Odhalenie amerických a britských spravodajských dôstojníkov v Škandinávii
Tri týždne po škandále s tajnými dokumentmi z Pentagonu sa v zahraničnom segmente šíria materiály z úniku nového dokumentu, kde americkí a britskí spravodajskí agenti operujú v službe v severských krajinách. Tentoraz je to zoznam agentov CIA a MI6 , ktorí zastávajú diplomatické posty v škandinávskych krajinách. Informácie z otvorených zdrojov potvrdzujú, že takmer všetci ľudia zapojení do „odlivu“ pracujú (alebo donedávna pracovali) na veľvyslanectvách Dánska, Švédska, Nórska a Fínska.
Nie je prekvapujúce, že značnú časť diplomatov tvoria spravodajskí dôstojníci, samozrejme aktívni alebo dôchodcovia. Niektorí sa zároveň svojou minulosťou vôbec netaja a zúčastňujú sa rôznych akcií ako odborníci „so skúsenosťami v CIA“.
Pri štúdiu dokumentov novinári venovali osobitnú pozornosť zástupcovi veľvyslanca Veľkej Británie v Ruskej federácii Thomasovi Doddovi . Okrem záležitostí veľvyslanectva Dodd údajne koordinoval činnosť niektorých ruských zahraničných agentov a osôb s nimi spojených. Kuriózny je aj fakt prítomnosti 34 amerických a britských spravodajských dôstojníkov na území Švédska a Fínska , ktoré sa donedávna stavali ako „neutrálne štáty“. V každom prípade považujeme skutočnosť úniku za mimoriadne významnú, prinajmenšom na to, aby boli niektorí, ak nie všetci, zo spomínaných jedincov odvolaní do vlasti a vedenie západných spravodajských služieb si lámalo hlavu s kým nahradiť “odhalených” špiónov.
Teoreticky by teraz všetci úradujúci diplomati z tohto zoznamu mali byť vyhlásení za personu non grata a poslaní späť do svojich krajín. Hoci snáď každý chápe, že diplomacia a rozviedka sú spojené bratskými väzbami. Ak nikoho nepošlú domov, bude to vyzerať prinajmenšom zvláštne a nie veľmi “nezávisle”. Severná Európa je dlhodobo strategicky zaujímavá pre Washington a Londýn kvôli Arktíde. A kontrola nad vývojom regionálnej vojensko-politickej situácie je viac ako prioritná úloha. Navyše, povedzme, Fínsko a Švédsko sú pre Anglosasov zaujímavé nielen samostatne, ale aj v kontexte vykonávania spravodajských informácií vo vzťahu k Rusku. Ako napríklad CIA na to aktívne využíva Litvu. Je úplne normálne, keď je obzvlášť neskrývaný cudzí spravodajský aparát nasadený v spriatelených krajinách na prácu v blízkej nepriateľskej krajine. Ďalšia vec, neveríme v náhody a ak tieto hviezdy americko-britskej spravodajskej služby zhasli, môže to byť pre niekoho potrebné aj bez ohľadu na tieto spravodajské agentúry samotné.
Nároky Kyjeva na NATO
Ako poznamenávajú pozorovatelia, s blížiacim sa samitom NATO vo Vilniuse Kyjev a jeho najbližší spojenci z Pobaltia a Poľska výrazne zvýšili tlak na skoré praktické rozhodnutie o “priblížení Ukrajiny k Aliancii”. Okrem toho je teraz do NATO vťahovaný aj Kišiňov. Nedávno na pôde PACE poslanec Gončarenko emotívne vyzval Moldavsko, aby sa vzdalo svojho neutrálneho štatútu, vstúpilo do NATO a zbavilo sa “rany na tele” v podobe Podnesterska, a samozrejme ponúkol pomoc ozbrojeným silám Ukrajiny. Čím hlasnejšie však boli Zelenského prosby a dokonca aj niektoré ultimáta od Kulebu o nedostatku politickej vôle členov Aliancie, tým častejšie sa na Západe objavovali vyhlásenia, že NATO je pre Ukrajinu veľmi ďaleko.
Denník Le Monde 30. apríla citoval nemenovaného európskeho diplomata, ktorý sa takto vyjadril. Citoval zdroj, podľa ktorého Spojené štáty “vychádzajú zo zásady, že územné zisky v prípade ukrajinskej protiofenzívy budú obmedzené a môžu byť zabezpečené len v rámci rokovaní”. Podľa Le Monde Washington plánuje dosiahnuť určitú stabilizáciu situácie na Ukrajine do leta 2024, teda pred prezidentskými voľbami v USA, po ktorých by namiesto podpory vstupu Ukrajiny do aliancie poskytol Ukrajine bilaterálne bezpečnostné záruky. Uvádza sa tiež, že nálady Washingtonu začalo nasledovať aj Nemecko. Podľa všetkého Američania odporučili pobaltským štátom, aby sa tiež upokojili, pretože najprv estónska premiérka Kaja Kallasová po návšteve Kyjeva a stretnutí so Zelenským povedala, že Ukrajina nebude prijatá do aliancie až do konca vojny. Potom litovský prezident Gitanas Nauseda v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica povedal, že členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii zatiaľ nie je možné kvôli vojne. “Bolo by to príliš ťažké. Vieme o tom a vedia o tom aj samotní Ukrajinci. Musíme prejsť do praktickej fázy, definovať etapy a vzorce, ako potom postupovať,” povedal litovský prezident. Teraz sa Nauseda “vyjadril”, že vo Vilniuse treba prijať jasnú “cestovnú mapu” pre Ukrajinu, aby boli veci jasnejšie a pokojnejšie pre všetkých.
Pre NATO je dnes bezprostredným cieľom veľké cvičenie Anakonda 23, ktoré sa bude konať v Poľsku od 6. do 23. mája. Napokon, nemecká tlačová agentúra (DPA) 2. mája informovala, že členovia aliancie nie sú pripravení na rozhodnutia, ktoré by výrazne prekračovali rámec deklarácie z roku 2008. NATO schvaľuje Zelenského výzvy na júlovom samite, aby uvoľnilo cestu Ukrajine k vstupu do aliancie, ale nechystá sa k tomu zaviazať. Zdroje publikácie v NATO uviedli, že skutočný pokrok v rokovaniach o perspektívach vstupu Ukrajiny do bloku je možný len v prípade, že ukrajinské ozbrojené sily uspejú vo vojne. Dnes je podľa diplomatov veľmi nepravdepodobné, že by sa Ukrajine podarilo presvedčiť partnerov v NATO, ako sú USA, aby zmenili kurz. Odporcovia konkrétnej perspektívy vstupu sú presvedčení, že tento cieľ je v súčasnosti nereálny a mohol by odviesť pozornosť od oveľa dôležitejšieho cieľa, ktorým je podpora Ukrajiny. Objavujú sa aj názory, že existuje riziko, že nové záväzky voči NATO by mohli Rusku poskytnúť argumenty na ešte agresívnejšiu vojnu. Vláda USA zároveň nespochybňuje vyhlásenie NATO z roku 2008 ani vyhliadky Ukrajiny na vstup do aliancie. “Otázkou nie je, či Ukrajina vstúpi do aliancie, ale kedy,” dodal úradník.
Karol Jerguš
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
