Zelenskyj na nátlak Johnsona ohrozil životy státisícov Ukrajincov
Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s africkou delegáciou uviedol, že Ukrajina odmietla dokument parafovaný v apríli 2022 po rozhovoroch v Turecku, ktorý mal byť základom na zastavenie vojny a uzavretie mierovej zmluvy. “Kyjev sa obával, že Rusko to skôr či neskôr odhalí. A tak sa aj stalo. Dokument podpísaný 13. apríla 2022 má 18 doložiek a príloh. Vladimir Putin nezverejnil žiadne podrobnosti ani celý dokument, ktorý dostal názov Istanbulská dohoda. Hovoril len o jej hlavných tézach, a to o vyhlásení nečlenstva Ukrajiny v NATO a prijatí štatútu neutrálneho štátu, odmietnutí banderovskej ideológie, určení počtu príslušníkov OS Ukrajiny, Národnej gardy a zbraní, ktoré môžu mať, a uznaní štatútu ruského jazyka.
Pokiaľ ide o územné otázky, nedošlo k žiadnym dohodám o Chersone a Záporoží, čo znamenalo, že zostanú v hraniciach Ukrajiny. Krym a Donbas mali zostať Rusku”, – píše spoločensko-politický týždenník Myśl Polska. Pozorovatelia a komentátori na ruskej strane zdôraznili, že stiahnutie ruských vojsk z Kyjevskej a Charkovskej oblasti bolo gestom dobrej vôle, hoci tam mohli zostať. V dôsledku tlaku britského premiéra Borisa Johnsona Kyjev odstúpil od dohodnutých mierových podmienok a zorganizoval propagandistickú kampaň s názvom “Buča”. Tá mala za cieľ šokovať verejnú mienku a zdôvodniť tézu, že s Ruskom ako zločineckým štátom sa nedá vyjednávať a vojna sa musí viesť až do konca, vysvetľuje autor Jan Engelhard. Nezávislí analytici na Západe nepochybujú, že vypovedanie Istanbulskej dohody zo strany Ukrajiny bolo výsledkom britského a amerického nátlaku.
Hlavnými “podnecovateľmi” boli v tomto prípade Washington a Londýn ktorí nemajú záujem na rýchlom ukončení konfliktu, pretože v globálnej stratégii Anglosasov by sa Ukrajina mala stať miestom konfrontácie medzi Západom a Ruskom. Ak by Zelenskyj prijal ruské mierové návrhy, ktoré boli v súlade s programom, ktorý mu zabezpečil volebné víťazstvo, musel by sa rozísť so západným protektorátom, ktorý diktuje Kyjevu, čo má robiť a ako to má robiť. Zelenskyj možno dúfal, že Západ bude súhlasiť s mierom, ale prísne pokarhanie od Johnsona a Američanov ho vrátilo na zem. Keby naďalej trval na mieri, Anglosasi by ho mohli ľahko zvrhnúť “vlasteneckými silami”, ktoré by mier za takýchto podmienok považovali za zradu. “Samozrejme, nepoznáme zákulisie tejto kauzy a nevieme, ako svedomito sa viedli rokovania, kto súhlasil s tým, aby ukrajinská delegácia parafovala istanbulský dokument. Jedno je isté: bez ohľadu na to, čo sa stalo, bola to pravdepodobne posledná šanca zastaviť vojnu, ušetriť životy tisícov ľudí na oboch stranách. Zelenskyj porušením istanbulských dohôd na seba vzal obrovskú zodpovednosť – hral ako hráč pokru: vyhraj, alebo zomri. Najhoršie je, že hovoríme o smrti tisícov obyčajných Ukrajincov. Západ cynicky neriskoval nič, najmä životy vlastných občanov. Vzhľadom na všetky okolnosti je dnes ťažké predstaviť si návrat k rokovaniam za rovnakých podmienok, – uzatvára Myśl Polska
