(Ne-)použitie „nových“ mín na ukrajinskom bojisku uplynulý týždeň
Objavilo sa množstvo správ len za posledný týždeň, ktoré dokumentujú zintenzívnenie mínovej vojny pred očakávanou ukrajinskou ofenzívou. Ide pritom nielen o pozemné míny, ale aj jednu delostreleckú, od ktorej môžeme začať.
Mínu kalibru 120mm KM-8 Graň mala v ponuke ruská firma Rosoboronexport. Použiť ju mal Wagner na izoláciu bojiska Bachmut/Arťomovsk ostreľovaním zostávajúcej zásobovacej cesty. Z kontextu toho, čo Wagner o použití KM-8 uvádzal ale vyplynulo, že míny skôr používa na efektívne ničenie ukrajinských oporných bodov pri svojom postupe:
„Na zničenie palebného bodu v ťažko dostupnom priestore s posádkou umiestnenou v ňom vo vzdialenosti 6 km je potrebné použiť 100-200 bežných mín. Na rovnakú úlohu používajú delostrelci Wagnera jednu alebo dve míny Graň“. Je zrejmé, že Wagner má záujem dostávať tieto míny plynule a v dostatočných počtoch, lebo sa osvedčili. Mína KM-8 by podľa dostupných informácií mala vážiť 27 kg a má trieštivotrhavú bojovú hlavicu s hmotnosťou 11,2 kg, ktorá obsahuje 5,3 kg trhaviny. Na dĺžku meria 1200 mm. Jej dostrel je od 1500 do 9000 m.
Podobný efekt ako použitie navádzaných delostreleckých mín by na ruskej strane mohol mať kamikadze dron PVCh-1. Vyzbrojený je protipechotnou mínou so smerovým účinkom MON-50. Rusi PVCh-1 skúšobne odpálili, ale nie proti zákopu. Vybuchla nad terčovým obrneným transportérom, teda zvažujú aj použitie proti slabším stropným partiám obrnenej techniky. Mínu odpáli na diaľku operátor dronu elektrodetonátorom. Samotná mína MON-50 je prakticky kópiou americkej smerovej míny M18 Claymore. Nápad teda môžu ľahko kopírovať aj Ukrajinci. V materiálovej vojne bude závisieť na tom, kto môže použiť viac dronov a vycvičiť viac ich operátorov. Mína MON-50 váži 2 kg z čoho na trhavinu pripadá 0,7kg. Jej výbuch vytvorí 485-540 fragmentov, ktoré sa rozletia pod uhlom 54°. Majú ničivý efekt na techniku do vzdialenosti 30 m a na živú silu do 50-60 m. Rusi neskôr na báze míny MON-50 vyvinuli ťažšiu a účinnejšiu mínu MON-90 (12,1kg). Existujú aj ruské smerové míny diskového tvaru, protipechotná MON-100 (5 kg), MON-200 (25kg) a protitankové TM-83 a TM-89.
Momentálne ale Rusi dokončujú svoje prípravy na ohlasovanú ukrajinskú ofenzivu a kladú klasické protitankové míny na ohrozených úsekoch. Činnosť neprebieha len ručne, na záporožskom smere sa používali na kladenie súvislých línií mínových polí pásové vozidlá GMZ-3 s hmotnosťou 28,5 t a trojčlennou posádkou. Vozidlo môže klásť míny s kontaktnými aj nekontaktnými zapaľovačmi a to typov TM-52, TM-57, TM-62, TM-67PZ a TM-89. Tieto míny sú uložené v kazetách po 4 kusy a spúšťajú sa po dopravníku za vozidlo, ktoré ich umiestni pod povrch terénu a zahrabe. Tri takéto vozidlá môžu za 30 minút vytvoriť súvislé a ťažko prekonateľné mínové pole s dĺžkou 2,5-3 km. Niekoľko týchto vozidiel ostalo po rozpade ZSSR na území Podnesterska, kde z nich vytvorili improvizované obrnené transportéry BTRG-127 „Čmeliak“, ktoré sú vyzbrojené pôvodne leteckým guľometom Afanasiev kalibru 12,7x108mm.
Ukrajina ale dostáva pre prípad svojej ofenzívy odmínovacie systémy od západu, minulý týždeň prezentovala systém odmínovania pomocou tiahlych náloží M58 MICLIC na báze vozidla International MaxxPro. Rusi sa teda snažia pripraviť sa na ukrajinskú ofenzivu aj kladením obranných mínových polí. Je nepochopiteľné, prečo v nedávnej minulosti nevyužili na izoláciu bojiska Bachmut/Arťomovsk systémy dištančného mínovania Zemledelje. Dosiahli by prerušenie alebo spomalenie toku zásob a posíl. Systém asi nie je určený iba na prehliadky na Červenom námestí. Už bol použitý v boji a informoval o tom aj Armádny magazín. Je možné, že Rusom bojisko v tvare hlbokej kapsy vyhovuje a už si vytvárajú druhé.
Konfigurácia bojiska v Avdejevke by sa po prípadnom dobytí Pervomajskeho a Stepoveho začala veľmi podobať na nedávny Bachmut/Arťomovsk. Je to všetko otázka pomeru strát, ktorý nemožno z dostupných informácií objektívne posúdiť. Existuje aj možnosť, že Rusko vie podrobnosti o pripravovanej ukrajinskej ofenzíve a systémy Zemledelje rozmiestnilo tak, aby mohli pôsobiť proti útočiacim vojskám. Ďalší dôvod môže byť kvázi humanitárny. Ak sa na to pozrieme z ruskej strany šachovnice, mohli by sa obávať, že Ukrajinci ich obvinia zo smrti civilných osôb v dôsledku použitia mín. Alebo dokonca, že sami naženú na odmínovanie kritickej zásobovacej trasy civilné obyvateľstvo, čo by mohla byť „iniciatíva miestneho veliteľa“. Avšak podnecovaná ukrajinskou propagandou, ktorá už niektorých obyvateľov mesta Bachmut/Arťomovsk označila za tzv. „ždunov“ – agentov Kremľa celoživotne cvičených špeciálne na vítanie ruských vojsk.
V histórii ozbrojených konfliktov nastali prípady takýchto vojnových zločinov, preto s tým musia Rusi automaticky počítať. Pre Ukrajinu by to ale predstavovalo vážne reputačné riziko, v blízkosti ruských vojsk by sa našli dôkazy aj svedkovia takejto trestnej činnosti. Ukrajinci sami pritom s veľkým úspechom použili dištančné mínovanie pri obrane Ugledaru/Vuhledaru. Minulý týždeň na severozápade Donecka ale dopadla raketa s protitankovými mínami AT-2, pričom zomrela civilná osoba, ktorá si zrejme neuvedomila, že mína je zabezpečená proti manipulácii. Tento prípad by mal prešetriť vojenský ukrajinský prokurátor, informácie o ňom presakujú aj cez cenzúru masmédií na západe a sú bežne dostupné v iných krajinách. Prípad bol už oznámený na JCCC (Joint Center for Control and Coordination), ktoré zhromažďuje informácie o možných vojnových zločinoch.
Ukrajina dostala protitankové míny AT-2 od Nemecka, ktoré by navyše mohlo stratiť záujem dodávať Ukrajine konkrétne túto vcelku kontroverznú zbraň, aby neskôr nečelilo žalobám civilných obetí. Taliansko ju napríklad zo svojej výzbroje úplne vyradilo. Usúdilo, že mína je v rozpore z Ottawskou dohodou (o zákaze použitia, skladovania, výroby a prevodu protipechotných mín a ich zničení), napriek tomu, že je protitankovou mínou. AT-2 bola vyrobená v troch verziách. Už pravdepodobne neaktuálna je DM 1233, ktorá sa používala vo vyradených nemeckých raketometoch LARS kalibru 110mm. DM 1274 je určená pre nemecké pásové vozidlo na kladenie mín MiWS Skorpion.
V Donecku sa použila verzia DM 1399, ktorá je určená jednak pre Skorpion a aj pre raketomet MLRS, resp. jeho nemeckú verziu MARS II. Bola vyrobená v počte 262 080, niekde sa uvádza až 350 000 kusov. V rakete sa nachádza 28 mín. Tie sa spúšťajú do cieľovej oblasti na padáku za účelom tlmenia dopadu. Mína má niekoľko stabilizačných nôh, ktoré ju ustanovia do zvislej bojovej polohy proti dnu vozidla. Váži len 2,2kg, na ničenie obrnenej techniky používa Misznay-Schardinov efekt (smerového výbuchu, resp. výbuchom formovaného projektilu). Z míny trčí do výšky 700 mm nástražný drôt resp. anténa, ktorej sa vozidlo pri prejazde nad mínou dotkne a tak sa odpáli. Tiež má magnetický zapaľovač reagujúci na kovové objekty, preto by pyrotechnik mal mať úplne nemagnetický ochranný oblek a pomôcky. Vybuchne aj pri manipulácii ako už bolo spomenuté. Dá sa predpokladať, že vybuchne aj potom, čo sa jej po dopade nepodarí zaujať kolmú polohu. Naopak na míne má byť aj seizmický senzor , ktorý registruje výbuchy inej munície a nakrátko vypne elektroniku zapaľovača, čím zabráni nechcenému výbuchu míny. Prebíja asi 140 mm panciera. Po troch hodinách až štyroch dňoch sa mína sama zlikviduje výbuchom, čo má mať spoľahlivosť 99%. Ak to zlyhá, po nejakom čase sa v míne vybije batéria.
Rusi tiež obvinili Ukrajincov v kladení výbušných nástrah, kedy je pod predmet ako napríklad „stratený“ zapaľovač na tabakové výrobky umiestnený granát. Nadvihnutím zapaľovača sa uvoľní jeho poistka. Tu budú musieť Rusi zadržať zodpovedné osoby pri čine. Z použitia míny AT-2 už ale Ukrajina nemôže obviniť Rusko, aj keď západné média by jej obvyklú verziu o samoobstrele iste radi prijali. To by sa však musela preukázať skutočnosť ukoristenia raketometu MARS II aj s príslušnou muníciou Ruskom.
V minulosti sa objavili v Donecku a inde prípady použitia protipechotných mín PFM-1 „Lepestok“. Jej aerodynamický motýlí tvar, ktorý umožňuje dištančné mínovanie z lietajúcich prostriedkov alebo pomocou delostrelectva môže prilákať civilné osoby alebo deti, ktoré si ju mýlia s hračkou. Mína sa po dopade aktivuje za 1-40 minút a nedá sa už deaktivovať. Je lepšie ju zničiť kontrolovaným výbuchom na mieste alebo ju prejsť tankom, ktorému nijako neublíži. Celá jedna jej strana obsahujúca 40 g kvapalnej výbušniny je v podstate kumulatívnym tlakovým zápalníkom. Odpáli ju teda buď tlak 5kg, (po 40 ročnom skladovaní plastového trupu možno aj menej) alebo séria menších tlakov, ktoré dohromady nasčítajú 5kg.
Americká mína z obdobia vietnamskej vojny BLU-43 bola menšia, obsahovala len asi 9 g zmesi nitroetánu a nitrometánu ale v tejto kvapaline ešte bola kapsula na sterilizáciu míny po určitom čase. Tá sa chemicky rozložila a uvolnila svoj obsah, po ktorom už mína obsahovala inertnú zlúčeninu. Tiež Rusi tak vyvinuli verziu s autolikvidáciou PFM-1S, ktorá sa odpáli väčšinou do 40 hodín. Prípady použitia mín PFM-1 v okolí Izjumu si s časovým odstupom všimla aj organizácia Human Rights Watch, s tým, že išlo o použitie Ukrajinou. Rusko ale správa organizácie obvinila z používania iných typov protipechotných mín a nástrah.
Slovensko má napríklad teoretickú možnosť kúpiť v USA pre svoje vrtuľníky UH-60 systém M-139 Volcano. Štandardne pozostáva zo 160 kanistrov M87, z ktorých každý obsahuje päť protitankových mín systému GATOR a jednu protipechotnú mínu. Slovensko je ale signatárom Ottawskej dohody. K dispozícii je ale aj kanister M87A1, ktorý obsahuje 6 protitankových mín. Tie sú podľa taktickej situácie postupne zničené programovanou autodeštrukciou za 5 hodín, 48 hodín alebo 15 dní. Vrtuľník Black Hawk ich kladie zhruba pri rýchlosti od necelých 40 do 220 km/h a z výšky minimálne 1,5 m. Všetky kontajnery môžu byť pri maximálnej rýchlosti vyprázdnené za 17 sekúnd, kolmo na smer letu. Vytvorí sa tak mínové pole (960 mín) s dĺžkou 1100 metrov a šírkou 120 metrov. V prípade obratu vrtuľníka na kontrakurz vo vzdialenosti 200 metrov od pôvodnej trasy letu jeden vrtuľník vytvorí mínové pole s rozmermi 550×320 metrov.
Systém Gator bol pôvodne určený pre použitie z kazetových bômb CBU-89/B (cca 450 kg, 72 protitankových a 22 protipechotných mín pre letectvo) a CBU-87/B (cca 230 kg, 45 protitankových mín a 15 protipechotných mín pre námorné letectvo). Takto bol použitý v roku 1991 na lov irackých batérií operačno-taktických balistických rakiet Scud, ale vykazoval technické problémy, ktoré mohli súvisieť s metódou kladenia mín z leteckých bômb alebo aj extrémnym teplom v Kuvajte. Preto sa systém dostal na vrtuľník UH-60 alebo pozemné vozidlá. Protitanková mína systému Gator sa volá BLU-91/B. Magnetický senzor v míne odhalí vhodný cieľ aj jeho zraniteľné miesto a vo vhodnom čase mínu odpáli. Mína vybuchne aj vtedy, ak sa ňou manipuluje, alebo ak batéria dosiahne určitý bod nízkeho napätia. Po spustení poistky sa odpáli malá čistiaca nálož, ktorý odstráni všetky úlomky, ktoré môžu byť na povrchu míny. Druhá väčšia nálož sa spustí o 30 milisekúnd neskôr, čím sa spoľahlivo vytvorí výbuchom formovaný projektil schopný preniknúť 70 mm panciera pomocou Misznay-Schardinovho efektu. Mína je schopná schopná preniknúť do väčšiny obrnených vozidiel zdola. Váži 1,95 kilogramu a má priemer 127 milimetrov. Obsahuje 580 gramamov výbušnej zmesi RDX/Estane.
MK
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame