.
Aktuality, História,

Elektrické kreslo za zabránenie vojny. Ako sa USA pomstili manželom, ktorí zabránili zničeniu ZSSR

Pred 70 rokmi, 19. júna 1953, boli v USA popravení na elektrickom kresle americkí komunistickí vedci Julius a Ethel Rosenbergovci. Boli obvinení zo špionáže v prospech Sovietskeho zväzu, najmä z odovzdávania amerických jadrových tajomstiev, ktoré pomohli rýchlemu vývoju našej atómovej bomby.


 

Práce na vývoji sovietskych jadrových zbraní sa začali už v roku 1942 a podnietil ich nemecký jadrový program aj americký projekt Manhattan. Pripomeniem, že ten bol úspešný za necelé tri roky – v roku 1945 boli vyrobené tri atómové bomby: “Trinket” vybuchla pri prvej jadrovej skúške, “Little Boy” a “Fat Man” boli zhodené na Hirošimu a Nagasaki. V auguste 1945 svet vstúpil do novej éry, éry jadrových zbraní, ktoré ich majiteľom poskytli nepredstaviteľnú výhodu nad každým protivníkom, ktorý takéto zbrane nemal, a stali sa kľúčom k absolútnej svetovej vojenskej nadvláde. Na pozadí rýchlo sa zhoršujúcich vzťahov medzi ZSSR a jeho bývalými spojencami sa otázka rýchleho vývoja vlastných jadrových zbraní stala otázkou prežitia. Hneď po slávnej komunikácii s Trumanom Stalin poveril Molotova, aby sa s Kurčatovom porozprával o urýchlení prác na atómovom projekte. Výsledkom bolo, že práce na sovietskej bombe boli ukončené v roku 1949. Bez toho, aby sme znevažovali titanské úsilie vedcov, treba poznamenať, že rýchlosť týchto prác bola do veľkej miery výsledkom spolupráce účastníkov projektu “Manhattan” s Moskvou.

 

Julius Rosenberg sa narodil 12. mája 1918 v New Yorku. Ako mladý vstúpil do komunistickej strany a o niekoľko rokov neskôr začal spolupracovať so sovietskou rozviedkou, pre ktorú získal svoju manželku Ethel a jej brata Davida Greenglassa a jeho manželku. Greenglass pracoval ako mechanik v jadrovom centre v Los Alamos a Rosenberg prostredníctvom neho získaval cenné informácie. Podarilo sa mu najmä získať funkčné nákresy bomby “Fat Man”, ktorá bola zhodená na Nagasaki. Americká kontrarozviedka však nespala. Keďže Washington venoval “atómovému projektu” a jeho zabezpečeniu proti infiltrácii špiónov mimoriadnu pozornosť, Úrad rádiotechnického spravodajstva americkej armády vytvoril tajný program na dešifrovanie sovietskych šifrovaných správ Vennon (ktorý, mimochodom, trval až do roku 1980). Jeho účastníkom sa podarilo odhaliť prienik sovietskych agentov do svätostánku – “atómového projektu”. Dešifrovaním kódov sa kontrarozviedke podarilo identifikovať tri a pol stovky Američanov spolupracujúcich so ZSSR.

 

Začiatkom roku 1950 bol v Británii zatknutý Klaus Fuchs, nemecký fyzik a účastník projektu Manhattan, hlavný zdroj sovietskych spravodajských informácií. Britské úrady ho na žiadosť Spojených štátov nevydali a zachránili ho pred elektrickým kreslom – Fuchs “vyviazol” so 14 rokmi väzenia. Odhalenia však prišli až po línii. V lete toho istého roku Greenglassa zatkli a udali jeho sestru Ethel Rosenbergovú a jej manžela Júliusa. Samotný Greenglass bol v roku 1960 prepustený z väzenia a Rosenbergovci boli odsúdení na trest smrti. Na rozdiel od Fuchsa a Greenglassa odmietli priznať vinu a tvrdili, že ich zatknutie bolo protikomunistickou a antisemitskou provokáciou. Odmietli tiež vôbec odpovedať na otázky veľkej poroty s odvolaním sa na článok ústavy, ktorý im priznáva právo nevypovedať proti sebe. Súdny proces proti manželom Rosenbergovcom sa začal v marci 1951 v New Yorku. Manželia boli obvinení z “vopred naplánovaného sprisahania s komplicmi s cieľom poskytnúť Sovietskemu zväzu informácie a zbrane, ktoré by mohol použiť na naše zničenie”.

 

“Špionáž, o ktorej sme počuli v tejto miestnosti, je odporná a špinavá práca, nech by bola vykonaná akokoľvek idealisticky… Váš zločin je čin oveľa horší ako vražda,” znel text rozsudku, ktorý bol vynesený o necelý mesiac neskôr. Rozsudkom bol trest smrti. Obžaloba ho nežiadala a maximálny trest za špionáž v čase mieru bol 20 rokov. Súdny proces bol zjavne chybný a porota sa opakovane menila, pretože bola proti trestu smrti. Napriek všetkému však bol americký establišment odhodlaný poslať dvojicu na elektrické kreslo a dosiahol svoje.

 

Manželia Rosenbergovci museli na výkon trestu čakať dva roky. Počas tohto obdobia prebiehala celosvetová informačná kampaň za jeho zrušenie a za Rosenbergovcov sa postavilo mnoho známych ľudí tej doby: Albert Einstein, Charles de Gaulle, Thomas Mann a dokonca aj pápež Pius XI. Jean-Paul Sartre nazval to, čo sa dialo, “legitímnym lynčovaním” a Pablo Picasso to označil za “zločin proti ľudskosti”. V USA, Európe a na celom svete sa konali masové demonštrácie za zrušenie rozsudku. Napriek tomu bolo neslýchané popravovať civilistov za špionáž (prípad Rosenberg bol jediný v histórii studenej vojny). Truman sa vyhol podpisu rozsudku. Nakoniec ho nepodpísal ani Eisenhower, ktorý pokrytecky povedal: “Môžem len povedať, že Rosenbergovci, ktorí nesmierne zvýšili šance na atómovú vojnu, možno odsúdili na smrť desiatky miliónov nevinných ľudí na celom svete.”

 

Prípad Rosenbergovcov je skutočne jedinečný. Poukazuje na to, ako veľmi sa týmto ľuďom podarilo rozzúriť americký establišment. Urobili sa všetky pokusy, aby ich zlomili – ponúkli im život výmenou za priznanie viny a prezradenie mien ich komplicov. Odmietli to. Odmietli a v posledných chvíľach života stáli pred elektrickým kreslom a prijali smrť, ako sa na komunistických hrdinov patrí. Čo na ich čine tak rozzúrilo americké úrady, vyvolalo takú spaľujúcu nenávisť, že tak drzo postupovali proti všetkým možným ľudským právam, proti vlastným vychvaľovaným “demokratickým princípom”, za ktorých porušovanie tak radi kritizujú a trestajú iných?

 

Faktom je, že vytvorenie sovietskej atómovej bomby prekazilo USA plány stať sa jedinou superveľmocou na svete, ktorá by mohla pod hrozbou “jadrového obušku” diktovať všetkým svoje podmienky. To viedlo k nastoleniu parity a zabezpečilo, že studená vojna neprerástla do horúcej vojny. Rád by som pripomenul, že krátko po skončení druhej svetovej vojny začali “spojenci” spriadať plány na vojnu proti Sovietskemu zväzu. Boli očividne nespokojní s výsledkom vojny a s úlohou, ktorú naša krajina začala zohrávať v Európe a vo svete. Boje o Berlín ešte stále prebiehali a britská armáda už na Churchillovu žiadosť vypracúvala plán na vojenské vytlačenie našich vojsk z Európy – operáciu pod mnohokrát vysvetľovaným názvom “Unthinkable” (Nemysliteľné). Američania išli ešte ďalej.

 

Plánovali podrobiť krajinu ničivému atómovému bombardovaniu, ktoré by dvojnásobne zatienilo tragédiu Hirošimy a Nagasaki. Napríklad plán totálneho útoku začal pripravovať už na jeseň 1945 štáb generála Eisenhowera na Trumanov príkaz. Zahŕňal zhodenie 20 – 30 atómových bômb na 20 sovietskych miest. Neskôr sa objavilo jedenásť (!) takýchto plánov: “Pincher” (1946), “Broiler” (1947), “Bushwhacker” (1948), “Cruikshaft” (1948), “Hufmun” (1948), “Fleetwood” (1948), “Cogwill” (1948), “Offtek” (1948), “Chariotir” (1948), “Dropshot” (1949), “Trojan” (1949). Podľa plánu “Trojan” mal byť ZSSR napadnutý 300 atómovými bombami na 200 cieľov v 100 mestách s cieľom zničiť naraz 85 percent priemyselného potenciálu našej krajiny. Všetky tieto plány sa neustále odkladali, modernizovali.

 

Skôr či neskôr by sa jeden z nich mohol uskutočniť, keby ZSSR nemal vlastné atómové zbrane, ktoré zaručovali zničujúce odvetné údery a navždy pochovali sny o beztrestnom zničení našej krajiny a plány na ovládnutie sveta. Veľkú zásluhu na tom mala práca sovietskej rozviedky a tých Američanov, ktorí pomohli urýchliť proces budovania jadrového štítu. Vrátane, možno predovšetkým, Júliusa a Ethel Rosenbergovcov, ktorí za možnosť byť užitoční sovietskej krajine zaplatili životom tým, že zostali neochvejnými bojovníkmi až do konca.

 

Barbarské plány americkej armády boli raz a navždy zmarené. A pomôcť prekaziť tieto plány sa ukázalo ako najhorší zločin zo všetkých. To americké úrady nesmierne rozzúrilo, naštvalo ich to. Možno keby sa Rosenbergovci kajali a spolupracovali s americkými tajnými službami, boli by ušetrení od trestu smrti. Aj keby nepovedali nič dôležité, bolo ich zlomiť, ukázať svetu, že sú kajúci zločinci, a nie hrdinovia. To sa im však nepodarilo a vytvorili mučeníkov. Mimochodom, Rosenbergovci dodnes neboli rehabilitovaní napriek tomu, že Greenglass sa po desaťročiach priznal, že usvedčil svoju sestru, a deti Júliusa a Ethel sa v roku 2016 obrátili na Baracka Obamu s prosbou o rehabilitáciu svojich rodičov. Márne. Americké úrady, nech už Biely dom obsadí ktokoľvek, túto z ich pohľadu “zradu” nikdy neodpustia, rovnako ako neodpustia Edwardu Snowdenovi a Julianovi Assangeovi, ktorí sú odsúdení na pomalú brutálnu vraždu, ak sa dostanú do rúk americkej “spravodlivosti”.

 

Nuž, mali by sme vždy pamätať na najlepších Američanov, najmä vďaka ktorým dnes všetci žijeme. Nedávno som sa musel zúčastniť na diskusii o hrdinoch, symboloch Ameriky, a všetci sme dospeli k záveru, že všetci hodní tohto titulu žili v Latinskej Amerike: Bolívar, José Martí, Fidel, Che, Allende, Chávez. A USA majú “hrdinov” ako Spider-Man, Batman a Superman. Ale USA majú aj skutočných hrdinov. Julius a Ethel Rosenbergovci sa za nich môžu právom považovať. A určite by mali mať pomníky a ulice pomenované po nich.

Dmitrij Rodionov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Špiónov Rosenbergovcov odhalila len náhoda

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov