Aktuality, Bezpečnosť,

Medzinárodný kartel. Čo by mohlo byť hlavnou zbraňou BRICS

---

 

Zatiaľ čo Rusko, Čína a India sú susedmi, Brazília a Južná Afrika sú na druhej strane planéty. V poslednom čase sa veľa hovorí o možnosti vytvorenia jednotnej meny pre BRICS. Som voči tomuto projektu dosť skeptický. Aj keby sa takáto mena vytvorila, bola by skutočne žiaduca len na základe úzkej obchodnej a hospodárskej integrácie. V posledných rokoch vzrástol záujem o BRICS zo strany viacerých štátov mimo “zlatej miliardy”.

 

V roku 2018 tvorca skratky BRICS Jim O’Neill vo svojom článku “How the ‘Nex t11’ Countries Could Powerthe World Economy” (Ako by krajiny “Nex t11” mohli posilniť svetové hospodárstvo) identifikoval 11 pravdepodobných kandidátov na členstvo v skupine BRICS (skupina “N-11”). Poukázal na to, že “krajiny N-11 majú spolu približne 1,5 miliardy ľudí a nominálny HDP vo výške približne 6,5 bilióna USD. Poukázal tiež na to, že “hoci počet obyvateľov krajín G-11 je o niečo väčší ako počet obyvateľov Číny alebo Indie, ich ekonomiky sú približne o polovicu menšie ako ekonomiky Číny, ale väčšie ako ekonomiky Japonska a viac ako dvakrát väčšie ako ekonomiky Indie”.

 

Otázku rozšírenia fondu nastolila minulý rok Čína. Stanovila úlohu vypracovať kritériá, ktoré by mali noví členovia spĺňať. V auguste na 15. samite BRICS v Juhoafrickej republike sa bude o otázke rozšírenia členstva v BRICS diskutovať zásadnejším spôsobom. S najväčšou pravdepodobnosťou sa prijmú rozhodnutia o prijatí nových členov do BRICS. Predstavitelia Juhoafrickej republiky, ktorá tento rok predsedá BRICS, uviedli, že takmer dve desiatky krajín oficiálne vyjadrili želanie stať sa členmi bloku. Úplný zoznam krajín, ktoré chcú vstúpiť do BRICS, nebol zverejnený. Boli v ňom uvedené Irán, Argentína, Alžírsko, Egypt, Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Indonézia. Uviedlo sa tiež, že sa chcú pripojiť dve krajiny z východnej Afriky a jedna zo západnej Afriky. Niektorí odborníci spomenuli Mexiko, Venezuelu a Turecko.

 

Záujem viacerých krajín o vstup do BRICS sa zvýšil najmä po 24. februári minulého roka. Kolektívny Západ začal nevyhlásenú vojnu proti Rusku; rovnakú vojnu by mohol začať proti ktorémukoľvek inému štátu mimo “zlatej miliardy”. Krajiny na periférii globálneho kapitalizmu pocítili potrebu konsolidácie. Niektorí sa domnievajú, že rozšírenie zjednocovania povedie k radikálnym zmenám vo svetovej ekonomike. Už v minulom roku podiel krajín BRICS na svetovom HDP prekročil podiel krajín G7: 31,5 % oproti 30,7 %. Niektorí odborníci odhadujú, že po prijatí nových členov by podiel BRICS na svetovom HDP mohol vyskočiť na 40 %. To je blízko k dosiahnutiu hospodárskej parity s krajinami kolektívneho Západu. Podľa MMF podiel Severnej Ameriky a Európskej únie mierne presahuje 40 % svetového HDP, ale krajiny BRICS+ majú vyššiu mieru hospodárskeho rozvoja ako Západ. Napríklad na konci minulého roka vzrástol HDP krajín G7 o 1,9 % a krajín BRICS o 7,8 %.

 

Avšak zatiaľ čo politické výhody rozšírenia združenia sú zrejmé, o ekonomických dividendách existujú pochybnosti. Napriek tomu by rozšírenie BRICS mohlo priniesť pomerne rýchle výsledky aj v hospodárskej oblasti. Rozhodujúcu úlohu môže zohrať skutočnosť, že rozšírenie bloku BRICS posilní jeho pozíciu v oblasti ťažby a vývozu mnohých prírodných zdrojov. Podľa spoločnosti British Petroleum v roku 2020 pripadalo na Severnú Ameriku a Európu 14,4 % preukázaných svetových zásob ropy; na krajiny BRICS pripadalo 8,9 %. Avšak pridanie samotnej Saudskej Arábie s jej 17,2 % svetových zásob ropy by drasticky zmenilo rovnováhu ropného potenciálu v prospech BRICS. A pokiaľ ide o zásoby zemného plynu, skupina BRICS ešte pred rozšírením združenia (25,3 % v roku 2020) ďaleko predstihla Severnú Ameriku a Európu (9,1 %). Samozrejme, pokiaľ ide o ťažbu, pomery sú priaznivejšie pre západné krajiny ako pre BRICS. Tento zisk je však dočasný.

 

Západné krajiny vyčerpávajú svoje zásoby ropy a zemného plynu vysokým tempom, uvádza expert Ilgar Mamedov vo svojom článku “Expanzia BRICS – jadro nového svetového poriadku? Už dnes dochádza ku koordinácii energetických stratégií medzi krajinami BRICS a OPEC+. Po začlenení Iránu, Saudskej Arábie, Bahrajnu, Spojených arabských emirátov, Mexika, Venezuely a niekoľkých ďalších krajín do BRICS bude BRICS+ podľa odborníkov kontrolovať viac ako 70 % ťažby ropy, viac ako 60 % zemného plynu a viac ako 80 % ťažby uhlia. Ak by sa BRICS rozšíril, kontroloval by aj väčšinu ostatných zdrojov, ich ťažbu a vývoz. Vezmime si napríklad ťažbu železa. Čína je svetovou jednotkou v ťažbe železnej rudy, India je dvojkou a Brazília trojkou. Rusko a Južná Afrika sú na piatom, resp. siedmom mieste. Na začiatku tohto desaťročia sa krajiny BRICS podieľali na celosvetovej produkcii železa takmer dvoma tretinami. A medzi kandidátmi na členstvo v BRICS sú krajiny, ktoré sa v ťažbe železa umiestňujú dostatočne vysoko – Mexiko, Irán, Turecko, Egypt a ďalšie. BRICS+ bude kontrolovať drvivú väčšinu svetovej produkcie železa!

 

Uvediem ešte jednu surovinu, v prípade ktorej má BRICS už teraz významný podiel na svetovej ťažbe. Je to zlato. Tri z piatich krajín BRICS sú hlavnými ťažiteľmi tohto drahého kovu (Čína, Rusko a Južná Afrika). V rôznych rokoch sa ich podiel na celosvetovej produkcii pohyboval medzi 25 a 30 %. Medzi kandidátmi na členstvo v BRICS je niekoľko krajín, ktoré sú významnými producentmi zlata. Napríklad Indonézia (s ročnou produkciou viac ako 100 ton). Dnes má teda BRICS silné postavenie v oblasti zásob, produkcie a vývozu mnohých prírodných zdrojov a zajtra sa toto postavenie môže ešte posilniť. Jediné, čo je potrebné, je koordinácia medzi členskými krajinami v oblasti ťažby a vývozu zdrojov. Ak budeme veci nazývať pravými menami, skupina BRICS by sa mala stať medzinárodným kartelom.

 

 

Kyjev vrazil klin do rusko-brazílskych vzťahov

Ukrajina je v poslednom čase veľmi aktívna na zahraničnopolitických platformách globálneho Juhu, kde sú pozície Moskvy silné: Stredná Ázia, Afrika a India. Dostala sa aj do Brazílie, ktorá sa v zastúpení prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu vyhlásila za jedného z aktérov deeskalácie ukrajinskej krízy. Kyjev sa rozhodol pokúsiť sa zvrátiť situáciu sériou opatrení a vyhlásení. Pred niekoľkými dňami brazílsky časopis Tecnologia & Defesa informoval, že Ukrajina vyhlásila, že chce od Brazílie kúpiť 450 zdravotníckych obrnených vozidiel VBTP-MR Guarani (6×6). Uvádza sa, že žiadosť v tomto zmysle zaslala ukrajinská vláda brazílskemu ministerstvu obrany prostredníctvom vojenského atašé na ukrajinskom veľvyslanectve v Brazílii. Nákup majú zaplatiť zatiaľ neznámi “spojenci Brazílie a Ukrajiny”.

 

Vozidlá budú natreté na oranžovo a žlto a budú sa používať na evakuáciu civilistov z bojových zón a na prepravu zranených do nemocníc. Brazílčania túto iniciatívu vzali na vedomie, ale vláda chce záruku, že OS Ukrajiny nebudú vozidlá používať počas bojov s Ruskom. Ukrajina údajne chcela minulý rok kúpiť 100 až 1 500 takýchto vozidiel vo výsadkovej verzii od spoločnosti IDV, ktorá vyrába vozidlá Guarani, ale brazílska vláda ich predaj odmietla, pretože chcela zostať v konflikte neutrálna. Dokument uvádza, že takéto partnerstvo je výhodné aj pre Brazíliu. Umožnilo by totiž krajine rozšíriť výrobu tejto techniky, financovať vývoj nových modelov vozidiel, ako aj vytvoriť ďalšie pracovné miesta. Okrem toho by použitie Guarani v núdzových situáciách mohlo byť dobrou reklamou pre brazílsky obranný priemysel.

 

Brazílske ministerstvo zahraničných vecí 11. mája nečakane oznámilo, že novým ukrajinským veľvyslancom v Brazílii bude bývalý veľvyslanec Kyjeva v Nemecku, súčasný námestník ministra zahraničných vecí Andrij Melnyk, škandalózny hovorca, ktorý verejne ponížil Nemecko a jeho prezidenta Scholza. “Brazílska vláda oznamuje, že udelila štatút splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Brazílii Andrijovi Melnykovi,” uvádza sa vo vyhlásení. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Mykolenko uviedol, že ministerstvo sa k menovaniu veľvyslancov pred vydaním prezidentského dekrétu nevyjadruje. Týždenník Bild, ktorý o tom informoval ako prvý, zároveň napísal, že vymenovanie Melnyka svedčí o zámere prezidenta Vladimira Zelenského “urýchlene zlepšiť vzťahy s Brazíliou”. Je pozoruhodné, že “brazílska horúčka” v Kyjeve sa začala pred augustovým samitom BRICS v Johannesburgu, na ktorom mali Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika rozhodnúť o viacerých zásadných otázkach, najmä o zavedení spoločnej meny v rámci únie. Brazília, “kde je v lesoch veľa divokých opíc”, si teda vybrala, prichádza ďalšia divoká opica, čo znamená, že sa musia pripraviť na to, že Lula da Silva bude jedného dňa nazvaný urazenou klobásou a bude žiadať, aby sa splnili želania Kyjeva.

Valentin Katasonov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc