“Na Blízkom východe buď sedíte pri stole, alebo ste servírovaný ako hlavný chod. Stredná cesta neexistuje
Účastníci medziarabského stretnutia 15. apríla v saudskoarabskej Džidde podľa záverečného vyhlásenia vyzvali na návrat Sýrie do “arabského lona”. Ministri zahraničných vecí členských štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) spolu s Irakom, Egyptom a Jordánskom sa stretli predchádzajúci piatok večer, aby konzultovali možný návrat Damasku do Ligy arabských štátov po tom, ako bolo jeho členstvo “zmrazené” po vypuknutí masových demonštrácií v roku 2011.
Symptomatické je, že v záverečnom dokumente, ktorý vydalo ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie, sa vyzýva na “zachovanie sýrskej suverenity ukončením prítomnosti skupín” a tiež sa v ňom konštatuje “dôležitosť toho, aby arabské krajiny prevzali vedúcu úlohu v úsilí o ukončenie krízy”. Po diskusii o “potrebných mechanizmoch” na zvýraznenie tejto úlohy sa stretnutie dohodlo na zintenzívnení “konzultácií medzi arabskými krajinami s cieľom zabezpečiť úspech tohto úsilia”. “Záverečné vyhlásenie konzultačného stretnutia v Džidde vyzýva na jednotu Sýrie a jej návrat do arabského zväzku,” uviedla saudská televízna stanica Al-Ikhbariya.
Zdroje medziarabského denníka Al-Sharq Al-Awsat tvrdili, že na stretnutí sa mohlo dohodnúť stanovisko k návratu Sýrie do LAŠ a jej účasti na arabskom samite naplánovanom na 19. mája v Rijáde.
“Cieľom stretnutia je čo najviac preklenúť rozpory v Perzskom zálive v otázke Sýrie,” povedal jeden z diplomatov pre agentúru AFP. Hoci rozhodnutie o návrate Sýrie do panarabskej organizácie “stále dozrieva”, stále prevláda “pozitívna” atmosféra a počet arabských krajín, ktoré sú proti, je nižší ako kedykoľvek predtým.
Napriek tomu existujú: predovšetkým Katar, ktorého premiér Mohammed bin Abderrahman Al Thani považuje správy o možnom obnovení plnej účasti Damasku v LAŠ za “špekulácie”: “Katar má jasné stanovisko. Na pozastavenie členstva Sýrie v Lige arabských štátov boli dôvody… Pre nás tieto dôvody stále existujú.” Podľa M. Al-Thaniho sa sýrska kríza musí vyriešiť politicky (akoby proti tomu niekto namietal). “Saudi sa aspoň snažia zabezpečiť, aby Katar nemal námietky proti návratu Sýrie do Ligy arabských štátov, ak sa o tejto otázke bude hlasovať,” definuje minimálny cieľ zdroj AFP. Pripomeňme, že práve Katar spolu so samotnou Saudskou Arábiou (ako aj Tureckom, ktorého postoj sa už dlhší čas vyvíja) dlhé roky dominoval na zozname sponzorov radikálnych teroristických skupín a zdá sa, že politicky a diplomaticky je neoblomný dodnes, čo čoraz ostrejšie kontrastuje s pozitívnymi trendmi vo vzťahoch medzi Damaskom a Rijádom.
Dňa 12. apríla pricestoval do Džiddy na svoju prvú pracovnú návštevu od udalostí v Sýrii jej minister zahraničných vecí Fajsal Mikdád, ktorý so svojím saudskoarabským partnerom rokoval o “nevyhnutných krokoch” na ukončenie izolácie Damasku. To zrejme signalizoval aj diplomatom z ostatných arabských štátov, ktorí sa zhodli na “dôležitosti riešenia humanitárnej krízy” v Sýrii a zabezpečenia podmienok potrebných na návrat utečencov. 18. apríla sa na prvej oficiálnej návšteve Damasku od začiatku konfrontácie v Sýrii zúčastnil saudský minister zahraničných vecí princ Faisal bin Farhan, aby rokoval s Bašárom al-Asadom. Podľa vyhlásenia ministerstva je táto cesta súčasťou “túžby a záujmu kráľovstva dosiahnuť politické riešenie sýrskej krízy, ktoré ukončí všetky jej dôsledky a zachová jednotu, bezpečnosť, stabilitu a arabskú identitu Sýrie a vráti ju do arabského prostredia spôsobom, ktorý bude prospešný pre jej bratský ľud”.
Už teraz existujú konkrétne kroky v podobe blížiaceho sa obnovenia konzulárnych služieb, letov atď. Radikálna zmena postoja Rijádu vyvolala frustráciu a skľúčenosť v “slobodných krajinách Idlibu”, kde sa cítia “zradení” včerajšími patrónmi: “Ako to, že po 12 rokoch boja a revolúcie dnes prichádzajú a hovoria Asadovi: tu je vaše miesto v Lige arabských štátov? Je to neprijateľné, naozaj sme sa cítili sklamaní.”
Stretnutie v Džidde nie je zďaleka jedinou pozoruhodnou iniciatívou, ktorá nasledovala po prelomovom zmierení medzi Saudskou Arábiou a Iránom v Pekingu po siedmich rokoch tvrdej konfrontácie. Výmena takmer tisícky väzňov sa začala 7. apríla v Jemene, ktorý sa stal dejiskom krvavej občianskej vojny medzi Teheránom podporovanými Húsíami a prosaudskou koalíciou. Veľvyslanec kráľovstva viedol v Saná rozhovory so zástupcami hnutia Ansar Allah zamerané na ukončenie ničivej občianskej vojny, ktorá zúrila na začiatku vojenskej intervencie pod vedením Rijádu v roku 2015. Pri všetkej “rozmanitosti” ich vnútorných problémov a rozporov sa Sýria aj Jemen nie bezdôvodne považujú za kľúčové zástupné konflikty medzi sunnitským kráľovstvom a krajinou veľkých ajatolláhov” a takáto radikálna zmena prístupu Rijádu je veľmi príznačná.
Zaujímavá je aj navrhovaná prvá návšteva reprezentatívnej delegácie palestínskeho hnutia Hamas, o ktorého prepojení s Iránom sa v poslednom čase hovorí čoraz častejšie, v Saudskej Arábii po mnohých rokoch. Toto hnutie sa snaží obnoviť kontakty s Damaskom, Rijádom a Káhirou. Existuje dokonca konšpiračná teória, že kráľovstvo “prechádza z pevnej pozície v americko-izraelskom tábore na stranu Iránom vedenej “osi odporu”, ktorej rešpektovaným členom je islamistické hnutie Hamas so sídlom v Gaze”. V skutočnosti ide zrejme o ďalší pokus Saudov vyjednať trvalé prímerie medzi Hamasom a Fatahom, vládnucim hnutím v hlavnej palestínskej samospráve. Nedávne oficiálne pozvanie saudskoarabského kráľa Salmána bin Abdulaziza Al Sauda na návštevu Iránskej islamskej republiky sa v Izraeli tiež vníma s mimoriadnou nervozitou. Iránsky prezident Ebrahim Raisi bol zasa pozvaný do Rijádu. Koniec koncov, ak sa takáto prelomová návšteva uskutoční – “zdvihne” to latku dialógu nielen Teheránu s Rijádom, ale aj s ostatnými členmi GCC vrátane tých, ktorí v roku 2020 podpísali “Abrahámske dohody” s Izraelom (SAE, Bahrajn).
“Izrael to sleduje so zdesením, znepokojený tým, že Saudi sa čoraz viac vzďaľujú od normalizácie vzťahov so židovským štátom v záujme lepších vzťahov s Teheránom a zároveň zasadili úder snahám Jeruzalema o vytvorenie regionálnej arabskej aliancie proti Iránu,” neskrýva svoje obavy denník The Times of Israel. “V súčasnosti sme svedkami zotavovania sa z paralýzy alebo dokonca klinickej smrti, obnovy života arabského organizmu, zabezpečenia jeho odolných zložiek… Mnohé arabské krajiny vyvíjajú úsilie o obnovenie solidarity medzi arabskými krajinami, snažia sa jej vdýchnuť nový život a toto úsilie prináša ovocie: arabský samit 19. mája v Rijáde by mohol byť jedným z vážnych výsledkov, ak sa na ňom zúčastní Sýria – prvýkrát od pozastavenia jej členstva v LAŠ v roku 2011 z dôvodu prudkého rozkolu v arabskom svete – Saudskoarabská dohoda o obnovení vzťahov medzi oboma krajinami a otvorenie veľvyslanectiev oboch krajín pod záštitou Číny boli dôležitým krokom k regionálnej stabilite, ktorý nepochybne prispieva k obnoveniu arabskej solidarity. Snaha Saudov “upokojiť” región v súlade so stratégiou korunného princa Mohameda bin Salmána a jeho stúpencov “Vízia 2030” je plne v súlade s týmto dôležitým vývojom, ktorý sa má zamerať na realizáciu ambicióznych domácich projektov zameraných na diverzifikáciu hospodárstva príliš závislého od produkcie a vývozu uhľovodíkov. Tento postoj je pomerne vyvážený, rozumný a pragmatický, ale nájdu sa aj mnohí, ktorí sú pripravení všetkými prostriedkami a spôsobmi zabrániť pokojnejšiemu obdobiu na Blízkom východe.
Alexander Grigoriev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
