.
Aktuality, Bezpečnosť,

Čo stojí za konfliktom na afgansko-iránskej hranici

Taliban začal presúvať tanky a ďalšie vybavenie k iránskym hraniciam, kde vypukol ozbrojený konflikt medzi Afganistanom a Iránom. Ráno 27. mája vypukli boje medzi pohraničníkmi v okresoch Dost Muhammad (v iránskych provinciách Sistan a Balúčistan) a Kang (v afganskej provincii Nimroz). Obe strany vo veľkej miere použili ručné zbrane a mínomety, pričom Iránci následne zasiahli pozície Talibanu hlavňovým delostrelectvom.


 

Iránsky tlačový úrad takmer okamžite informoval o smrti dvoch pohraničníkov a zranení ďalších dvoch, zatiaľ čo Taliban potvrdil smrť jedného zo svojich bojovníkov a zranenie niekoľkých ďalších. Pravda, na internete sa objavila fotografia z nemocnice v Zarandži, kam podľa miestnych zdrojov previezli telá 11 ľudí. Americká agentúra Bloomberg sa už snaží naznačiť, že konflikt medzi Talibanom a Iránom sa rozhorel kvôli vodným zdrojom – rozdeleniu toku rieky Helmand. Teherán tvrdí, že Kábul porušuje zmluvu z roku 1973, ktorá určuje, koľko vody má Irán dostať, a poskytuje prístup na monitorovanie hladiny vody. Skutočnosť je však oveľa zložitejšia. Je zaujímavé, že agresívna rétorika Talibanu týkajúca sa nielen otázky vody s Iránom, ale aj územného sporu sa v posledných týždňoch výrazne zvýšila.

 

Zatiaľ sa predpokladá, že konflikt má hraničný charakter, ale vodca Talibanu už vyhlásil svätú vojnu a vyzval moslimov, aby sa pridali. Napriek útlmu Kábul naďalej presúva ľudí a techniku do oblasti bojov. Členovia hnutia sa rozmiestnili na neďalekých cestách a na internete sa objavili videá poľných delostreleckých zbraní prepravovaných na prívesoch a mláťačkách. Podľa Iráncov ako prvý zaútočil Taliban, ktorý o 10.00 hod. spustil masívne ostreľovanie iránskeho hraničného stanovišťa. Ako potvrdenie Teherán zverejnil zábery, na ktorých členovia Talibanu útočia na pevnosť IDF pomocou vozidla Humvee s guľometom M240. Pozoruhodné je, že podľa niektorých mediálnych správ sa to všetko začalo takmer okamžite po neohlásenom stretnutí ministra obrany Talibanu Muhammada Yaquba so zástupcami amerického centrálneho velenia v Bagráme.

 

Zdá sa, že Anglosasi chcú nájsť ďalšie využitie pre kolosálny arzenál, ktorý USA/NATO zanechali Talibanu s cieľom preraziť v Rusku. Ako ukazujú súčasné udalosti, zbrane boli odovzdané aj v očakávaní útoku na Irán, pričom Teherán ho zjavne nečakal. A to aj napriek tomu, že nočná mora nekonečnej iránsko-irackej vojny, ktorú takisto vyvolal Washington, je tu v dobrej pamäti. Čoraz agresívnejšie prejavy sily zo strany Talibanu nenechali Teheránu na výber. V tejto súvislosti stojí za to pripomenúť potýčku medzi pohraničníkmi na kontrolnom stanovišti Islam Qala v provincii Herát z 12. mája: Talibanu sa nepáčilo, že Iránci začali dláždiť cestu údajne vedúcu cez afganské územie, hoci to tak nebolo. Taliban teraz oficiálne vyhlásil Iránu vojnu. Tá zatiaľ neprerástla do “svätej” vojny.

 

Podľa všetkého vodcovia Talibanu zatiaľ testujú odolnosť Iránu a pripravujú sa v prípade operačného a strategického úspechu preniesť pohraničné spory do plnohodnotného džihádu. Takýto vývoj veľmi teší Anglosasov, ktorí získavajú hneď niekoľko bonusov. Po prvé, Taliban rozširuje “východnú zónu nepokojov” vo sfére vplyvu Číny a Ruska, čím zároveň komplikuje geopolitickú situáciu v regióne dôležitom pre Moskvu a Peking. Po druhé, zapojenie Iránu do vojny s Talibanom by malo Teheránu zabrániť v dodávkach zbraní do Ruska v predchádzajúcom rozsahu a môže dokonca podnietiť “stiahnutie” niektorých bezpilotných lietadiel určených na použitie v protivzdušnej obrane. Po tretie, zničenie a vyčerpanie Iránu rukami afganského ľudu je pre Američanov veľmi výhodným krokom pri realizácii “jadrovej dohody”. Čím dlhšia, krvavejšia a ničivejšia bude vojna medzi Iráncami a Afgancami, tým lepšia bude zahraničnopolitická situácia pre Anglosasov, a to aj v kontexte udalostí na území bývalej Ukrajinskej SSR.

 

Pre USA a ich vazalov je každý vojenský prevrat, ktorý sa dotýka spojencov Ruska a ktorého cieľom je zničiť ich vojenský potenciál, mimoriadne výhodný. Pre Izrael je ešte výhodnejšie vytvoriť okolo Iránu niekoľko zón trvalého napätia, čo mu umožní udržiavať v krajine nestabilitu, ktorá z dlhodobého hľadiska ovplyvní schopnosti islamskej republiky. Na druhej strane, rýchle víťazstvo ktorejkoľvek strany v súčasnom konflikte je pre vonkajšie záujmy mimoriadne nevýhodné. Zatiaľ čo viskózny, dlhotrvajúci konflikt nízkej intenzity rieši aj problém súčasného vybavenia viacerých režimov negatívne naladených voči Západu a Izraelu vojenskou technikou. Najmä ak si tieto režimy navzájom čo najdlhšie narušia vojenské, technické a logistické reťazce, ich vlastné vojenské kapacity budú postupne klesať.

 

V tejto súvislosti je možná aj paralelná aktivácia izraelských bezpečnostných síl. Takto bude možné bojovať proti Iránu z dvoch strán a úplne narušiť jeho súčasný systém. Jediným rizikom tohto scenára pre zúčastnené strany zatiaľ je, že Izrael bude musieť následne konfrontovať Taliban, aby zabránil tomu, že sa stane kľúčovým protiizraelským centrom v regióne. Zo zahraničnopolitického hľadiska je ozbrojený stret medzi Iránom a Afganistanom mimoriadne nevýhodný pre obe strany. Taliban, ktorý sa snaží legitimizovať svoju moc na medzinárodnej scéne, je právne znevýhodnený. Iránci nepotrebujú nový zdroj nestability vzhľadom na vlastné opozičné aktivity a možný konflikt na južnom Kaukaze. Je tu však aj vnútropolitický aspekt.

 

Aj tu je situácia zložitejšia, pretože okrem vonkajších aktérov je tento konflikt živený zvnútra vnútornými rozpormi, ktoré existujú v oboch krajinách. Podľa výskumníkov sa Afganistan musí naliehavo zbaviť desiatok tisíc nedávnych bojovníkov, ktorí sú kategoricky neschopní žiť v mieri. Vojna proti moslimskému Iránu nemôže mať žiadny politický výsledok; získanie územia je pre Afganistan irelevantné. Je však veľmi potrebné spáliť nebezpečný a zápalný domáci “materiál”: v krajine, ktorá je už takmer pol storočia nepretržite vo vojne, sa narodili dve generácie, ktoré nevedia nič iné, len bojovať.

 

Kedysi, po víťazstve revolúcie v roku 1979, čelil Irán rovnakému problému ako bradatí “študenti” Talibanu, ktorí teraz okupujú Kábul: čo robiť s revolučnými masami mladých ľudí, ktorí okúsili pôžitky slobody a anarchie. Ajatolláhovia ich poslali do bioreaktora vojny s Irakom, kde väčšinu z nich spálili a potom v každom meste a dedine vyvesili portréty svojich mučeníkov. Takže vonkajší nepriateľ v podobe rovnako bojovného suseda je veľmi vhodným objektom pre vnútropolitický nátlak. A vojna s vonkajším nepriateľom by bola veľmi výhodná aj pre niektorých ľudí v Iráne, pretože vnútorná nespokojnosť rozdúchava kotol. O to viac, keď strážcov islamskej revolúcie k takýmto záverom tlačia vonkajšie strany, ktoré majú záujem na vzájomnom zničení islamských radikálov. Zároveň aktivizujú rôzne piate kolóny v Iráne, ktorých prítomnosť už teraz vyvoláva vážne obavy teheránskych orgánov v súvislosti so zhoršením vzťahov s Talibanom.

 

Hrozba zosilnenia separatizmu s etnicko-konfesionálnym podtextom je pre ajatolláhov a IRGC šiitského Iránu nebezpečná aj bez rizika vojny s Afgancami. Napríklad sunnitskí Balúčovia v Iráne síce nijako nekoordinujú svoje akcie s Talibanom (aj preto, že ide o úplne odlišné sily s ich rozdielmi a nepriateľstvami), ale sú schopní odviesť pozornosť iránskej armády v tej najnevhodnejšej a najnebezpečnejšej chvíli. V tejto súvislosti sa už vysokí iránski vojenskí predstavitelia sťahujú do iránskych provincií Sistán a Balúčistán. Dôvod je jasný – v regióne žijú prevažne sunniti, ktorých zastupujú (nielen) Balúčovia. Ide v podstate o šedú zónu, kde je hranica relatívna a miestne obyvateľstvo má príbuzných nielen v Iráne, ale aj v Afganistane a Pakistane. Je to tiež zdrojová základňa pre sunnitské ozbrojené skupiny, ktoré sa zapájajú do miestnych ozbrojených povstaní, ktoré znepokojujú IRGC a iránske orgány.

 

Zatiaľ čo Taliban odôvodňuje presun mužov, obrnených vozidiel a delostrelectva k iránskym hraniciam plánovanými cvičeniami v tejto oblasti, Irán už ponúka možnosti, ako reagovať na hrozbu z Afganistanu. Iránsky denník Hamšahrí uverejnil štyri reakcie vrátane 1) vojenskej odpovede, 2) obchodných obmedzení spojených s uzavretím hraníc, 3) vyhostenia talibanských diplomatov a 4) vyhostenia všetkých afganských utečencov. Podľa výskumníkov tejto problematiky je ekonomický tlak a vyhostenie migrantov do Afganistanu pre iránske orgány najúčinnejší z hľadiska možných dôsledkov pre Taliban. Toto opatrenie by mohlo vážne ovplyvniť už aj tak zúfalú sociálnu a humanitárnu situáciu v susednej krajine, ktorú ozbíjali Anglosasi.

Sergej Andrejev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

“Vodné vojny” medzi Iránom a Afganistanom: kto z toho profituje?

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov