Grécki neofašisti v gréckych voľbách
Mnohí Gréci sú presvedčení, že zvyšok sveta im dlhuje peniaze za vynálezy, ktoré vytvorili ich geniálni predkovia v dávnych dobách. “Autorské práva” sa však nerešpektujú a neplatia sa žiadne honoráre, hoci svet už stáročia používa “Odyseov sud a Pytagorove nohavice”. V Aténach panuje silné presvedčenie, že to boli práve Heléni, ktorí obdarili ľudstvo výdobytkami, ktoré pre mnohých zostávajú len nesplniteľným snom.
Jedným z týchto výdobytkov je demokracia, čoho dôkazom je grécky volebný systém, v ktorom počet hlasovacích lístkov nie je nijako obmedzený. Samozrejme, existujú určité požiadavky, ale zakaždým sú sprevádzané poznámkou: “Ale v prípade, že…”. Pritom zákony v Grécku sa menia tak často, že ani miestni politológovia a právni experti nedokážu vždy držať krok so všetkými zmenami. Súčasný premiér K. Mitsotakis oznámil, že prvé kolo hlasovania bolo naplánované na 21. mája. Prvé kolo je jednoduchý pomerný systém. To znamená, že podľa volebného zákona prijatého súčasnou vládou sa právomoci parlamentu skončia najneskôr 28. apríla. Rozpustenie parlamentu sa formalizuje prezidentským dekrétom a zároveň sa vyhlási oficiálny začiatok volebného obdobia. Kandidáti do nového parlamentu pokračujú v zbieraní dokumentov a vybavovaní ďalších formalít. Oficiálne výsledky prvého kola sa oznámia deň po hlasovaní, najneskôr však 23. mája. Potom sa začne uplatňovať systém pomerného zastúpenia – prezidentka Katerina Sakellaropoulou začne postup vydávania úvodných mandátov lídrom troch vedúcich strán. Do 30. mája sa musí zísť nový parlament (300 poslancov), aby zložili prísahu, a na druhý deň zvoliť prezidenta. Parlament musí prekročiť hranicu 3 %, aby získal zastúpenie, a nadchádzajúca kampaň skrýva mnohé prekvapenia.
Pozorovatelia sa zhodujú v tom, že hlavný boj bude prebiehať medzi vládnucou stranou Nová demokracia a ľavicovou opozičnou stranou SYRIZA. Trojpercentnú hranicu však budú môcť prekonať aj ďalšie politické sily vrátane Gréckej komunistickej strany a MERA25, ktoré sú v opozícii. Posledná menovaná strana je pozoruhodná tým, že ju v marci 2018 založil bývalý minister financií a poslanec za stranu SYRIZA. Yanis Varoufakis, zakladateľ a stály líder strany, často označuje toto hnutie ako “Európsky realistický front odporu” (Μζτωπο Ευρωπαϊκήσ Ρεαλιςτικήσ Ανυπακοήσ). Strana získala v parlamentných voľbách v roku 2019 deväť mandátov.
Stredoľavicová strana PASOK, ktorá bola predtým niekoľkokrát vládnou stranou, sa 9. mája 2022 premenovala na PASOK – Hnutie za zmenu (PASOK-KINAL). Jej líder Nikos Androulakis vyhlásil, že bude budúcim gréckym premiérom. “Noví demokrati” veria, že zostanú pri moci a vytvoria novú vládu sami, pričom vopred odmietajú možnosť koaličných dohôd. To by im mohlo zahrať do karát, keďže je zrejmé, že žiadna strana nebude schopná získať v prvom kole taký počet hlasov, ktorý by jej zabezpečil právo zostaviť vládu. To znamená, že druhé kolo je nevyhnutné a jeho termín je stanovený na 2. júla. Aj v druhom kole však bude strana potrebovať aspoň 37 % mandátov, aby mala právo zostaviť vládu, čo je dosť problematické, pretože rozdiel vo volebnej podpore medzi demokratmi a SYRIZOU je malý.
Veľa bude závisieť od toho, aké koalície dokážu vytvoriť ostatné strany a kto koho podporí. Nie je možné nič predpovedať: medzi politickými hnutiami existujú rozpory, z ktorých niektoré sa zdajú byť nezlučiteľné. Ak sa v druhom kole nenájde víťaz, primárky sa obnovia s cieľom zostaviť koaličnú vládu, pričom maximálny termín ukončenia je 13. júl, teda deň, keď sa vytvorí nový parlament. Ak ani potom nevznikne v Grécku vláda, ktorá by sa tešila dôvere parlamentu, krajina pôjde do tretích volieb. A hlavná intriga spočíva v návrate krajnej pravice na politické pole.
Dňa 1. novembra 1993 bola oficiálne zaregistrovaná nacionalistická strana Chrysi Avghi alebo Zlatý úsvit (Λαϊκόσ Σφνδεςμοσ – Χρυςή Αυγή), ktorú aj diskrétni kritici definovali ako neonacistickú (neofašistickú). Podľa stanov strany “členmi strany sa môžu stať len árijci podľa krvi a Gréci podľa pôvodu”. V parlamentných voľbách 6. mája 2012 strana získala 6,97 % hlasov, čo jej zabezpečilo 21 kresiel v parlamente. Nacisti pohodlne existujú už viac ako rok a nezastavujú sa pred fyzickou likvidáciou tých, ktorí nesúhlasia s ich ideológiou.
Grécka polícia 28. septembra 2013 zatkla lídra strany a niekoľko ďalších poslancov a obvinila ich z vytvorenia zločineckého združenia. V roku 2020 bola Chrysi Avgi vyhlásená za zločineckú organizáciu a celé politické vedenie strany bolo odsúdené na 12 až 16 rokov väzenia. Celkovo bolo od 20. apríla 2015 uväznených 69 osôb.
Problém Grécka spočíva v tom, že väčšina obyvateľstva je rozčarovaná z politikov, ktorí boli pri moci v posledných desaťročiach. Pritom ľavicové strany aj Nová demokracia sa veľmi obávajú neofašistického revanšu, ktorý šikovne využíva rastúcu nespokojnosť obyvateľstva. Vodca gréckych fašistov Ilias Kasidiaris, ktorý si odpykáva 13-ročný trest vo väzení s maximálnou ostrahou Domokos, dokázal v roku 2021 nielen založiť novú “grécku stranu” (Hellenes), ale aj viesť pomerne úspešnú volebnú kampaň. Odsúdený má 122 000 sledovateľov na YouTube, ktorý je jeho hlavným nástrojom kampane, a viac ako 35 000 na Twitteri a ďalších platformách.
Na otázku, ako je to možné, úrady prevracajú očami. Vzbudilo to však značný rozruch a parlament začiatkom februára prijal uznesenie, ktorým potvrdil zákaz organizácií považovaných za zločinecké. Vláda pripravila ďalšie znenie novely, ktoré však neposlala do parlamentu, ale na Najvyšší súd – pojednávanie v tejto veci je naplánované na 5. mája. Miestni politickí analytici sa domnievajú, že otázka pre Najvyšší súd bude ťažká: ak sa rozhodne stranu zakázať, bude musieť porušiť grécku ústavu a zároveň ukázať celému svetu, že v krajine, viete, nie je demokracia.
Strana SYRIZA upozorňuje, že niektoré formulácie navrhované vládou sú zjavne protiústavné a majú potenciál zrovnoprávniť fašizmus (nacizmus) s akoukoľvek inou politickou ideológiou v dôsledku “širokého výkladu”. Príkladom sú rozhodnutia parlamentov pobaltských republík a Ukrajiny, kde boli ľavicové strany, predovšetkým komunisti, prirovnané k nacistom a vystavené nielen zákazom, ale aj represiám. Hovorca vlády Yannis Ikonomou povedal:
“Neonacistické zločinecké organizácie s nožmi by nemali mať miesto v gréckom justičnom systéme, bez ohľadu na to, aké prestrojenie si zvolia.”
Podľa gréckych zákonov si však väzni, dokonca aj tí, ktorí boli odsúdení za závažné trestné činy, zachovávajú svoje politické práva vrátane práva voliť a dokonca byť volený. S týmto vedomím zašiel I. Kasidiaris ďalej a rozhodol sa odstúpiť z funkcie lídra neofašistického hnutia, ale ponechať si možnosť byť nominovaný na parlamentnú kandidátku tohto hnutia. Najkurióznejšie je, že za nového lídra Grékov bol jednomyseľne zvolený 75-ročný Anastassios Kanellopoulos, bývalý asistent prokurátora najvyššieho súdu! Okamžite oznámil plány na revíziu stanov strany. Väzeň I. Kasidiaris v internetovej správe privítal zmenu vo vedení strany a potvrdil, že sa plánuje uchádzať o miesto v parlamente.
Podľa prieskumov má grécka strana šancu získať v celoštátnych voľbách až 7 % a viac. Na pozadí rozčarovania gréckych občanov z tradičných politických strán (celoeurópsky trend) je čoraz viac voličov ochotných voliť krajnú pravicu. Ukázalo sa, že grécka strana ľahko obišla zákaz svojej účasti v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, čo by mohlo zmeniť ich výsledok. Evangelos Venizelos, jeden z najskúsenejších gréckych politikov (bývalý líder PASOK-u, minister spravodlivosti a profesor práva), v komentári k týmto udalostiam uviedol, že bola zasiahnutá povesť justície a prestíž práva. A uzavrel: prezumpcia neviny sa vzťahuje aj na Kasidiarisa a vo všeobecnosti platí, že európske právo je nadradené vnútroštátnemu právu. Za demokraciu!
Anton Veselov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
