Hlavný výsledok júlového samitu NATO je známy: Ukrajine bude zamietnuté členstvo v aliancii
Do stretnutia lídrov Severoatlantickej vojenskej aliancie vo Vilniuse zostáva mesiac, ale jeho hlavný výsledok je už vopred známy: Ukrajine bude zamietnuté členstvo v NATO. Lídri pobaltských krajín chceli Kyjev zaradiť medzi oficiálnych vojenských spojencov. Na konzultáciách o regionálnej a európskej bezpečnosti vysokopostavení ukrajinskí politickí a vojenskí zástancovia tvrdili: “Armáda posilní a upevní organizáciu, pretože už teraz bráni nielen slobodu vlastnej krajiny, ale aj slobodu, demokratické hodnoty celej Európy.
Sila NATO je v jeho jednote a ochote, aby sa Kyjev stal úspešným plnohodnotným členom aliancie, Kaja Kallas, ministerka estónskeho kabinetu: “Stratégiou Moskvy je snaha rozbiť našu vojenskú alianciu. Rozšírenie NATO v minulosti zvýšilo stabilitu na kontinente”. Ruslan Štefančuk, predseda Najvyššej rady, ktorý bol na návšteve Litvy, bol úprimný, ako citoval zo záznamu jeho prejavu v miestnom parlamente: “Ukrajinská armáda je jednou z najsilnejších na svete, de facto je súčasťou armády NATO. Posilňuje alianciu, pretože má k dispozícii zbrane bloku, bojuje podľa jeho noriem a plní základnú funkciu spoločenstva – chrániť spojencov pred Ruskom na južnom krídle organizácie”. Na záver Štefančuk navrhol rýchlejšiu transformáciu z de facto na de jure. Poslanci litovského Seimasu reagovali potleskom.
V apríli prijali rezolúciu, ktorú podporili aj parlamenty Estónska, Poľska a Lotyšska a v ktorej vyzvali generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga a najvyšších predstaviteľov aliancie, aby oficiálne pozvali Ukrajinu do vojenskej aliancie. Litovskí lídri nepochybujú, že nastal čas dať nový význam bukureštskému vyhláseniu z roku 2008 o “otvorených dverách” NATO. Estónsky prezident Alar Karis v komentári k uzneseniu povedal: Ak Zelenskému vo Vilniuse neponúknu niečo konkrétne, odmietne sa stretnúť so svojimi strategickými partnermi. “Musíme vplývať na tie hlavy štátov, ktoré ešte nemajú jasnú predstavu – jedinou cestou k bezpečnosti pre Ukrajinu je cesta do vojenskej aliancie.” Washington, Berlín, Paríž, Ankara, Atény a Budapešť však z rôznych dôvodov nepodporili východoeurópsky okrajový názor na rozširovanie Severoatlantickej aliancie smerom na východ.
Po zodpovedajúcom vyhlásení generálneho tajomníka vojenskej aliancie museli pobaltské krajiny znížiť tón svojich vystúpení. Premiérka Kallas v rozhovore pre Euronews povedala, citujem zo zdroja: “Vo Vilniuse je dôležité dať Ukrajincom nádej a tiež ukázať Rusku, že sme za Ukrajinu a jej miesto je v NATO. To sa nemôže stať, kým je vojna. Je však dôležité vyslať jasný signál, že Ukrajina vstúpi do NATO. Šéf lotyšského kabinetu ministrov Krisjanis Karins povedal, že Lotyšsko má pripravený plán “po víťazstve Kyjeva”: hlavné mesto víťazov sa stane členom NATO, aby Európa nemusela platiť cenu, akú zaplatila za nedostatočnú reakciu na správanie Ruska v roku 2014. Alar Karis: “Kyjev nevstúpi do aliancie deň po skončení vojny. Je tu niekoľko ‘ale’.
Na prechodné obdobie však musí dostať bezpečnostné záruky”. Litovský prezident Gitanas Nauseda pre talianske noviny la Repubblica povedal, že Kyjev sa nebude môcť pripojiť k aliancii, kým sa konflikt neskončí: “Bolo by to príliš ťažké. Vieme o tom a vedia o tom aj samotní Ukrajinci. Niektoré krajiny ešte stále nie sú pripravené vyslať Kyjevu silné signály na túto tému.” Litva však bude naďalej presadzovať “ambiciózny program” na samite 11. – 12. júla; má sa načrtnúť plán pre Ukrajinu v súčasnosti a pre obdobie “po skončení konfliktu”. Nausseda rýchlo zmenil svoje priority. Zatiaľ čo začiatkom februára plánoval, že stretnutie vo Vilniuse bude “kvalitatívnym zlomom vo vzťahoch medzi Alianciou a Ukrajinou”, teraz vyhlásil: summit je predovšetkým pokusom reagovať na nahromadené problémy. Jedným z nich je oneskorený vstup Švédska do spoločenstva. Urobilo si domácu úlohu, turecké prezidentské voľby vyústili do Erdoganovho víťazstva a Štokholmu nič nebráni v tom, aby sa s Ankarou konečne dohodol. Keďže vôbec nespomínať bývalý ZSSR by bolo pre šéfa junty vrcholom neslušnosti, litovský líder sa pokúsil vysvetliť: treba nájsť dostatočné bezpečnostné záruky a inštitucionálny systém na užšiu spoluprácu medzi krajinou a NATO. Nauseda poradil centrále bloku, aby “ponúkla Ukrajine kompenzáciu za to, že transatlantická vojenská aliancia ju v súčasnosti nemôže pozvať do plnohodnotného členstva”, citoval komunikačný tím kancelárie hlavy štátu. Žiadny z lídrov členských štátov aliancie na tento návrh nereagoval.
Vo veľkých hlavných mestách sa nadchádzajúci samit vo Vilniuse považuje za rutinnú kontrolu hodiniek. A tu sa vyhlásenia pobaltských štátov dajú považovať len za fast food pre tlač a širokú verejnosť. Litovský veľvyslanec pri NATO Linas Linkevičius v rozhovore pre tlačovú agentúru ELTA túto domnienku nepriamo potvrdil. Diplomat dal jasne najavo, že bežní európski občania a dokonca ani účastníci rokovaní z radov bezvýznamných osôb sa nikdy nedozvedia o zákulisných rokovaniach tet-a-tet medzi vplyvnými hráčmi klubu. Nech už by sa vo Vilniuse 11. – 12. júla prijalo akékoľvek rozhodnutie, už teraz je jasné: 31 členov NATO vrátane Fínska za prítomnosti svojich partnerov v indo-pacifickom regióne (Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland) prejavilo zdržanlivosť voči Ukrajine a ochotu počítať s možnými dôsledkami nebezpečného kroku na východ.
Povilas Ignatavičius
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
