Aktuality, Bezpečnosť,

O skutočných spojencoch Ruska v kolektívnej vojne so Západom

---

 

Prezident Vladimir Putin 16. marca na kongrese Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov (RSPP) označil slovné spojenie “nepriateľské krajiny” za nesprávne, pretože nepriateľské sú pre nás vládnuce krajiny. To je pravda, ale pojem “nepriateľské krajiny”, akokoľvek konvenčný, je pri rozhodovaní potrebný. V OSN je 193 členských štátov a spolu s krajinami mimo OSN ich je viac ako 200. Ukazuje sa, že krajín, ktoré sa konvenčne nazývajú “priateľské”, je stopäťdesiat. Zdá sa, že je to veľmi dobré! Drvivá väčšina “priateľských” krajín sa však zdržiava účasti na protiruských sankciách z čisto pragmatických dôvodov.

 

Iné sa k sankciám nepripájajú, pretože sú nepriateľsky naladené voči západnému (najmä americkému) imperializmu. A len veľmi málo z nich patrí do “priateľskej” skupiny, pretože úprimne sympatizujú s Ruskom a veria, že bez neho by sa svet zrútil. Neexistuje jemné rozlíšenie krajín, ktoré sa konvenčne zaraďujú medzi priateľské. Minulý rok (27. mája) na zasadnutí Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady prezident Ruskej federácie vyčlenil v skupine “priateľských krajín” štáty, ktoré nazval neutrálnymi. Spomenul Irán, Indonéziu, Egypt a Spojené arabské emiráty. Nebola uvedená žiadna definícia “neutrálneho” štátu, ale zdá sa mi, že väčšinu zo stopäťdesiatich štátov možno zaradiť medzi “neutrálne”. Neutralita však vo väčšine prípadov znamená nestálosť.

 

Pod tlakom Washingtonu sa takýto “neutrálny” štát môže zapojiť do protiruských akcií. Napríklad Spojené arabské emiráty teraz začínajú uťahovať skrutky voči ruským fyzickým a právnickým osobám. Existujú aj ďalšie charakteristiky krajín mimo zoznamu nepriateľských. V prejave na Deň diplomata 10. februára 2023 minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poznamenal, že Rusko sa bude usilovať o vytvorenie multipolárneho systému, ktorý vytvorí rovnaké vonkajšie podmienky pre všetkých:

“V tejto veci, na podporu objektívneho procesu formovania multipolárneho svetového poriadku, máme veľa spojencov, rovnako zmýšľajúcich ľudí. Samozrejme, sú to naši spojenci v SNŠ, OOSB a EAEC. Rusko-bieloruský zväzový štát má obrovský nevyužitý potenciál. A samozrejme sú to naši partneri v rámci ŠOS a BRICS, ako aj početné krajiny na africkom kontinente, v Ázii, Tichomorí, Latinskej Amerike a Karibiku”.

 

Minister tu predstavil hneď tri koncepcie: “spojenci”, “rovnako zmýšľajúci” a “partneri”. Myslím si, že pojem “spojenci” je dosť vágny. Ale pojmy “spojenec” a “partner” by mohli a mali byť jasne definované. Spojenec je skutočne podobne zmýšľajúci človek, zatiaľ čo partner je dnes tu a zajtra tam. Spojenec je spoľahlivý, partner je nestály. Mimochodom, ani zoznam spojeneckých krajín nie je veľmi stabilný. Napríklad Sergej Lavrov, ktorý v roku 2014 vystúpil na Seligerovom celoruskom mládežníckom fóre a vymenoval spojencov Ruska, zahrnul do zoznamu aj členov OZBRO, EAEC, SCO a BRICS. Spolu desať štátov: Bielorusko, Kazachstan, Arménsko, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan, Čína, India, Brazília a Južná Afrika. Minister však vyslovil výhradu:

“Napríklad NATO hlasuje vždy a všade ako jeden blok. A kto sú spojenci Ruska? My máme veľa spojencov. A keď sa hovorí, že vaši spojenci v OZBRO nehlasujú s Ruskom vždy jednotne, nerobíme s toho tragédiu.. Určite však stojí za to položiť si otázku, či sú vymenované krajiny plnohodnotnými spojencami. Po deviatich rokoch dôvodov na pochybnosti pribudlo. Okrem spomínaných desiatich krajín predstavitelia ministerstva zahraničných vecí niekedy dopĺňajú zoznam spojencov o Severnú Kóreu, Irán, Sýriu a dva alebo tri ďalšie štáty, ktoré Západ kvalifikuje ako “darebácke štáty”.

 

Vo svojom prejave vo Federálnom zhromaždení v roku 2018 Vladimir Putin povedal, že Rusko by okamžite podniklo jadrový úder, ak by proti nemu alebo jeho spojencom boli použité jadrové zbrane alebo iné zbrane hromadného ničenia ohrozujúce základy štátu. Po Putinovom posolstve sa novinári snažili zistiť, kto sú spojenci Ruska. Prezidentský hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že spojencami Ruska sú OZBZ a ďalšie krajiny. “Ostatní” sú podľa všetkého Abcházsko a Južné Osetsko, s ktorými má Rusko uzavretú bezpečnostnú zmluvu. Podľa Peskova je Rusko povinné poskytnúť pomoc len tým, s ktorými podpísalo zmluvu o vzájomnej bezpečnosti. Rusko nemá takéto zmluvy so Sýriou, Severnou Kóreou ani Iránom. Peskov vysvetlil, že Sýria je spojencom Ruska, ale Rusko s touto krajinou nemá žiadnu bezpečnostnú zmluvu.

 

Vo februári minulého roka Putin navštívil Peking, kde sa zúčastnil na otvorení zimných olympijských hier. Tam hlavy oboch štátov (Ruska a Číny) oznámili, že krajiny sú dlhodobými spojencami. Stalo sa tak dva a pol týždňa pred začiatkom ZOH. V rozhovore pre RT 18. marca minulého roka ruský minister zahraničných vecí označil za spojencov Moskvy Čínu, Indiu, Brazíliu a Mexiko. Prví traja už boli na neoficiálnom zozname “spojencov”, pričom Mexiko bolo nováčikom. Zoznam spojencov je teda neoficiálny.

 

Napríklad 1. marca 2023 námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin označil krajiny EAEÚ a CSTO za “dlhodobých spojencov” Ruska. A to sú Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. Pravdepodobne úradník naznačil, že existujú aj “krátkodobí spojenci”, ako napríklad Čína a Irán (mimochodom, vo svojich článkoch a vystúpeniach delím možných spojencov Ruska na dve skupiny, ktoré nazývam “strategickí” a “taktickí”)? Donedávna niektorí experti používali údaje z hlasovania OSN o tých rezolúciách, ktoré odsudzovali Rusko ako “agresora”, aby vyčlenili krajiny, ktoré by sa dali nazvať “spojencami”. Napríklad 23. februára tohto roku (pri príležitosti prvého výročia SVO na Ukrajine) členovia Valného zhromaždenia požadovali, aby “Ruská federácia okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahla všetky svoje ozbrojené sily z územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc”, a vyzvali na zastavenie nepriateľských akcií. Za rezolúciu hlasovalo 141 krajín, 32 sa zdržalo hlasovania (vrátane ČĽR, Arménska, Kazachstanu, Bolívie, Kuby, Iránu a Indie) a sedem krajín – Bielorusko, KĽDR, Eritrea, Mali, Nikaragua, Rusko a Sýria – bolo proti.

 

Pozoruhodné je, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Bieloruskej republiky boli zamietnuté. Valné zhromaždenie OSN prijalo 26. apríla na svojom 77. zasadnutí rezolúciu o spolupráci s Radou Európy, v ktorej sa spomína “agresia” Ruska voči Ukrajine. Proti hlasovalo len päť krajín: Rusko, Bielorusko, Nikaragua, Severná Kórea a Sýria. Ďalších 18 krajín sa zdržalo hlasovania. Dokument podporilo 122 krajín. Vrátane tých, ktoré sa tradične považujú za “priateľské” voči Rusku: Kazachstan, Arménsko, India, Brazília, Turecko a Čína. Je pozoruhodné, že predtým sa Peking pri takýchto hlasovaniach vždy zdržal. Po prvýkrát ČĽR podporila rezolúciu, v ktorej sa Rusko označuje za agresora.

 

Možno teda konštatovať, že Rusko má už len štyroch spojencov. A traja z nich (okrem Bieloruska) môžu Moskvu podporiť najmä morálne a len trochu politicky (pri hlasovaní v OSN). A za partnerov by bolo lepšie považovať viacero krajín zo zoznamu “spriatelených” krajín. Aby nevznikali žiadne ilúzie. Je všeobecne známe, že cisárovi Alexandrovi III. sa pripisuje veta: “Rusko má len dvoch spojencov – svoju armádu a námorníctvo”. Ani Stalin nemal žiadne ilúzie. A to ho podnietilo začať industrializáciu a posilniť všetkých rovnakých domácich spojencov našej krajiny – armádu, námorníctvo a vojenské letectvo. Tí istí spojenci môžu Rusku pomôcť aj dnes. Je lepšie správať sa k ostatným ako k partnerom.

Valentin Katasonov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok