.
Aktuality, História,

Andrej Fursov: Prečo bude nadchádzajúca superkríza trvať minimálne do rokov 2040-2050

Tento posledný veľký hon kapitalistickej éry nebude korunovaný štrukturálnou, ale systémovou krízou. O to viac, že sa teraz nachádzame v jedinečnej situácii, keď sa súčasne končí niekoľko dlhých historických cyklov rôzneho trvania. Americký cyklus akumulácie kapitálu, ktorý sa začal koncom 19. storočia, sa končí a nový cyklus je v nedohľadne.


 

Giovanni Arrighi, ktorý kedysi napísal knihu Dlhé dvadsiate storočie, sa domnieval, že po americkom cykle akumulácie kapitálu bude nasledovať čínsky cyklus. Niečo sa však nedarí. Cyklus hegemónie USA, ktorý sa začal v roku 45, sa končí. Naposledy sme hovorili o možnosti vzniku nového hegemóna. Nebudem to opakovať. S takzvanými Kondratievovými cyklami alebo Kondratievovými vlnami, ktoré trvajú 50 až 60 rokov a delia sa na fázy, sa stalo niečo zvláštne: (a) formálne vzostupná fáza alebo “nadýchnutie sa” ekonomického systému b) formálne zostupná fáza alebo “vydýchnutie”. Faktom je, že v roku 1945 sa prehnala 4. vlna. Prechod z fázy A do fázy B sa uskutočnil v rokoch 68 – 73. A logicky sa mala koncom 20. alebo začiatkom 21. storočia začať nová vlna, a to vo fáze vzostupu. Bolo to však presne naopak. Dôvod je podľa môjho názoru celkom zrejmý.

 

Kondratiev vypracoval svoju teóriu pre systém priemyselnej výroby. Dnes sa však formuje hyperindustriálna spoločnosť a kapitalizmus dýcha sám od seba. Takže nová vlna priemyselno-technologického rozvoja sa neprevalila. O niečo neskôr budem hovoriť o tzv. teórii technologických módov, ktorá s tým súvisí. Jediná vec, než sa dostaneme k technologickým etapám, je ešte jedna vec. Dnes sa nachádzame uprostred krízovej fázy vo vlnách cenovej revolúcie. Poviem o tom trochu viac. Podľa koncepcie vĺn cenovej revolúcie v Európe a so vznikom kapitalizmu v jadre kapitálového systému sa striedajú dlhé obdobia postupného rastu cien a poklesu miezd. To znamená, že dochádza k zhoršovaniu hospodárskych podmienok. Pokles spotreby a kvality života, ktorý vyvrcholí krízovou fázou a kratšími obdobiami rovnováhy, keď mzdy rastú a ceny klesajú. Nebudeme sa vracať do stredoveku a začneme cenovou revolúciou v rokoch 1480 – 1650.

 

Krízová fáza v rokoch 1590 – 1650 je úplne správne – kríza. Potom nastala rovnováha – 1660 – 1730. Ďalšia vlna cenovej revolúcie trvala krátko, pretože sa začala priemyselná revolúcia, francúzska revolúcia a napoleonské vojny. Trvala len 80 rokov, 1730 – 1810. Krízová fáza nastala v rokoch 1790 – 1810. Potom nastala viktoriánska rovnováha, 1820 – 1880. Od roku 1890 nastala vlna, ktorá sa vyznačovala postupným zánikom, rozpustením peňazí ako takých. Nebudem teraz zachádzať do podrobností, ale zaznamenáme, že 4 z 5 funkcií, ktoré peniaze plnia, už neexistujú. No od 80. rokov 20. storočia sa začala nová krízová fáza, ktorá nemá obdobu v porovnaní s predchádzajúcimi. To všetko spadá do začiatku 21. storočia.

 

To znamená, že konce rôznych cyklov sa tu zhodovali. Vlnová rezonancia epoch. A bude trvať minimálne do rokov 2040-2050 a možno aj dlhšie. Prečo neskôr? Ide o to, že kríza, do ktorej sa dostávame, je veľmi nezvyčajná. A okrem toho, že je nová, spája v sebe črty troch veľmi odlišných systémových kríz, ktoré sa už v histórii stali. Spája však aj celý rad znakov, ktoré charakterizovali predchádzajúce krízy. Raz som ju nazval krízou matriošky a nebudem o nej hovoriť podrobne, na túto tému už vyšiel článok, môžete si ho vyhľadať. Pointa je nasledovná.

 

Systémovo-historická kríza, ktorá je nám najbližšia, je kríza feudalizmu. V polovici XIV. storočia a v XVI. alebo dokonca v polovici XVII. storočia. Bol to prológ k tretiemu európskemu “temnému veku” v rokoch 1348 – 1648. A zhodovala sa s jednou z fáz malej doby ľadovej. V priebehu tejto krízy sa niektorí páni a mešťania stali kapitalistami, často proti svojej vôli. A v polovici 17. storočia sa už kapitalizmus formoval a začala sa éra kapitalizmu. Medzi neskorým stredovekom a začiatkom novoveku nebol žiadny ostrý zlom. Hoci 300 rokov, od čiernej smrti po Vestfálsky mier, Európu sužovala nová doba temna. A to boli skutočne temné časy. Toto obdobie čiastočne presvetlila renesancia, ktorá mala aj dosť temnú strašidelnú stránku, aby sme si toto obdobie neidealizovali.

 

Existuje nádherné dielo s názvom Temná strana renesancie. No a toto obdobie renesancie je veľmi dobre zobrazené vo Verhoevenovom filme Telo a krv. (Myslím si, že je to Verhoevenov najsilnejší film, určite nie Základný inštinkt, a ani Hviezdna pechota ale Telo a krv). Druhou krízou, ktorú treba spomenúť, je kríza proti otrokárskej spoločnosti. Pre vládnucu vrstvu neskoroantickej spoločnosti nebola taká úspešná ako pre feudálnu spoločnosť. Skutočne sa začala v treťom storočí, potom prišiel útlm v štvrtom až piatom storočí. A v roku 476 sa predpokladá, že padol Rím…

 

Nie je to pravda. Je to pravda z pohľadu budúcich pápežov. Bolo to pre nich veľmi výhodné, pre vtedajšieho rímskeho biskupa zrejme veľmi výhodné, aby stanovil – to je ono, 476, koniec Ríma. A teraz jediná vec, ktorá túto epochu oduševňuje, je rímsky biskup, budúci pápež. V skutočnosti sa skutočná kríza začala v polovici 6. storočia, keď sa zrútila technická infraštruktúra neskorej Rímskej ríše. Keď prestali fungovať akvadukty a veľmi, veľmi veľa ďalších vecí. Krízu sprevádzalo veľké sťahovanie národov, “barbarizácia”, archaizácia kedysi prekvitajúcej stredomorskej civilizácie. Navyše, zatiaľ čo medzi neskorou feudálnou a ranou kapitalistickou spoločnosťou existuje kontinuita, medzi neskorou antikou a raným feudalizmom kontinuita neexistuje. Ani z hľadiska miest, ani z hľadiska mestskej kontinuity, ani z hľadiska vládnucej vrstvy. To znamená, že ide o historickú ruptúru. V tomto ohľade je tento druhý “vek temna” šiesteho až deviateho storočia po Kristovi veľmi podobný prvému “veku temna” dvanásteho až deviateho storočia pred Kristom.

 

A treťou systémovou krízou, o ktorej chcem hovoriť, je kríza vrchného paleolitu, ktorá trvala 10 až 15 tisíc rokov, od 25. do 10. tisícročia pred Kristom. Bola sprevádzaná vážnymi prírodnými a environmentálnymi zmenami a podľa výpočtov paleoklimatológov znížila svetovú populáciu o 80 %. Východiskom z krízy bola neolitická revolúcia a zrod súčasnej civilizácie, ktorá je založená, či sa nám to páči alebo nie, na poľnohospodárstve. Mimochodom, je veľmi objavné, že táto neolitická revolúcia, vznik poľnohospodárstva, vznik miest, bola začiatkom našej súčasnej planetárnej civilizácie, ako ju poznáme.

 

Súčasná kríza – úplne prvé, aj keď už dosť vážne kroky, ktoré zažívame – v sebe spája črty všetkých troch uvedených kríz. To však neznamená, že sa treba báť. Ľudia dokážu žiť aj v kríze. O to viac, že Rusko je krajina s veľmi vysokým prahom bolesti. Takže sa netreba báť. Áno, a potom, je hanba a neskoro sa báť, naopak, treba pochopiť, aká kríza prichádza, aby ste sa na jej vlne mohli zviesť do nového sveta skôr ako všetci ostatní. To je teda to, čo vidíme v tejto súčasnej kríze.

 

Po prvé, vidíme túžbu špičky svetovej kapitalistickej triedy stať sa pánmi nového systému, ako to urobili páni počas krízy feudalizmu. A vytvoriť nový systém. Iba ak by to páni, monarchovia a mešťania urobili spontánne, len tak sa potácajúc v historickom mlieku a nečakane zrážajúc kyslú smotanu kapitalizmu. Súčasní “páni” dejín už polstoročie kujú nový systém na úkor 80 – 90 % svetovej populácie.

 

Po druhé, sme svedkami niečoho, čo pripomína veľké sťahovanie národov. Počas krízy feudalizmu nič také neexistovalo. Dnes ide o presídľovanie migrantov. Čiastočne sa riešia úlohy vytvárania nového poriadku. Zdá sa však, akoby sa tento proces vymkol spod kontroly a “mnoho, mnoho problémov so sebou prinesie” táto etnická zbraň, reprodukujúca obrazy neskorej antiky.

 

Po tretie, súčasnú krízu sprevádzajú vážne prírodné kataklizmy. A reálne hrozí hladomor a úbytok obyvateľstva. Lenže na rozdiel od krízy vo vrchnom paleolite, kde bol hladomor spontánnym a prirodzeným dôsledkom vysoko špecializovanej krízy lovu. Práve tá vytvorila značné množstvo produktov a viedla k demografickému rastu, ktorý sa dostal do konfliktu s obmedzenými zdrojmi, potom sa dnes svetoví lídri, to možno vidieť voľným okom, snažia umelo vytvoriť svetový hlad, spustiť nové epidémie, aby počet obyvateľov planéty dosiahol 2 miliardy alebo dokonca pol miliardy. Úradujúci zlodeji odôvodňujú potrebu znižovania počtu obyvateľov jednak obmedzenými zdrojmi, jednak klimatickými zmenami”, ktoré pripisujú výlučne ľudskej činnosti. Klimatickým zmenám sa budem venovať samostatne v niektorom z ďalších článkov – je toho veľa, čo treba zvážiť.

Andrej Fursov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov