Aktuality, Pozemná technika,

Načo chce Rusko tri pásové obrnence

---

 

Tieto správy je dosť ťažké interpretovať, pretože prichádzajú v priebehu špeciálnej vojenskej operácie. V Rusku pozdvihli morálku a poukázali na rastúci potenciál vojensko-priemyselného komplexu, ktorý aj bez vyhlásenia úplnej mobilizácie zvyšuje výrobu zbraní a prešiel na režim nepretržitej štvorzmennej prevádzky.

 

Ďalší problém predstavuje fakt, že vozidlá v zásade nie sú nové, o ich existencii sa vedelo v predchádzajúcom desaťročí a ich minulé verzie boli v malých sériach vyrobené a dokonca exportované, prípadne ponúkané na medzinárodnom zbrojnom trhu.
Začať treba asi od ľahkého tanku Sprut-SDM1, ktorý vychádza z výsadkového tanku 2S25 Sprut-SD. Ten bol v počte 24 kusov zaradený do vzdušných-výsadkových síl Ruskej federácie, je teda nielen obojživelný, ale dá sa zhadzovať na padákových systémoch z ťažkých transportných lietadiel.

 

Ešte v polovici roka 2019 autor článku inde sformuloval predpoklad, že Rusko sa pokúsi o vývoj ľahkého tanku s použitím veže modernizačného projektu SDM1 a podvozku bojového vozidla pechoty BMP-3. Indície o tom vyplynuli z už vtedy známej snahy umiestniť vežu so 125mm tankovým kanónom 2A75M na modifikovaný podvozok BMP-3M Dragun. Tiež z výrokov riaditeľa Rosoboronexportu Alexander Micheev na výstave Armija 2019. Ako aj z vtedajších výrokov hlavného konštruktéra Konštrukčnej kancelárie špeciálneho strojárstva Sergeja Abdulova. Výhody takéhoto surového riešenia by boli z dnešného pohľadu zrejmé. Rusko by získalo ľahký mobilizačný tank vhodný na masovú výrobu a dlhodobé nasadenie v prebiehajúcom intenzívnom konvenčnom konflikte. Tank by bol stále obojživelný, ale nedal by sa zhadzovať z lietadiel. Bol by lacnejší, pravdepodobne lepšie pancierovaný a mal by jednoduchší a spoľahlivejší podvozok. Pointa by bola jednoduchá, výmena hydropneumatického odpruženia za torzné tyče.

 

Lenže to sa nestalo a Rusi napokon išli ťažšou vývojovou cestou. Z BMP-3 má nový tank len motor, podvozok vychádza z najmodernejšieho ruského výsadkového bojového vozidla pechoty BMD-4. Príčina môže byť externá. India prejavila záujem o ľahký tank, ktorý by konkuroval čínskemu typu VT-15 (ZTQ-15, Type 15) a nemusela mať záujem o najlacnejšie riešenie.

 

Tak sa stalo, že nový Sprut-SDM1, ktorého sériová výroba sa teraz začala si ponechal hydropneumatické odpruženie. Vozidlo vďaka nemu dokáže zmeniť svoju svetlú výšku pravdepodobne v rozsahu 100-500 mm a má možnosť uplatňovať zaujímavú taktiku boja. Môže sa ukryť za prekážku alebo terén, napríklad spevnenú cestnú komunikáciu a pozorovať bojisko s podvozkom nastaveným na minimálnu svetlú výšku. Ak zistí cieľ, zvýši sa o 40 cm a nad úroveň cesty sa dostane veža s kanónom. Vypáli ranu a znova klesne pod prekážku, prípadne za ňou zmení aj polohu.

 

Kanón 2A75M je pritom účinný, ide o verziu tankového kanónu 2A46M. Môže teda strieľať nielen všetkou 125mm muníciou, ktorú dnes ruské tanky používajú vo špeciálnej vojenskej operácii vrátane protitankových riadených striel. Pravdepodobne má možnosť použiť aj modernú muníciu APFSDS 3БМ60 Свинец-2 (3BM60 Olovo-2) a prípadne aj uránový 3БМ59 Свинец-1.

 

Obvyklá skladba 40 kusov munície pôvodných Sprut-SD bola 20 trieštivotrhavých, 14 podkaliberných a 6 protitankových riadených striel vypúšťaných z hlavne. Tieto môžu byť nahradené šiestimi kumulatívnymi strelami HEAT. Ich podradné postavenie v skladbe munície pre Sprut je trochu zvláštne. Práve pre výcvik streľby kumulatívnymi granátmi slúži učebná pomôcka pre strelcov 2X35. Je to v podstate samonabíjacia puška s muníciou kalibru 14,5 mm, ktorá sa vkladá priamo do hlavne kanónu. Trajektória letu jej striel je zhodná s kumulatívnymi granátmi kalibru 125mm, takže strelci by mali byť na jej používanie zvyknutí a dobre vycvičení.

 

Akokoľvek, 22 zo 40 striel by sa malo nachádzať v automate nabíjania a tvoria pohotovostnú časť vezenej zásoby. Výzbroj dopĺňa koaxiálny guľomet kalibru 7,62x54mmR s asi 2000 nábojmi a diaľkovo ovládaná zbraňová stanica na strope veže, ktorá bude nakoniec mať asi guľomet kalibru 12,7x108mm, nie pôvodne uvažovaný guľomet puškového kalibru.

 

Boli vyvrátené obavy, že pri svojej malej hmotnosti 18 ton tank vôbec nedokáže používať taký výkonný kanón ako 125mm 2A75M. Spomalené zábery pri streľbe ukazujú, že dávno potom ako strela opustí hlaveň kanónu sa na vozidlo prenášajú účinky silného spätného rázu. Vodič si musí dávať pozor lebo tank pri streľbe kolmo na smer jazdy vyhodí z kurzu aj na súši. Každopádne po vystrelení palebného priemeru si posádka na kolotočoch asi iba kúpi cukrovú vatu.

 

Vozidlo je ale pre kanón natoľko spoľahlivou platformou, že kanón dokáže použiť aj pri plavbe na vode. Len pri lete na padáku to z určitých dôvodov zatiaľ nikto neskúšal.

 

Pancierová ochrana vozidla je pochopiteľne slabá, mala by spoľahlivo odolávať len 12,7mm munícii spredu a 7,62mm a črepinám granátov kruhovo. Dá sa ale navýšiť pridaním doplnkového panciera na úkor niektorých aspektov mobility vozidla, pričom sa dá počítať s ochranou pred strelami kalibru do 30 mm spredu. Na ceste dosahuje maximálnu rýchlosť 70 km/h, v teréne asi 50 km/h a pláva rýchlosťou 10 km/h. Dojazd je okolo 500 km na súši a zásoba paliva stačí aj na veľmi solídnych 70 km plavby. Posádku tvoria traja ľudia, veliteľ, strelec a vodič.

Výhodou tanku oproti dnes používaným hlavným bojovým tankom Ruska je ale jeho vybavenie prieskumnými a pozorovacími prístrojmi, respektíve systémom riadenia paľby vyššej úrovne. Veliteľ aj strelec majú k dispozícii termovíziu prinajhoršom druhej generácie a systém automatického sledovania cieľov. Veliteľ má k panoramatickú termovíziu v kupole otočnej o 360° a zrejme aj už vyššie spomínaný veľkokalibrový guľomet ovládaný tiež diaľkovo z vnútra veže. Schopnosti Sprut-SDM1 vyhľadať a zamerať cieľ sú tak vyššie, než je bežné u mnohých doteraz nasadzovaných ruských hlavných bojových tankov. Problém je, že to predsa len nie je mobilizačný projekt a nejakú dobu Rusom potrvá, než vyrobia dostatočný počet týchto tankov. Aby sa prípadne použili spolu s nižšie uvedenými vozidlami.

 

BMP-3F je bojové vozidlo pechoty odvodené od bežného BMP-3, je však upravené špeciálne pre sily rýchlej reakcie a námornú pechotu. Dlhé roku pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie si Indonézia objednala pôvodnú verziu BMP-3F MVF v počte asi 76 kusov. Oproti bežnému BMP-3 má lepšie nautické schopnosti, ktoré mu umožňujú plávať po mori do Sea state 3 (vlny od 0,5 do 1,25 m) a presne strieľať z hlavnej zbrane do Sea state 2 (vlny od 0,1 do 0,5m). Prispelo k tomu odstránenie samozahrabavácieho zariadenia a zväčšený vztlak vozidla, ktoré má ochranu aj pred prepätím. Tiež vlnolam a dodatočné tesnenia.

 

Indonézske vozidlo BMP-3F malo podľa tamojšej námornej pechoty (Marinir) hmotnosť 18,7t, dĺžku 7,14m, šírku 3,5m a výšku 2,5m. (pri BMP-3 sa udáva šírka 3,2-3,3m a výška po vežu 2,3m). Vozidlo preváža troch členov posádky (veliteľ, strelec, vodič) a sedem členov výsadku. Vyzbrojené je rovnako ako BMP-3 100mm kanónom 2A70 so schopnosťou odpaľovať protitankové riadené strely 9M117 Bastion, 30 mm automatickým kanónom 2A72 (teda nie 2A42), a koaxiálnym guľometom 7,62mm. Má zjavne aj dva kurzové guľomety kalibru 7,62mm. (Kurzové guľomety sa štandardne montovali do tankov obdobia druhej svetovej vojny v prednej časti korby a strieľali s obmedzeným uhlom námeru aj odmeru pred tank. V prvej generácii tankov vyrobených po vojne ešte mohli byť namontované pevne a ovládané vodičom. To znižovalo celistvosť panciera prednej časti korby, preto sa neskôr z výzbroje vypustili. Na tom ukrajinskom bojisku by sa ale celkom hodili. Preto aj Rusi pravdepodobne podnikli začiatkom roka 2023 pokus mystifikovať ukrajinskú rozviedku. V čase keď exprezident Medvedev navštívil 61. tankový opravárenský závod a hovoril o modernizácii tankov T-72 pre Ukrajinu v Česku a trestných postihoch za neplnenie plánu dodávok zbraní, mihol sa na záberoch z výrobnej linky tankov nepatrný detail. Jeden zo strojov mal externý kurzový guľomet v malej nadstavbe nad ľavým pásom. Toto riešenie je asi trištvrte storočia staré a neuplatnilo sa v tanku T-54 a následne. Nenarúša celistvosť predného panciera korby a do určitej miery zvyšuje palebnú silu tanku/zásoby guľometnej munície a vyžaduje väčšie zapojenie vodiča do bojovej činnosti.)

 

V Indonézii sa príliš nešetrilo ani na schopnosti vozidla prežiť. Má zváraný hliníkový (ABT 102) pancierový trup a vežu, ktorá chráni posádku pred streľbou z ručných zbraní a črepinami granátov + spaced armor (spravidla pancierové dosky vynesené nad hlavný pancier a oddelené vzduchovou kapsou). Schopnosť prežitia ďalej zvyšuje systém odpaľovania dymových granátov 902 V, ochranný systém Štora-1 a súprava hard kill aktívnej obrany Arena-E. Čo sa z toho dostane na ruskú verziu nie je známe.

 

Indonézsky BMP-3F mal maximálnu rýchlosť na spevnenej ceste 72 km/h a na mori 10 km/h, plával pomocou dvoch vodometov. Jazdný dosah na zemi bol asi 600 km. Výrobca deklaruje možnosť začať s BMP-3F aj nižšie uvedeným BT-3F výsadkovú operáciu zo vzdialenosti 40-60 km od pobrežia.

 

V zahraničí sa navalizované bojové vozidlá pechoty príliš nevyskytujú, lebo západné bojové vozidlá pechoty postupne úplne stratili schopnosť plávať a ani sa od nich pri konštrukcii nových verzií nevyžaduje. Americká námorná pechota mala byť pôvodne vyzbrojená pásovým EFV (Expeditionary Fighting Vehicle), vozidlom ktoré bolo vyzbrojené 30mm kanónom Mk44 Bushmaster II. Projekt ale zlyhal. (časť nových amerických obojživelných kolesových výsadkových vozidiel 8×8 ACV bude mať 30mm kanón).

 

Rusi pravdepodobne vyhodnotia doterajšie svoje skúsenosti z ukrajinského bojiska a ak je nové BMP-3F určené pre ich potreby, uplatnia čo najviac z modernizačných prvkov určených pre štandardné BMP-3. Tie dostali prídavné pancierové pláty a protikumulatívnu mrežovú ochranu, ktorá asi nebude pre BMP-3F vhodná. Z munície sa hovorí o prispôsobení 30x165mm APFSDS munície pre kanón 2A72, ktorá má oveľa väčšiu priebojnosť než doteraz používaná protipancierová munícia.

 

BT-3F je pásový obrnený transportér, ktorý konštrukčne vychádza z BMP-3. Ale ušetrenú hmotnosť veže, výzbroje a munície bolo možné použiť na zvýšenú mieru pancierovej ochrany posádky a výsadku. Vozidlo odoláva 14,5x114mm munícii zo všetkých uhlov a spredu má dokonca vďaka aplikácii keramického pancier odolávať 30 mm munícii. Táto úroveň pancierovej ochrany sa dá prípadne zvýšiť inštalovaním blokov dynamickej ochrany, protikumulatívnych mreží a prídavných pancierových dosiek, ak sa nepočíta s nutnosťou plavby po mori.

 

Vozidlo váži cca 18,9+2% tony a má dĺžku 7 m, šírku 3,3 m a výšku 3 m. Vo zvýšenej nadstavbe je priestor pre troch členov posádky a 14 členov výsadku. Z výzbroje BMP-3 si vozidlo ponechalo dva kurzové guľomety, ktoré ešte doplňuje zbraňová stanica na strope nadstavby. Spravidla tam má byť 12,7x108mm guľomet s termovíziou a laserovým diaľkomerom. Bezpečnosť vojakov zabezpečujú špeciálne dizajnové sedadlá upevnené na strope, prvky pohlcujúce účinky výbuchu, päťbodové bezpečnostné pásy, účinná ochrana zbraniam hromadného ničenia a protipožiarny systém. Je tiež vybavené odpaľovačmi dymových granátov a dymovým generátorom pre možnosť maskovať sa dymovou clonou.

 

Pohybuje sa maximálnou rýchlosťou okolo 70 km/h a pláva pomocou vodometov rýchlosťou 10 km/h. Dojazd na súši je 600 km.
Podobne ako BMP-3F aj BT-3F bolo exportované do Indonézie, ktorá si objednala asi až 79 vozidiel. Indonézia má 17 508 ostrovov a Rusom sa ich snaha upraviť svoje zbrane pre ich potreby ešte môže vyplatiť. BT-3F možno zaujme aj pozemnú armádu, ktorá vracia do používania staré a slabo pancierované obrnené transportéry BTR-50 (OT-62 z Podpolianskych strojární Detva mal lepší motor a dve polovežičky vpredu, dodnes sa týchto vozidiel spolu s BTR-50 používajú vo svete kvantá, pôjde určite o štvormiestne číslo).
Je ťažké povedať, čo vlastne Rusi robia. Tieto tri vozidlá by nemali aktuálne napĺňať ich hlavné priority vo vedení špeciálnej vojenskej operácie. Jeden detail ale môže prezrádzať viac, vysoké šnorchle na nasávanie vzduchu pri plavbe na mori. Je možné, že Rusi uvažujú nad tým, že by v budúcnosti obišli ukrajinskú obranu po mori. Bez zapojenia výsadkových plavidiel, ktoré by ukrajinské vojská mohli potopiť riadenými strelami zem-loď. Jednoducho by tri vyššie uvedené vozidlá zišli z pláže na ruskej strane fronty a vyšli by z mora na ukrajinskej. Na to ale by ich bolo potrebné vyrobiť dostatočné množstvo a to môže byť v prípade tanku problém. Výroba štandardných BMP-3 teraz prebieha masovo, aj keď už je asi 4x drahšie ako BMP-2. Ak by Rusi nemali niečo v pláne, asi by sa im viac hodilo vyrábať samohybné delo/mínomet 2S31 „Vena” alebo protilietadlové verzie s 57mm kanónom 2A90 2S38 „Derivacia”. Uvidíme, čo sa stane. Raz sa už niečo stalo.

 

Čierne more nezamrzne, Fínsky záliv áno. V zimnej vojne to zohralo významnú úlohu. Rusi najprv nevedeli prekonať fínsku obrannú líniu, tak sa rozhodli pre dve veci. Jednak zmeniť panorámu oblasti a preorať ju delostreleckou paľbou. Tu sa najviac uplatnili 203mm húfnice M 1931 B-4, ktoré si tam vyslúžili prezývku „karelský sochár”. Nestálo za úvahu poskytnúť 40 modernizovaných diel B-4M Wagneru pri Arťomovsku? Ukrajinci našli protibetónové strely 53-G-620Sh určené pre B-4 a použili ich v 2S7 Pion, keď už nemali čím iným strieľať.
Ale to zásadné vo fínskej vojne sa stalo na mori, resp. na ľade. Keď zamrzol Fínsky záliv, ruské jednotky obišli fínsku obrannú líniu. Vyznamenaný bol za to talentovaný veliteľ M.P.Kirponos, politicky spoľahlivý, ideologicky kovaný, vždy sledujúci generálnu líniu strany. Čistky mu nehrozili, sám sa do nich údajne zapájal. V decembri 1939 bol vymenovaný za veliteľa 70. streleckej divízie (7. armády). Začiatkom marca 1940 divízia za šesť dní obišla opevnenú oblasť Vyborg po ľade Fínskeho zálivu a vytlačila prekvapených Fínov z opevnení na severnom pobreží Vyborgského zálivu, čím prerušila cestu Vyborg-Helsinki. Čoskoro divízia odrazila niekoľko fínskych protiútokov, zatlačila nepriateľa ho do hĺbky jeho územia a vytvorila hrozbu zozadu pre jeho sily priamo vo Vyborgu. To do značnej miery zabezpečilo rýchly úspech ostatných jednotiek počas útoku na Vyborg. Fínska delegácia potom nemala veľmi na výber a podpísala to, čo im Stalin predostrel. Kirponos dostal dňa 21.8.1940 91. v poradí Zlatú hviezdu hrdinu Sovietskeho zväzu, potom aj Leninov rad. Bol povýšený až na generálplukovníka.

 

Neskôr sa zúčastnil obrany Ukrajiny, ako veliteľ juhozápadného frontu vo veľkej tankovej bitke pri Brodách (prípadne tanková bitka v trojuholníku Dubno-Luck-Brody) a v bitke o Umaň. Jeho front v operatívnom obkľúčení nevydržal presun 2. tankovej armády pod velením Guderiana z moskovského smeru. Kirponos padol v podstate pri obrane Kyjeva, keď sa pokúšal prebiť z obkľúčenia. Nemecká wikipédia ešte pripomína oficiálnu verziu jeho smrti, že bol postrelený a potom zranený črepinou granátu do hlavy, následkom čoho po dvoch minútach zomrel. V tej anglickej už stúpil na mínu, história sa prepisuje.

 

Každopádne jeho výkon vo fínskej vojne Rusov mohol dodnes inšpirovať. Ak konflikt na ukrajinskom bojisku neukončí mierová iniciatíva a ani nepotrvá 2,5 roka, času na rozmýšľanie a prípravu budú mať možno aj štyrikrát viac. Ľudský materiál sa nájde, keď nie priamo na Ukrajine, tak medzi utečencami v zahraničí. Ktovie, možno už skoro budeme Ukrajincov zdraviť „Čo ty tu ešte!?” Budeme tým ale samozrejme myslieť len konkrétnu posilňovňu alebo kde ich kto stretáva; čo iné.

 

Ostáva ešte porovnať BT-3F s jediným pásovým obojživelným námorným výsadkovým vozidlom, ktoré vzniklo v nedávnej dobe na západe. Ide o turecký MAV, v turečtine ZAHA – Zırhlı Amfibi Hücum Aracının – obrnené obojživelné útočné vozidlo s hmotnosťou okolo 30 ton. Má hliníkový pancier doplnený o keramické prídavné pancierovanie. Po ceste sa pohybuje rýchlosťou do 70 km/h a po mori dokáže plávať rýchlosťou 7 uzlov, čiže asi 13 km/h. Vozidlo má dieselový motor spojený s automatickou prevodovkou umiestnený v prednej časti. Na pohon vo vode slúži dvojitý vodomet. Po prekonaní 50 námorných míľ vo vode (93 km) by vozidlo malo mať jazdný dosah 320 km na súši. Podvozok so šiestimi pármi pojazdových kolies využíva osvedčenú koncepciu odpruženia torznými tyčami.

 

Vozidlo je vyzbrojené diaľkovo ovládanou zbraňovou stanicou, ktorá kombinuje 12,7mm guľomet a 40mm granátomet. Okrem toho sú na MAV rozmiestnené vrhače dymových granátov a má aj zariadenie na vstrekovanie nafty do výfukového potrubia určené na položenie dymovej clony. Po obvode vozidla sú za účelom zvýšenia situačného povedomia rozmiestnené denné kamery aj termokamery. Je vybavené klimatizáciou a ochranou proti zbraniam hromadného ničenia.

 

Posádka by štandardne mala do vozidla nastupovať a vystupovať vzadu umiestnenou sklopnou rampou, prípadne poklopmi na strope. Preváža troch členov posádky a 18 členov výsadku na antišokových sedačkách. Toto vozidlo je určené pre novú vlajkovú loď tureckého námorníctva – viacúčelovú vrtuľníková výsadkovú, prípadne ľahkú lietadlovú loď TCG Anadolu.

 

Porovnávať s BT-3F výsadkové kolesové vozidlá 8×8 nemá veľký význam, lebo v skutočnosti sa ešte nikto nepokúsil dostať sa s nimi z opevnenej pieskovej pláže pod nepriateľskou paľbou. A neskúsili to ani Rusi do potopenia krížnika Moskva, keďže ich námorná pechota používala obrnené transportéry 8×8 BTR-80. Ostatné vozidlá by to skúšali skôr zo vznášadiel a výsadkových člnov. To sa teraz môže zmeniť.

MK