Taliban – na ceste k legalizácii
Po dvojmesačnej patovej situácii sa afganská otázka opäť dostala do centra pozornosti. Zástupcovia Ruskom zakázaného Talibanu pod vedením dočasného ministra zahraničných vecí afganskej vlády Amira Chána Muttakiho sa 13. apríla v Samarkande zúčastnili na ministerskom stretnutí susedných krajín Afganistanu, na ktorom sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Uzbekistanu, Iránu, Číny, Pakistanu, Ruska, Tadžikistanu a Turkménska.
Strany rokovali o súčasnej situácii v Afganistane, plnení záväzkov Talibanu vytvoriť inkluzívnu vládu, dodržiavaní práv žien a národnostných menšín a prerušení väzieb s teroristickými skupinami. Zdôraznila sa potreba vypracovať mechanizmus spoločnej činnosti zameraný na poskytovanie humanitárnej pomoci afganskému ľudu a obnovu národného hospodárstva krajiny. Upozornilo sa na dôležitosť posilnenia úsilia susedných krajín Afganistanu v boji proti medzinárodnému terorizmu a výrobe a obchodovaniu s drogami. Afganský minister zahraničných vecí Amir Khan Muttaki uviedol, že stretnutie v Samarkande “dokazuje náš spoločný záväzok k stabilite, bezpečnosti a hospodárskej prosperite nášho regiónu. Afganský minister zahraničných vecí uviedol, že krajina je pripravená na úzku a koordinovanú spoluprácu s regiónom a Taliban je pripravený plniť svoje záväzky ako zodpovedná vláda.
Pozorovatelia poznamenávajú, že stretnutie sa uskutočnilo na žiadosť afganskej strany, čo zdôrazňuje snahu Kábulu nájsť partnerov v regióne a získať ich podporu. Rusko predtým oznámilo opätovné otvorenie konzulátu v afganskom Mazáre-Šarífe, čo svedčí o tom, že diplomatické vzťahy a obchodné záujmy medzi krajinami zostali zachované. Zamir Kabulov, osobitný zástupca ruského prezidenta pre Afganistan, predtým uviedol, že formát rozšírenej trojky (Rusko, USA, Čína, Pakistan) už neexistuje “kvôli bezohľadnej politike USA, ktoré sa ho snažili využiť vo svojom úzkom vlastnom záujme”, a preto bol navrhnutý nový formát 6 + 1; okrem toho nebola vylúčená myšlienka vytvorenia regionálnych formátov o Afganistane, na ktorých by sa spolu s Pakistanom zúčastnila aj India.
Je pozoruhodné, že nová koncepcia zahraničnej politiky Ruskej federácie schválená Vladimírom Putinom nemá v úmysle len “napomáhať vytvoreniu suverénneho Afganistanu”, ale aj “vytvárať podmienky na integráciu Afganistanu do eurázijského priestoru spolupráce”. V tomto období sa predstavitelia Talibanu pokúšali demonštrovať snahu o vlastnú legalizáciu v regióne. Afganistan navštívila uzbecká delegácia. Na stretnutí úradujúci afganský vicepremiér Abdul Ghaní Baradar povedal, že Kábul je pripravený spustiť projekt kanála Kosh Tepa z rieky Amu Darja “na základe vzájomného porozumenia s Uzbekistanom”. Kanál Kosh Tepa je 285 km dlhý a 100 m široký. Projekt sa odhaduje na 684 miliónov dolárov a podieľa sa na ňom približne 300 spoločností a 6 500 pracovníkov. Výstavba bude ukončená v roku 2028. Kanál Kosh Tepa umožní Talibanu zavlažovať vyprahnuté oblasti a rozvíjať poľnohospodárstvo v Afganistane. Voda pre kanál sa bude čerpať z rieky Amu Darja.
Delegácia Talibanu navštívila afganský generálny konzulát v Chorogu v tadžickej pohraničnej provincii Badachšán, hoci afganské veľvyslanectvá v Tadžikistane neboli odovzdané Talibanu a stále fungujú podľa politiky predchádzajúcej afganskej vlády a Tadžikistan je jedinou krajinou spomedzi susedov Afganistanu, ktorá doteraz odmietla akékoľvek oficiálne vzťahy s Talibanom. Cieľom návštevy v Chorogu bolo ukázať perspektívu budovania pragmatickejších vzťahov medzi krajinami. Napriek tomu “horúce miesta” medzi Kábulom a Dušanbe zostávajú početné. V marci Hlavné spravodajské riaditeľstvo Talibanu uviedlo, že do teroristického útoku z 9. marca, pri ktorom zahynul guvernér provincie Balch Mohammad Daud Muzamil, boli údajne zapojení tadžickí občania. Emomali Rachmon medzitým oznámil, že viac ako 1 000 hektárov v oblasti Šugnan na hranici s Afganistanom bude prevedených na vojenskú výcvikovú strelnicu a ďalšie dve vojenské zariadenia pohraničnej stráže budú vybudované v oblasti Chatlon pri meste Kulyab a v Charbmaidone v okrese Šachristus.
Minlý týždeň nemenovaná čínska spoločnosť ponúkla Talibanu 10 miliárd dolárov za prístup k ložiskám lítia. Číňania plánujú za sedem mesiacov opraviť priesmyk Salang, postaviť ďalší tunel a spracovať lítium vyťažené v Afganistane, ktorého celková hodnota sa odhaduje na bilión dolárov. Lítium je kľúčovou zložkou rôznych batérií, ktoré sa používajú všade, od smartfónov až po elektromobily. Vysoký dopyt po lítiu je preto v súčasnosti celosvetovým trendom a ponuka zatiaľ nedrží krok s dopytom. Negatívnu úlohu opäť zohrala pandémia a protiruské sankcie. V dôsledku toho ceny lítia v roku 2022 prudko vzrastú a zmenia sa na deficit, najmä pre Európu. Kým v roku 2018 stálo lítium v priemere 25 tisíc dolárov za tonu, v roku 2020 cena klesla pod 6 tisíc dolárov, v novembri 2022 dosiahla cena lítia historické maximum 84500 dolárov. Najdôležitejšie však je, že je ho nedostatok. Predovšetkým preto, že do hry vstúpila Čína.
Aj plán EÚ na urýchlenie prechodu na elektromobily môže zlyhať kvôli nedostatku lítia. Hlavnými dodávateľmi uhličitanu lítneho sú Čile, Argentína a Bolívia. Keď prvé dve menované krajiny, ktoré sa pripojili k sankciám, zastavili dodávky do Ruska, tieto dodávky pre seba nakúpil Peking, Európa nemala čas. Ako viete, EÚ chce do roku 2035 zakázať predaj nových benzínových a naftových áut a teraz môže zlyhať plán EÚ na rýchle elektromobily kvôli nedostatku lítia. Podľa správy sa dopyt po lítiu do roku 2030 výrazne zvýši na 550 000 ton ročne. Dopyt sa zvýši päťnásobne.
Podľa cenovej agentúry Benchmark Mineral Intelligence je to viac ako dvojnásobok oproti 200 000 tonám, ktoré by sa mohli vyprodukovať v Európe. Podľa Financial Times je zarážajúci nedostatok najdôležitejšej zložky batérií.
“Do konca desaťročia bude na celom svetovom trhu stále nedostatok,” uviedla Daisy Jennings-Greyová, analytička spoločnosti Benchmark Mineral Intelligence. V tejto situácii sa zdá, že hlavný súper Číny v odvetví elektromobilov vyhráva. Denník Financial Times sa domnieva, že konkurencia s Čínou sa skutočne zintenzívni, keďže táto krajina rýchlo rozširuje výrobu elektromobilov a preniká na európsky trh. Čína kontroluje 60 % celosvetového spracovania lítia. V Európe boli plány na výrobu lítia odložené, pretože výrobcovia nedokázali nájsť “ekonomicky výhodnú lokalitu”.
Generálny riaditeľ spoločnosti Vulcan Energy Resources, jednej z mála spoločností, ktoré sa snažia ťažiť lítium v Európe, varoval, že automobilový priemysel v regióne nebude schopný vytvoriť plánovaný trh s elektromobilmi bez vlastného lítia a v konkurencii s Čínou neprežije. Európska byrokracia zatiaľ nedokázala promptne vyriešiť otázku povolení na ťažbu a spracovanie lítia. A to zatiaľ bez zásahu zelených. Rusko má tretie najväčšie zásoby lítia na svete, ale už dlho ho neťaží. V súčasných podmienkach sa však v Stratégii rozvoja metalurgického priemyslu Ruskej federácie do roku 2030, prijatej v decembri minulého roka, uvádza, že “urýchlená realizácia súboru opatrení na podporu rozvojových projektov ťažby lítiových rúd v rokoch 2023 – 2030 na ložiskách Zavitinskoje, Polmostundrovskoje, Kovytinskoje, Jarakta a Kolmozernoje do značnej miery uspokojí domáci dopyt po lítiových surovinách”. Vo februári 2023 Moskva oznámila, že po 25-ročnej prestávke krajina začne s výrobou lítia.
Peter Nagy
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
