Má Rusko “čiernych rytierov”?
Rozsah sankcií proti Rusku po februári 2022 prekonal očakávania najhoršieho scenára. Mnohé opatrenia sa museli prijímať priebežne. Patrili k nim paralelný dovoz, obchodné stimuly a rýchle hľadanie nových trhov a dodávateľov. Kľúčovú úlohu pri prispôsobovaní sa sankciám zohrali samotné podniky. Vzťahy so spriatelenými krajinami pomohli prispôsobiť sa, ale každý prípad mal svoje vlastné obmedzenia a špecifiká. Malo by sa Rusko spoliehať na “čiernych rytierov”, alebo je lepšie spoliehať sa len na seba? O tom píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Pojem “čierny rytier” je v literatúre o sankciách už dlho zaužívaný. Spravidla sa ním označuje štát, ktorý pokračuje v spolupráci s cieľovou krajinou napriek sankčnému režimu jednotlivých krajín iniciátorov. V konečnom dôsledku takáto spolupráca pomáha cieľovej krajine prispôsobiť sa sankciám, znížiť škody z nich vyplývajúce a prekonať – čiastočne alebo úplne – účinky izolácie zo strany iniciátorov sankcií. V minulosti “čierni rytieri” neúnavne sledovali sankcie. V medzinárodných vzťahoch je bežné, že cieľovej krajine pomáha konkurent iniciátora. Rusko zohralo takúto úlohu už mnohokrát.
Začiatkom 19. storočia Alexander I. účinne sabotoval kontinentálnu blokádu, systém sankcií proti Británii zo strany Francúzska a krajín, ktoré sa k nemu pripojili. Začiatkom 18. storočia samotné Francúzsko dodávalo zbrane americkým povstalcom, aby obišli britskú blokádu. Počas studenej vojny boli sankcie USA často nahradené pomocou Sovietskeho zväzu. Čína, KĽDR, Kuba, Vietnam a mnohé ďalšie krajiny dostávali veľké sumy pomoci. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že Čierni rytieri ustúpili do úzadia. Žiadna mocnosť priamo nevyzývala USA ani sa nesnažila za každú cenu pomôcť sankcionovaným krajinám. Čína sa snažila budovať hospodárske vzťahy s KĽDR, Venezuelou a Iránom, ale držala sa v rámci rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyhýbala sa konfrontačným krokom.
Rusko sa začalo vracať k úlohe “čierneho rytiera” až v polovici roka 2010. Za najvýraznejšiu epizódu možno považovať podporu sýrskej vlády. Ale aj tu bola ruská pomoc viac vojenská ako ekonomická. Po začatí SVO vo februári 2022 koalícia západných krajín uvalila na Rusko značný objem sankcií. Krajina bola najväčším terčom ekonomických obmedzení, a to tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne. Nie všetky krajiny sa k sankciám voči Rusku pripojili. Väčšina sveta sa ich zdržala.
Hovoriť o “čiernych rytieroch” je však predčasné. Podniky v krajinách priateľsky naklonených Rusku sú veľmi opatrné a obávajú sa sekundárnych sankcií alebo prenasledovania zo strany amerických orgánov a ich spojencov. Vzťahy Ruska s potenciálnymi “čiernymi rytiermi” sú determinované štruktúrou sankcií, ktoré sú naň uvalené. Možno ich rozdeliť do troch veľkých blokov. Prvým sú finančné sankcie. Zahŕňajú prudké zúženie finančných transakcií so zahraničnými protistranami v dôsledku blokovacích sankcií voči domácim bankám a podobných sankcií voči širokému okruhu fyzických a právnických osôb. K tomu môžeme prirátať odpojenie viacerých finančných inštitúcií od systému SWIFT, sektorové finančné sankcie, zákazy investícií, zákazy dovozu meny zo strany viacerých západných krajín a podobne.
Druhým blokom sú kontroly vývozu. Ide o zákazy dodávok širokého spektra priemyselných zariadení, elektroniky, výrobkov dvojakého použitia a spotrebného tovaru do Ruska. Tieto obmedzenia sú zamerané najmä na zabrzdenie priemyselnej a vojenskej modernizácie. Zákazy sa vzťahujú aj na tretie krajiny, t. j. často nemôžu do Ruska prepravovať svoje výrobky v prípade akýchkoľvek väzieb na jurisdikciu iniciujúcich krajín (licencie, technológie, zariadenia atď.).
Tretím blokom je kontrola dovozu, t. j. zákaz dodávok kľúčových ruských vývozných produktov – ropy a ropných produktov, uhlia, výrobkov zo železa a ocele, zlata atď. do krajín pôvodu. Cieľom je pripraviť Rusko o príjmy z vývozu. K týmto trom blokom môžeme pridať neformálny firemný bojkot stoviek západných firiem, ktoré opustili Rusko alebo zastavili dodávky. Samotné Rusko nepočítalo s pomocou “čiernych rytierov” a vyvíjalo energické úsilie prispôsobiť sa novým obmedzeniam.
Prípravy na najhorší možný scenár sa začali dávno pred začiatkom SVO. Spustila sa dedolarizácia zahraničného obchodu, vytvorila sa vlastná finančná infraštruktúra (zachráni ekonomiku pred finančným kolapsom v prvých týždňoch “sankčného cunami” na jar 2022) a prebiehala substitúcia dovozu. Rozsah sankcií po februári 2022 však jednoznačne prekonal očakávania najhoršieho scenára. Mnohé opatrenia sa museli prijímať priebežne. Patrili k nim paralelný dovoz, obchodné stimuly a rýchle hľadanie nových trhov a dodávateľov. Kľúčovú úlohu pri prispôsobovaní sa sankciám zohrali samotné podniky. Vzťahy so spriatelenými krajinami pomohli prispôsobiť sa, ale každý prípad mal svoje vlastné obmedzenia a špecifiká.
Ako najväčší a najsľubnejší partner Ruska spomedzi spriatelených krajín sa ukazuje Čína. Rusko-čínsky obchod vzrástol v roku 2022 o viac ako tretinu. Podiel jüanu na ruských exportných platbách sa výrazne zvýšil. Ak v januári podiel čínskej meny nepresiahol 0,5 %, v decembri 2022 sa zvýšil na 16 %. O tom, že by sa juan stal pre Rusko univerzálnym platobným prostriedkom pri transakciách s tretími krajinami, je zatiaľ predčasné hovoriť. Vzhľadom na rastúci tlak Západu na ruský finančný sektor má však jüan veľkú šancu posilniť svoju úlohu v ruských transakciách so samotnou Čínou a ďalšími protistranami. Čínske banky sa však obávajú sekundárnych sankcií USA alebo straty západných trhov. Pre ruské subjekty, na ktoré sa vzťahujú západné sankcie, nebude ľahké vyrovnávať sa s tretími krajinami, a to ani s juanom.
Tento druh opatrnosti sa pozoroval už pred zavedením SWAp. Zdá sa, že čínsky platobný systém UnionPay sa vyhýba transakciám s ruskými osobami podliehajúcimi čiastočným sankciám. nová politická realita vytvára bezprecedentne priaznivé prostredie pre čínske podnikanie na ruskom trhu. Čína je však zatiaľ sotva pripravená otvorene vystupovať ako “čierny rytier” a vyzývať regulačné orgány v USA, EÚ a iných západných jurisdikciách.
Rast rusko-indického obchodu vykazuje ešte vyššie hodnoty. V porovnaní s rokom 2021 sa obchod takmer strojnásobil, avšak obchod s Indiou je desaťkrát nižší ako obchod Ruska s Čínou. Rast je ťahaný najmä dodávkami ruskej ropy. To je samo o sebe krok vpred, najmä vzhľadom na embargo na ruskú ropu v USA, EÚ a ďalších krajinách, ktoré na ňu uvalili sankcie. S vyrovnávaním obchodu sú však problémy. Nerovnováha medzi vývozom a dovozom sťažuje používanie rubľov a rupií na vzájomné zúčtovanie. Indické podniky sú tiež veľmi opatrné pri obchodovaní s ruskými protistranami. Indický trh je pre Rusko dôležitý, ale samotnú Indiu, podobne ako Čínu, možno len ťažko považovať za “čierneho rytiera”.
To isté možno povedať o Turecku. Turecko sa stalo dôležitým centrom pre spoločnosti opúšťajúce krajinu a pre reexport ruského tovaru do Ruska. Turecké banky experimentovali s kartou Mir. Aj tu však existujú úskalia. V septembri 2022 turecké banky, ako aj finančné inštitúcie v spriatelených krajinách, ako sú Kazachstan, Arménsko, Uzbekistan a ďalšie, upozornili na varovanie amerického ministerstva financií o možných sankciách za používanie systému Mir v prospech ruských podriadených osôb. Hrozby zo strany amerických orgánov zostávajú pre banky v spriatelených krajinách významným faktorom. Turecko zostane dôležitým partnerom pri dodávkach toho tovaru a uskutočňovaní tých transakcií, na ktoré sa zatiaľ nevzťahujú sankcie zo strany USA a iných iniciátorov. Rozšírenie sankcií však ovplyvní aj turecké podniky, hoci rozsah tohto vplyvu je ťažké odhadnúť.
Irán, ktorý je sám dlhodobo pod sankciami, sa stáva prirodzeným partnerom Ruska. Zdá sa, že práve iránskym smerom napreduje rozvoj systému vzájomného finančného vyrovnávania. Realizuje sa ambiciózny projekt infraštruktúry medzi severom a juhom. Teheránska obchodná komora však varovala najmä iránske podniky, aby boli pri práci v Rusku opatrné. Spriatelené krajiny napokon zohrali dôležitú úlohu pri preorientovaní ruského vývozu a nahradení odchádzajúceho dovozu. Obchod s nimi pomohol zmierniť vplyv sankcií. Napriek tomu zostáva mnoho problémov. Napríklad presmerovanie ruských ropných produktov na ázijské trhy bude ťažšie ako obchodovanie so surovou ropou. Nahradiť západný dovoz v spotrebiteľskom sektore bude jednoduchšie ako v prípade priemyselných zariadení alebo high-tech tovarov. A čo je najdôležitejšie, je nepravdepodobné, že spriatelené krajiny budú pripravené konať ako “čierni rytieri” tak, ako tomu bolo v dvadsiatom storočí. Rusko sa musí spoliehať predovšetkým na vlastné sily.
Ivan Timofejev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
