Aktuality, Bezpečnosť,

Trojuholník USA-Kórejská republika-Japonsko v Bidenovej doktríne

---

 

Napriek zhoršeniu situácie vo východnej Európe americké politické dokumenty (vrátane Národnej bezpečnostnej stratégie USA zverejnenej v októbri 2022) zakotvujú Čínu ako hlavného protivníka v dlhodobom horizonte. To vysvetľuje pozornosť, ktorú Washington venuje situácii vo východnej Ázii. Tento región získal prioritný status z hľadiska stratégie USA už začiatkom roka 2010 a v nasledujúcich rokoch jeho význam len rástol. Nasledujúce administratívy vykonali taktické a štylistické úpravy, ale všeobecná línia zostala nezmenená. Podstatnou zložkou politiky USA bolo budovanie systému osí , ktoré tvoria bilaterálne aliancie, sieť malých formátov (minilaterál). Washington do nich pozýva privilegovaných partnerov bez ohľadu na právne zakotvené politicko-vojenské záväzky. Spojené štáty dokazujú, že v ich očiach má praktická užitočnosť prednosť pred formálnym statusom.

 

Pozornosť odborníkov priťahuje štvorstranný bezpečnostný dialóg (Quadrilateral Security Dialogue – Quad), ktorý tvoria Austrália, India, Japonsko a Spojené štáty, a koalícia AUKUS, ktorú tvoria Austrália, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. O trojstrannom formáte koordinácie medzi Washingtonom, Soulom a Tokiom sa hovorí menej často. Pritom od nástupu Josepha Bidena do funkcie nadobudol novú dynamiku a stal sa ukážkou americkej stratégie.

 

Odklon Soulu

Počas administratívy Donalda Trumpa (2016 – 2020) prisúdili USA Kórejskej republike relatívne skromné miesto v úsilí o zadržiavanie Číny. v súlade s tým sa menej zapájala do vytvorených konfigurácií ako napríklad Japonsko, ktoré sa stalo jedným zo základných kameňov americkej stratégie. Je príznačné, že Soul nebol zahrnutý do štvorice, ktorá bola hlavným projektom republikánskej administratívy v rámci koncepcie “otvoreného a slobodného indo-pacifického regiónu”. Takáto pozícia bola spôsobená viacerými okolnosťami. Okrem iného rozporuplnosť vzťahov Soulu s Tokiom, zaťažená bolestnou historickou skúsenosťou (Kórejský polostrov bol v prvej polovici 20. storočia pod japonskou nadvládou), mala obmedzujúci vplyv na zapojenie Kórejskej republiky do vznikajúcich formátov. Hlavným dôvodom americkej ostražitosti bola vysoká závislosť juhokórejskej ekonomiky od Číny.

 

Situácia sa začala meniť začiatkom roka 2020. Administratíva Josepha Bidena hneď po nástupe do funkcie začala pracovať na zintenzívnení spolupráce v trojuholníku USA – Kórejská republika – Japonsko. Už v apríli 2021 sa v tomto formáte stretli poradcovia pre národnú bezpečnosť. Následne bola zavedená viacúrovňová diplomatická koordinácia vrátane takmer mesačných stretnutí na úrovni osobitných vyslancov pre severokórejskú otázku, politických riaditeľov alebo ministrov. V roku 2022 sa víťazstvom konzervatívneho kandidáta Yoon Seok-yeola v prezidentských voľbách v Kórejskej republike otvorili pre USA nové možnosti. Pravicové sily v Soule vyznávajú tvrdý kurz voči KĽDR, čo zvyšuje význam amerických bezpečnostných záruk. Nový juhokórejský líder nielenže potvrdil orientáciu na Washington, ale prejavil aj ochotu prekonať rozdiely s Tokiom. O aktivácii trojstranného formátu svedčia dve stretnutia lídrov Kórejskej republiky, USA a Japonska v roku 2022.

 

Moderovanie a presnosť

Vyhlásenia o výsledkoch trilaterálnych podujatí ukazujú, že v tomto formáte USA pôsobia umiernene a netlačia na pílu v otázke zadržiavania Číny (na rozdiel od viacerých iných aliancií). Agenda sa sústreďuje na Severnú Kóreu, pričom Peking sa v prijatých dokumentoch explicitne nespomína. v skutočnosti sú otázky zadržiavania Číny v rámci trojuholníka rozpracované, čo sa dá ľahko odhadnúť zo súboru kľúčových slov a transparentných eufemizmov. Spoločné odsúdenie “jednostranných pokusov o zmenu status quo v indo-tichomorských vodách, a to aj prostredníctvom nezákonného nároku na vodné plochy, militarizácie umelých valov a donucovacích opatrení” je toho jasným dôkazom. Okrem toho trojstranné vyhlásenia obsahujú rituálne odkazy na záväzok k “poriadku založenému na pravidlách”. Zrejmým dôsledkom pre Čínu je zdôrazňovanie významu mieru a stability v Taiwanskom prielive. Praktickým doplnkom politickej koordinácie je zintenzívnenie vzájomnej vojenskej interakcie v trojstrannom formáte, ktorá dopĺňa obvyklé formy dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce.

 

V roku 2022 sa po prvýkrát za posledných päť rokov uskutočnili protiponorkové cvičenia medzi Spojenými štátmi, Kórejskou republikou a Japonskom. Tieto manévre sú odôvodnené potrebou čeliť hrozbe zo strany KĽDR, ale získané skúsenosti sú cenné aj v prípade konfliktu s Čínou. Spojené štáty medzitým dôrazne podporili rozhodnutie Japonska uskutočniť vojenské posilňovanie, ktoré bolo zverejnené koncom roka 2022. Spojené štáty vážne nekritizovali provokatívne vyhlásenia juhokórejského vedenia o možnosti získania vlastných jadrových zbraní. Namiesto toho Washington signalizoval možnosť iniciovať konzultácie o rozšírenom odstrašovaní v trojstrannom formáte. Takéto diskusie sa považujú za ďalšie posilnenie jadrových záruk USA.

 

Traja na lodi, nepočítajúc…

Angažovanosť Spojených štátov s Kórejskou republikou a Japonskom sa neobmedzuje len na trojstranný formát. Je začlenená do iných koordinačných mechanizmov. Napríklad od pandémie COVID-19 Washington vťahuje Soul do formátu Quad+, ktorý zahsňa privilegovaných partnerov Kvarteta. Tieto tri krajiny sa zúčastňujú aj na indo-tichomorskom hospodárskom rámci (IPEF), ktorého rokovania sa začali v roku 2022. V tomto rámci sa štrnásť krajín usiluje o harmonizáciu regulácie vo viacerých oblastiach bez vytvorenia zóny voľného obchodu. Ak by boli rokovania úspešné, išlo by o vylepšenú (z pohľadu USA, ktoré by nemuseli otvoriť svoj trh) náhradu za Trans-pacifické partnerstvo, ktoré sa stalo obeťou vlády Donalda Trumpa. Dohoda by bola odpoveďou na čínsku iniciatívu Pásmo a cesta, ako aj na komplexnú dohodu o hospodárskom partnerstve, v ktorej ČĽR takisto zohráva vedúcu úlohu.

 

Washington sa nevzdáva ani nádeje na vybudovanie formátu Chip 4 (USA, Kórejská republika, Taiwan a Japonsko) ako nástroja na odrezanie Pekingu od polovodičových technológií. Tieto plány sa zastavili najmä kvôli Soulu, ktorý sa obáva odvetných opatrení Pekingu voči juhokórejským podnikom. Napriek tomu vo februári 2023 obe strany rokovali o bezpečnosti výroby mikročipov a obchodných reťazcov. Vzhľadom na to, že pre USA je dôležité technologické zadržiavanie Číny, nemožno vylúčiť, že počkajú, kým ich partneri zavedú režim kontroly vývozu.

 

Napokon, ďalšou zložkou politiky USA je zvýšenie koordinácie medzi euroatlantickými a ázijskými spojencami USA. NATO už v roku 2020 iniciovalo dialóg so svojimi indicko-tichomorskými partnermi, medzi ktorých patria Austrália, Japonsko, Nový Zéland a Kórejská republika. V roku 2022 sa angažovanosť v tomto formáte výrazne rozšírila. Vedúci predstavitelia štyroch partnerských krajín boli po prvýkrát pozvaní na samit Severoatlantickej aliancie. Začiatkom roka 2023 navštívil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Kórejskú republiku aj Japonsko v rámci ázijského turné. V oboch krajinách zdôraznil záväzok aliancie rozšíriť svoju prítomnosť v regióne. Nepriamym produktom samitu NATO bolo začatie interakcie Ázijskotichomorskej štvorky medzi Canberrou, Wellingtonom, Soulom a Tokiom. V septembri 2022 sa zástupcovia obrany z týchto štyroch krajín stretli bez svojich euroatlantických partnerov.

 

Význam pre Moskvu

Čo znamená zvýšená interakcia medzi USA, Kórejskou republikou a Japonskom v trojstranných a iných formátoch pre Rusko? Naznačuje ďalšiu konsolidáciu blokovej architektúry v severovýchodnej Ázii – aj v porovnaní s rokom 2010. Na rozdiel od vychvaľovaného AUKUS-u sa tu nemožno odvolávať na tradičnú anglosaskú spoluprácu. Dokonca aj opatrnejšie štáty, medzi ktoré predtým patrila Kórejská republika, sú vťahované do siete amerického minilateralizmu. A Washingtonu sa čoraz lepšie darí spájať euroatlantické a ázijské aliancie. Kým v roku 2010 sa Kórejská republika a Japonsko vyhýbali politike nátlaku na Rusko alebo vystačili so symbolickými opatreniami, v nových podmienkach to už nie je možné. Je príznačné, že Soul, ktorý tvrdí, že sa nezúčastňuje na dodávkach zbraní na Ukrajinu, sa mení na zdroj dopĺňania arzenálu pre NATO (predovšetkým Poľsko). Umožnil tiež transfer vybavenia s juhokórejskými komponentmi do Kyjeva.

 

S upevňovaním blokovej logiky treba očakávať rozmiestnenie ďalších vojenských kapacít USA a ich spojencov v blízkosti ruského Ďalekého východu. Americkí experti už niekoľko rokov diskutujú o perspektíve umiestnenia rakiet stredného doletu v Japonsku. Tokio tiež začalo prejavovať záujem o vybavenie vlastných síl sebaobrany takýmito zbraňovými systémami. Okrem toho eskalácia napätia medzi Washingtonom a Pchjongjangom vytvára predpoklady na návrat amerických jadrových zbraní na Kórejský polostrov. Rusko bude musieť na takýto vývoj reagovať, keďže čelí rastúcej vojenskej prítomnosti NATO v blízkosti svojich západných hraníc. Zároveň bude pre Moskvu rásť význam situácie v tichomorskom priestore, keďže ruská ekonomika sa preorientuje na vzťahy s nezápadnými partnermi. Zbližovanie trojuholníka Washington – Soul – Tokio predstavuje výzvu pre ťažko vybojované nové logistické trasy, ktoré sa v súčasnosti budujú, vrátane tých, ktoré prechádzajú cez Japonské more.

 

Japonská vláda si reže konár, na ktorom sedí

Japonský premiér Fumio Kišida počas tajnej cesty do Kyjeva dokonca aj pred japonskými politikmi opäť prisľúbil, že bude všemožne pomáhať ukrajinskému režimu a pokračovať v uvalení všetkých možných a nemysliteľných sankcií na Rusko. Hoci sa zdá, že v oblasti obchodu Tokio už zakázalo vývoz takmer celého sortimentu tovaru, ktorý Rusko nakupuje. Nedávno sa zoznam zakázaného tovaru rozšíril o vakcíny, zdravotnícke zariadenia, roboty, rádioaktívne materiály, zariadenia pre jadrové zariadenia, ťažbu ropy a zemného plynu.

 

Japonský premiér však hľadá zvyšné nezaradené vývozné položky, ktoré pôsobia smiešne a absurdne. Takto totiž Kišida zakázal Rusom predávať nielen high-tech výrobky, ale aj… detské hračky. Vážnejšie je niečo iné. Nový zoznam výrobkov, ktoré sa od apríla nesmú vyvážať do Ruska, zahŕňa oceľ, hliník, lietadlá, drony, elektrické a optické zariadenia (fotografické prístroje, ďalekohľady). Japonské úrady demonštrujú svoju neochotu mať čokoľvek spoločné s Rusmi a predĺžili štatút najvýhodnejšej krajiny pre obchod s Ruskom o ďalší rok.

 

Na dovoz z Ruska sa vzťahujú vyššie clá. Napríklad clá na dovoz dreva z Ruska boli predtým zvýšené zo 4,8 na 8 %, na dovoz lososa a kaviáru z 3,5 na 5 % a na dovoz krabov zo 4 na 6 %. Tokio zámerne znižuje konkurencieschopnosť ruského tovaru. Japonská vláda zároveň pri zákaze nákupu základných tovarov z Japonska bezohľadne pokračuje v dovoze ruského skvapalneného zemného plynu a uzatváraní dohôd o rybolove. V prípade energetických zdrojov, ako sú skvapalnený zemný plyn, ropa a uhlie, ktoré tvoria väčšinu japonského dovozu z Ruska, sa colné sadzby nezvýšili a zostávajú nulové. V dôsledku toho sa obchod medzi Japonskom a Ruskom v roku 2022 nielenže vyhol poklesu v hodnotovom vyjadrení, ale aj vzrástol o 6,2 % na 2,56 bilióna jenov (približne 19,96 miliardy USD). Hlavným dôvodom tohto rastu bolo zvýšenie svetových cien energií. Podľa agentúry TASS dovoz z Ruskej federácie vzrástol o 26,2 % na 1,95 bilióna jenov (približne 15,2 miliardy USD). Viac ako 68 % tejto sumy predstavujú energetické produkty. Japonský vývoz do Ruska sa znížil o 29,8 % na 605 mld. jenov (približne 4,7 mld. USD).

 

Čo teda oficiálne Tokio stojí “zásadový prístup” Japoncov? Na túto otázku odpovedá periodikum Kjódó Tsushin v článku s názvom “Inflačné bolesti budú pre japonských spotrebiteľov pretrvávať aj v novom fiškálnom roku”. Autori článku uvádzajú, že Japonsko bude na začiatku nového fiškálneho roka (v Japonsku sa nový fiškálny rok začína 1. apríla) čeliť ďalšej vlne zvyšovania cien. Očakáva sa, že zdražie takmer 5 000 potravín, od majonézy a syra až po instantné rezance. Spotrebitelia budú nútení využívať drahšie služby, ako je verejná doprava a doručovanie tovaru a balíkov, zatiaľ čo majitelia zábavných parkov, ktoré si Japonci obľúbili najmä pre deti, zvyšujú ceny vstupného. V dôsledku šírenia vtáčej chrípky a núteného zabíjania hydiny sa zvýšili ceny vajec a vaječných výrobkov, ako je napríklad majonéza. Ceny ďalších potravín, ako sú syry, jogurty, šunka a salámy, sa zvýšia približne o 30 %. Cena sójovej omáčky, ktorá je pre japonské rodiny základom každodenného jedla, sa zvýši o 10 percent. Vo veľkých mestách sa zvýšia náklady na dopravu.

 

Kjodo Tsushin uvádza ako hlavný dôvod zvyšovania cien prudký nárast cien energií a surovín. V článku sa píše: “Vyššie ceny palív a surovín, ktoré čiastočne súvisia s vojnou Ruska na Ukrajine, sú ďalej nafúknuté prudkým poklesom jenu. Vyššie náklady na energie sú pre krajinu chudobnú na zdroje obzvlášť bolestivé.” Z Kišidovho sľubu pri nástupe do funkcie vybudovať “nový kapitalizmus” sú len sklamania. Pripomeňme si jeho rétoriku: “Mám v úmysle viesť dialóg s ľuďmi. Koncepciou nového kapitalizmu je cirkulácia rozvoja a distribúcie. Ak sa plody (hospodárskeho) rozvoja nebudú rozdeľovať, nebude rásť ani spotreba, ani dopyt a nebude základ pre ďalší rast. Bez distribúcie nie je rast možný. Chcem vytvoriť kruh rozvoja a distribúcie, vytvoriť bohatý hospodársky život pre ľudí.

 

O “novom kapitalizme” sa už nehovorí. “Vláda podniká kroky na zmiernenie inflácie, zatiaľ čo premiér Fumio Kišida, ktorý sa zameral na rast a prerozdeľovanie bohatstva, nalieha na spoločnosti, aby odmeňovali zamestnancov “agresívnym” zvyšovaním miezd, aby udržali krok s infláciou, ktorá v januári dosiahla 4,2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom,” napísal Kjódó Tsushin. Ani vo veľkých podnikoch nepokryje 3,76-percentné zvýšenie miezd dohodnuté s odbormi mieru inflácie, nehovoriac o zamestnancoch stredných a malých podnikov, ktorí sú niekedy na hranici prežitia. A dôchodcovia dostanú vo fiškálnom roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom len 1,9 % zvýšenie svojich dôchodkových dávok, čo je hlboko pod mierou inflácie.

Anatolij Koškin

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok