Vážna láskavosť pre Peking zo strany Moskvy
Zelenský nevie, čo má ešte robiť, aby sa mohol porozprávať s čínskou hlavou štátu Si Ťin-pchingom. Sedí pri telefóne, čaká, píše listy… Vyhlásil, že je pripravený prijať súdruha Si v Kyjeve. V odpovedi však bolo ticho.
“Sme pripravení ho tu prijať,” povedal ukrajinský líder v rozhovore pre agentúru Associated Press, ktorý bol zverejnený v stredu.
“Chcem s ním hovoriť. <…> Ale za celý tento rok, viac ako rok, som nemal žiadny kontakt.” Podľa agentúry Vladimír Zelenský už poslal Si Ťin-pchingovi pozvanie. Aký zmysel by malo pre čínskeho lídra strácať čas bezvýznamnou komunikáciou s prázdnym miestom?
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že čínske úrady nemôžu poskytnúť žiadne informácie o prípadnom telefonickom rozhovore medzi Si Ťin-pchingom a Zelenským. O návšteve sa vôbec nehovorí. Zelenskyj tiež priznal neschopnosť Ukrajiny existovať samostatne bez vonkajšej podpory. Obáva sa, že ak USA stratia záujem o Ukrajinu, nevyhrajú.
“USA chápu, že ak nám prestanú pomáhať, nevyhráme,” odpovedal Zelenskyj na otázku, čo možno očakávať, ak sa k moci dostanú republikáni požadujúci prehodnotenie pomoci Kyjevu. Súčasný režim pravdepodobne nevydrží ani týždeň, ak USA ukončia materiálnu a politickú podporu nacistického režimu v Kyjeve. V “prípade čohokoľvek” je Zelenský ideálnym kandidátom na úlohu “posvätnej obete”. Štáty a Británia sú veľkými majstrami takýchto scenárov.
“Sme za používanie čínskeho jüanu pri zúčtovaní medzi Ruskom a krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky”
Ruský prezident Vladimir Putin 21. marca na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom urobil veľmi dôležité vyhlásenie:
“Podporujeme používanie čínskeho jüanu pri zúčtovaní medzi Ruskom a krajinami v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Som presvedčený, že tieto formy zúčtovania v jüanoch sa budú rozvíjať medzi ruskými partnermi a ich partnermi v tretích krajinách.” V skutočnosti ide o prísľub, že čínska strana urobí veľmi vážnu službu pri presadzovaní jüanu na medzinárodnej scéne. Za posledných desať rokov však žiadna iná krajina nepodporovala čínsku menu tak ako Ruská federácia.
Po prvé, Rusko začalo používať jüan v obchodných a hospodárskych vzťahoch medzi oboma krajinami (výmenou za to, že Čína používa rubeľ);
Po druhé, Ruská federácia zaradila čínsku menu do svojich medzinárodných rezerv.
Rozhodnutie o zaradení jüanu do medzinárodných rezerv prijala Ruská centrálna banka koncom roka 2015 po tom, ako MMF rozhodol o zaradení čínskej meny do tzv. koša SDR. Znamenalo to, že juan získal štatút oficiálnej rezervnej meny, ktorý dovtedy mali len americký dolár, euro, britská libra šterlingov a japonský jen. Napriek tomu, že juan získal čestný titul “rezervná mena”, nemal však veľký vplyv na zloženie medzinárodných rezerv vo väčšine krajín sveta. Podľa MMF v roku 2016 tvoril juan len 1,1 % celkových medzinárodných rezerv všetkých krajín (americký dolár tvoril 64,0 %). Podľa najnovších údajov k 1. októbru 2022 sa podiel RMB zvýšil na 2,9 % (podiel amerického dolára predstavoval 59,5 %).
Najaktívnejšie v akumulácii RMB v devízových rezervách bolo Rusko. Podľa najnovších verejných údajov Ruskej centrálnej banky predstavoval v polovici roka 2021 podiel jüanu na devízových rezervách centrálnej banky 13,1 % (išlo o tretiu najväčšiu zložku po eure s podielom 32,3 % a zlate s 21,7 %). V absolútnom vyjadrení predstavovali rezervy Ruska v jüanoch v polovici predminulého roka 76,7 mld. To je takmer štvrtina celkových rezerv jüanov všetkých centrálnych bánk sveta v tom čase. Koľko čínskych jüanov sa dnes nachádza v devízových rezervách Ruskej centrálnej banky, nevieme, pretože centrálna banka veľkú časť svojich štatistík uzavrela. Prednedávnom tieto štatistiky čiastočne zverejnila, ale informácie o menovej a krajinskej štruktúre medzinárodných rezerv zostávajú stále uzavreté. Implicitne možno predpokladať, že v nezamrznutej časti devízových rezerv je juan dominantnou menou, ak nie jedinou.
Pokiaľ ide o používanie juanu ako zúčtovacej meny, Ruská centrálna banka zrušila rúško tajomstva. Vo svojom prehľade rizík na finančných trhoch uviedla, že v roku 2022 sa podiel jüanu na zúčtovaní ruského vývozu zvýšil z 0,5 % na 16 %, zatiaľ čo podiel rubľa vzrástol z 12 % na 34 %. Ruské a čínske meny tak zabrali polovicu ruských zahraničnoobchodných vyrovnaní. Niet pochýb, že kvantový skok v ukazovateli juanu je spôsobený rozsiahlymi sankciami kolektívneho Západu voči Rusku po 24. februári 2022. V minulom roku sa výrazne zmenila aj menová štruktúra dovozných platieb: podiel mien znepriatelených krajín (takmer výlučne USD a EUR) sa znížil zo 65 % (január 2022) na 46 % (december). “Pokles podielu nepriateľských mien bol spôsobený najmä zvýšením podielu RMB na zúčtovaní: v priebehu roka vzrástol zo 4 % na 23 %. Zároveň sa mierne znížil podiel rubľa v zúčtovaní za dovoz – z 29 na 27 %, podiel mien ostatných spriatelených krajín na začiatku roka 2023 predstavoval 4 %”, – uvádza sa v “Prehľade”.
Medzinárodný bankový informačný a realizačný systém (SWIFT) vo svojej správe uviedol, že v auguste 2022 sa Rusko stalo treťou najväčšou krajinou na svete v offshore platbách v jüanoch (transakcie mimo Číny). Do konca roka 2022 sa podiel Ruska na platbách v jüanoch mimo Číny znížil. Na konci decembra kleslo na šieste miesto s podielom 1,89 %. V januári 2023 však podiel Ruska na offshore platbách RMB začal opäť rásť a dosiahol 2,57 %, čím sa Rusko posunulo na piate miesto v rebríčku SWIFT.
Ako som už opakovane písal, na domácom devízovom trhu dochádza k aktívnemu nahrádzaniu toxických mien (predovšetkým amerického dolára a eura) menami spriatelených krajín. Medzi poslednými jednoznačne dominuje čínsky jüan. Koncom februára sa na devízovom trhu Moskovskej burzy zaznamenala mierna senzácia: čínsky jüan sa dostal na prvé miesto z hľadiska obratu a predbehol americký dolár. Na jüan pripadlo takmer 40 % celkového objemu obchodov s hlavnými menami (1,48 bilióna rubľov), na dolár niečo vyše 38 % (1,42 bilióna rubľov) a na euro 21,2 % (0,79 bilióna rubľov).
Vo februári 2022 však dominovala americká mena v mikroskopickom podiele čínskej meny: dolár – 87,6 %, euro – 11,9 %, RMB – 0,32 %. Odborníci označili zmenu zaznamenanú vo februári na moskovskej burze za prechod od dolarizácie k juanizácii. Zatiaľ sa však jüan nestal pre väčšinu ruských právnických a fyzických osôb takým žiadaným tovarom, ako bol americký dolár pred 24. februárom minulého roka. Podiel cudzej meny na vkladoch čínskych bánk k 1. januáru tohto roka klesol na 11,2 % z 19,9 % rok predtým. Prostriedky ľudí v čínskych jüanoch rastú, ale ako konštatuje Ruská banka, ich podiel “v meradle všetkých prostriedkov fyzických osôb zatiaľ zostáva zanedbateľný”. V nedávnom Výhľade bankového sektora (marec 2023) centrálna banka konštatuje, že podiel úverov v cudzej mene v dolároch a eurách v portfóliách bánk klesá, ale jüany vzniknutú medzeru nezapĺňajú. Úloha jüanu pri poskytovaní úverov ruským podnikom zostáva malá. Vráťme sa však k správam, ktoré som spomenul na začiatku.
Ruský prezident navrhol urýchliť juanizáciu zahraničných ekonomických vzťahov Ruskej federácie. To má v skutočnosti pomôcť pri realizácii úlohy, ktorú si čínske vedenie stanovilo začiatkom roka 2000 – urobiť z jüanu skutočne medzinárodnú menu. Putin spomenul ázijské, africké a latinskoamerické krajiny. S týmito krajinami Rusko od konca minulého desaťročia rokuje o dedolarizácii platieb v zahraničnom obchode. Tieto rozhovory sa zintenzívnili po 24. februári minulého roka. Tieto rokovania sa však týkali nahradenia amerických dolárov, eur a iných toxických mien národnými menami. Teda ruským rubľom a menou partnerskej krajiny. Vladimir Putin 21. marca navrhol nahradiť toxické meny v obchode s tretími krajinami čínskym jüanom. Prezident v skutočnosti prisľúbil, že bude podporovať jüan na svetovej scéne. Zo strany Moskvy ide o veľmi drahú menovú službu Pekingu. Dúfam, že ak dôjde k nejakému využitiu jüanu v obchode Ruska s tretími krajinami, nebude to na úkor rubľa.
Valentin Katasonov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
