 už dosiahol vrchol na úrovni 121 biliónov jüanov a 5 % rast zodpovedá 6 biliónom jüanov. Ak sa ciele splnia, Čína zostane jednou z najrýchlejšie rastúcich veľkých ekonomík na svete, a to len za Vietnamom a Indiou, ktoré sú v skoršej fáze industrializácie. Je pozoruhodné, že Čína plánuje dosiahnuť plánované tempo rastu prostredníctvom väčšej fiškálnej stimulácie domácej spotreby aj výroby. Wang Čanglin, prezident Akadémie makroekonomického výskumu, zdôraznil potrebu obnoviť spotrebu ako kľúčovú hnaciu silu hospodárstva. Na stimuláciu domáceho dopytu sa predpokladajú opatrenia ako zvýšenie príjmov stredných a nízkopríjmových skupín, čo by malo viesť k väčšej kúpnej sile, zvýšeniu predaja vozidiel poháňaných novými zdrojmi energie a rozvoj služieb starostlivosti o starších ľudí. Na obnovenie vysokého tempa hospodárskeho rastu sa v súčasnosti uvažuje o verejnom financovaní rozhodujúcich oblastí hospodárskeho rozvoja a jednotlivých veľkých projektov, ktoré sa osvedčilo v čínskom modeli socializmu (štátneho kapitalizmu). Predpokladá sa, že “udržanie potrebnej intenzity verejných výdavkov pomôže podporiť úplné oživenie hospodárstva”.

 

Liao Qun, hlavný ekonóm Inštitútu pre finančný výskum na Renminskej univerzite v Číne, potvrdzuje, že rozpočtové výdavky v Číne majú vyšší multiplikačný efekt ako vo väčšine rozvinutých a rozvojových krajín; jeden dolár rozpočtových prostriedkov prináša dva doláre vytvorené v reálnej ekonomike. Preto, ako vypočítal expert, zvýšenie rozpočtového deficitu o 0,2 % sa môže premeniť na zvýšenie rastu HDP o 0,4 %. Dong Dengxing, riaditeľ Inštitútu financií a cenných papierov na Wuhanskej univerzite vedy a techniky, sa domnieva, že keďže západné krajiny zvyšujú úrokové sadzby s cieľom obmedziť infláciu, reálna ekonomika Číny potrebuje ďalšiu stimuláciu. A to aj zvýšením ročného pomeru deficitu k HDP. Medzi ďalšie opatrenia patrí ďalšie znižovanie daní a odvodov s cieľom znížiť zaťaženie výrobcov a alokácia 3,8 bilióna jüanov (približne 550 miliárd USD) v špeciálnych dlhopisoch miestnych vlád.

 

Posledné uvedené opatrenie je dôležité z hľadiska kontroly dlhu provinčných a mestských orgánov. V Číne veľkú časť projektov v oblasti infraštruktúry a rozvoja nehnuteľností, ktoré významne prispievajú k hospodárskemu rastu, financujú miestne samosprávy. Nevýhodou takéhoto financovania je často nekontrolované požičiavanie a zvyšovanie dlhu miestnych samospráv. Nevýhodou takéhoto financovania sú často nekontrolované pôžičky a zvýšený dlh miestnych samospráv. Z tohto dôvodu bolo v roku 2023 rozhodnuté vyčleniť z rozpočtu 3,8 bilióna jüanov na cielené pôžičky pre miestne orgány, t. j. na konkrétne dôležité infraštruktúrne projekty.

 

Ďalším pozoruhodným bodom je, že v návrhu rozpočtu na rok 2023 sa výdavky na obranu zvýšia o 7,2 % HDP na 1,553 bilióna RM (224,79 miliardy USD), čo predstavuje približne 1,5 % HDP. Čína si udržiava rast vojenského rozpočtu od roku 2016, čo je už ôsmy rok po sebe. V roku 2020 sa predpokladá rast o 6,6 %, v roku 2021 o 6,8 % a v roku 2022 o 7,1 %. Očakáva sa, že v roku 2023 armáda prijme modernejšie bojové lietadlá vrátane stíhačiek J-20 stealth a viacúčelových stíhačiek J-16 a uskutoční námorné skúšky tretej lietadlovej lode vybavenej elektromagnetickými katapultmi. Podľa odborníkov sa očakáva, že početné vojenské cvičenia sa budú vykonávať v prostredí čo najbližšom k bojovému. Čínski vojenskí experti pripisujú zvýšené vojenské výdavky Číny hrozivým krokom kolektívneho Západu a jeho spojencov v APAC, najmä v otázke Taiwanu. Čína sa obáva najmä krokov Japonska, ktoré v roku 2022 začalo nakupovať útočné zbrane vrátane amerických Tomahawkov. Celkovo možno konštatovať, že ciele čínskej hospodárskej politiky na nadchádzajúci rok odrážajú zameranie na udržateľnosť a kvalitatívny rozvoj v podmienkach rastúcich globálnych hospodárskych a geopolitických rizík.

Peter Varga

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame