.
Aktuality, História,

Andrej Fursov: Bez dohody s Britániou by Hitler nikdy na ZSSR nezaútočil

Pri výročí napadnutia Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom poskytol v roku 2015 internetovému portálu nakanune.ru rozhovor historik a publicista, člen Izborského klubu Andrej Fursov.


 

Všetkým je známe, že sovietske vedenie sa obávalo provokácií. Ako sa dá hodnotiť jeho správanie v prvých hodinách po Hitlerovom útoku?
– Stalin veľmi dobre vedel, že k útoku dôjde, no jasné mu bolo aj to, čo ešte v roku 1937 vyhlásil Roosevelt. Že ak Nemecko zaútočí na ZSSR, potom Spojené štáty americké budú pomáhať Sovietskemu zväzu; ale ak Sovietsky zväz zaútočí na Nemecko alebo ak sa nechá na to vyprovokovať, v takom prípade budú USA pomáhať Nemecku.

 

17. apríla 1941 prijal kongres príslušné rozhodnutie, v ktorom boli tieto slová Roosevelta zaznamenané ako oficiálne stanovisko USA. Preto bolo pre Hitlera veľmi dôležité vyprovokovať Stalina na také konanie, ktoré by bolo možné pred svetom, predovšetkým pred Spojenými štátmi, prezentovať ako agresívnu akciu Sovietskeho zväzu.

 

Lenže Stalin robil všetko možné, aby sa vyprovokovať nenechal. Navyše existuje známe vyhlásenie TASS zo 14 . júna, v ktorom sa hovorí, že v zahraničí publikované vyhlásenia o blížiacej sa vojne medzi ZSSR a Nemeckom sú bezdôvodné.
Tí, ktorí len slabo ovládajú históriu, a nedovzdelaní antistalinisti to hodnotia ako Stalinovu hlúposť či servilnosť voči Hitlerovi. Lenže vyhlásenie zo 14. júna 1941 nebolo adresované Hitlerovi, ale Rooseveltovi. Stalin tu oznamuje, že on na provokáciu neskočí. Nechať sa vyprovokovať by totiž znamenalo vedome sa dostať do prehratej pozície, pretože ak by bol ZSSR uznaný za agresora, USA by sa ocitli na strane Nemecka, Veľká Británia by v tom momente zastavila vojnu s Treťou ríšou a proti Sovietskemu zväzu by bol v tej chvíli prakticky celý svet. Pomer vojenského potenciálu bol v tejto situácii (ak to berieme v celosvetovom meradle) takýto: 14 percent vojenského potenciálu na strane ZSSR a zvyšok – to sú protivníci. Čiže nechať sa vyprovokovať nebolo v žiadnom prípade možné.

 

Nedá sa povedať, žeby sa Stalin v predvečer vojny správal celkom bezstarostne. Veď ešte 18. júna 1941 sa rozhodol uviesť vojská prvého strategického okruhu do plnej bojovej pohotovosti.
– Nie, že sa tak rozhodol, on to nariadil vykonať. Všeobecne, všetky tie reči o tom, že „Stalin nič neurobil“, že „Stalin o ničom nevedel“ – sú táraniny ľudí, ktorí sú buď slaboduchí a nepoznajú históriu, alebo je to od nich zlomyseľná lož.

 

Od začiatku 90-tych rokov sa hovorí, že takáto krátkozraká politika viedla k ohromným stratám, že v priebehu niekoľkých týždňov velitelia dostávali rozkazy nereagovať na provokácie. To preto boli straty také veľké?
– Velitelia dostávali rozkaz nepodliehať provokáciám, ale platila aj smernica č.1 z júna 1941, ktorú špeciálne zmenili hneď po Stalinovej smrti. Stalin v nej hovoril, že v prípade, ak Nemci prekročia hranicu, je potrebné zasiahnuť a odraziť nepriateľa za hraničnú čiaru. Lenže armáda bola zneistená, a preto to velitelia väčšinou neurobili. Preto opakujem – všetky reči o tom, že Stalin vôbec nič nepodnikal, nič nevedel a zaujal „vyčkávaciu pozíciu“ – sú absolútnym nezmyslom.

 

Nie všetci sú oboznámení s výkladom vojny zo strany Nemecka, mám na mysli vyhlásenie Schulenburga (nemecký veľvyslanec v ZSSR) o tom, že Nemecko z dôvodu smrteľnej hrozby koncentrácie našich vojsk je nútené prijať odvetné opatrenia a zaútočiť. Toto bolo čo, tiež signál smerom k USA?
– No samozrejme! Nemci potrebovali zámienku na to, aby mohli zaútočiť, ale je potrebné povedať, že bez dohody s Veľkou Britániou by Hitler tento útok nikdy neuskutočnil. Rokovania Hessa, ktorý priletel do Anglicka 8. mája, nehľadiac na všetky reči o tom, že bol uväznený, tomuto útoku predchádzali.
Stalin o týchto veciach vedel na základe údajov rozviedky. Je očividné, že Briti sľúbili Hitlerovi niečo, čo mu umožnilo sťahovať vojská zo západného frontu a premiestňovať ich na sovietsko-nemeckú hranicu. Nie je náhoda, že všetky dokumenty o záležitosti Hessa v Londýne podliehajú utajeniu do polovice 21. storočia.

 

Nebola politika USA čudná, keď sami Američania informovali Stalina na základe zachytenia šifrovacej správy o tom, že sa Hitler chystá napadnúť ZSSR?
– Oni ho síce na jednej strane informovali, ale na druhej ostávalo v platnosti, že Sovietsky zväz môže byť prezentovaný ako „agresor“, a za to bude „potrestaný“. Všeobecne sa teda dá povedať, že Hitler bol kľúčovou figúrou tak v americkej, ako aj v britskej stratégii.
Po tom, ako v roku 1929 riaditeľ anglickej centrálnej banky Montagu Norman oddelil Britské impérium od vonkajšieho sveta, teda uzavrel britské impérium pred USA, a ešte presnejšie, oddelil zónu Rothschildovcov od zóny Rockefellerovcov, sa hlavným cieľom USA stalo zničenie britského impéria.
No a to mal urobiť Hitler. Úlohou Stalina bolo udrieť na už víťaziaceho Hitlera a riešiť tým aj problém Spojených štátov.
Britský plán spočíval v inom – Hitler mal zničiť Sovietsky zväz, no potom mal byť napadnutý od chrbta západnými demokraciami. Preto bol Hitler kľúčovou postavou v britských i v amerických plánoch.
Pre USA bolo hlavné, aby do určitého termínu zabránili vojne medzi Nemeckom a ZSSR, no v mesiacoch máj – jún 1941 im Briti tento plán prekazili.

 

O 2. svetovej vojne sa hovorí, že ju 1. septembra 1939 spustil obyčajný dvojstranný konflikt medzi Nemeckom a Poľskom, ktorý však prerástol do celoeurópskej vojny až 3. septembra 1939, keď Anglicko a potom Francúzsko vyhlásili vojnu Nemecku. Prísne vzaté to znamená, že 2. svetovú vojnu v podstate začalo Anglicko 3. septembra 1939. Je to tak?
– Podľa mňa 2. svetovú vojnu začala Európa 28. septembra 1938 v Mníchove, keď európske štáty darovali Hitlerovi Československo (Fursovov omyl, mníchovský diktát bol podpísaný až 30. 9., hoci dohodnutý bol 29. 9. – pozn. red.). Veď bolo jasné, že on sa s takýmto kúskom územia neuspokojí a pôjde ďalej. Churchill to tiež veľmi dobre chápal od samého počiatku vojny.
Ide tu o to, že Mníchovská dohoda nebola iba darčekom pre Hitlera (darovali mu Československo s jeho vojensko-priemyselným potenciálom. Predvojnová ČSR bola najväčším svetovým exportérom zbraní – pozn. red.). Pripomínam, že Hitler dostal sudetskú oblasť v septembri 1938 – no bol to iba začiatok, čo všetci veľmi dobre vedeli.

Faktom je, že do polovice septembra nemeckí generáli plánovali zvrhnutie a odstránenie Hitlera od moci a – ak sa to podarí – aj jeho fyzickú likvidáciu.

Toto však nezodpovedalo plánu európskych špičiek, ktoré predpokladali, že Hitler sa naozaj chystá bojovať s Československom. Československá armáda predstavovala silu jedného milióna vojakov, 34 divízií, pričom Nemci by museli útočiť v lesnatom horskom teréne. Vo všeobecnosti platí, že pomer útočiacich voči brániacim sa je 3:1, no v zalesnenom a kopcovitom teréne, ktorý je navyše pripravený na obranu, je tento pomer 6:1, čo Nemci nemali.

Nemeckí generáli hodnotili situáciu tak, že Hitler vedie štát do katastrofy, preto sa ho rozhodli zvrhnúť. Dali to na vedomie Angličanom, no Briti urobili všetko preto, aby tento atentát nevyšiel. Oni Hitlera potrebovali na vojnu proti ZSSR.

Podnikli preto niekoľko opatrení. Hitler sa v tom čase nachádzal v Alpách a do Berlína sa mal vrátiť 14. septembra. Tak k nemu poslali Chamberlaina, aby ho rokovaním zdržal, no Churchill odoslal list nemeckému maršalovi von Kleistovi. Obsah tohto listu je verejne dostupný a Churchill v ňom píše doslova toto: v žiadnom prípade nie je potrebné zvrhnúť Hitlera, treba mu umožniť začať vojnu, nestarať sa o to, čo sa stane počas jej prvých troch-štyroch mesiacov, treba myslieť na to, čo bude o tri – štyri roky, keď sa Hitler „vyblázni“ a keď mu západné demokracie zlomia väz.

Na začiatku píše Churchill o tom, že keď pozemné vojsko Nemecka alebo jeho letectvo prekročí hranice s Československom, bude to znamenať obnovenie 1. svetovej vojny. To znamená, že Churchill si veľmi dobre uvedomoval, že útok na Československo znamená začiatok svetovej vojny.

No Anglicko potrebovalo Hitlera postrčiť, aby sa pohol smerom na Sovietsky zväz. Preto treba za začiatok 2. svetovej vojny považovať 28. (30. – pozn. red.) september 1938, keď Anglicko, Francúzsko a Taliansko odovzdali Hitlerovi Československo, aby sa dostal do blízkosti sovietskej hranice – bolo to niečo na spôsob „protoNATO“, akási úderná päsť proti ZSSR.

 

Celý tento plán však narušila sovietsko-nemecká zmluva z 23. augusta 1939, ktorá zároveň eliminovala spomínané „protoNATO“. Práve preto nemôže Západ dodnes nijako odpustiť Sovietskemu zväzu a osobne Stalinovi túto zmluvu a vykrikuje, že práve ona otvorila cestu k 2. svetovej vojne, čo je lož a nezmysel. Cestu k 2. svetovej vojne otvoril Mníchov 28. (30. – pozn. red.) septembra 1938.

 

Anglicko dlhý čas aktívne povzbudzovalo východnú politiku Hitlera, vítajúc jeho úsilie premeniť Nemecko na „baštu Západu proti boľševizmu“.
– Anglicko to nielen vítalo, Briti pomáhali od roku 1929 Hitlerovi k moci a hlavnou úlohou Angličanov bolo nasmerovať Hitlera na Sovietsky zväz.

 

Ale prečo potom Hitler začal bombardovať Londýn?
– Išlo o to, že Hitler sa pokúšal vyvliecť hlavu zo slučky, ktorú mu nasadili. Urobil nasledovné: Česko zmenil na protektorát Čechy a Morava, no Slovensko, ktoré už bezprostredne hraničilo so sovietskou hranicou, vyhlásil za nezávislý štát a zaviazal sa, že osobne garantuje jeho nezávislosť.

Briti pochopili, že v blízkej dobe sa proti ZSSR bojovať nechystá. Vtedy Angličania rozkázali svojmu satelitu – Poľsku, aby vyvinulo tlak na Hitlera, nech im odovzdá Slovensko, ktoré sa malo stať poľským protektorátom.

Lenže Hitler to neurobil a nastolil Poľsku protipožiadavku – gdanský koridor. Hitler si veľmi dobre uvedomil, že ak nevyrieši otázku Poľska, Angličania ho budú vydierať. A preto, aby mohol riešiť poľský problém a zároveň sa dobre pripravil na vojnu, musel sa dohodnúť so ZSSR, čo sa aj stalo.

Chcem pripomenúť, že po tom, ako Veľká Británia vyhlásila vojnu Hitlerovi, začala sa takzvaná „čudná vojna“ (Sitzkrieg) – vojnové operácie neprebiehali prakticky rok. A vôbec, ak budeme hovoriť úprimne, tak Briti začali s Hitlerom seriózne bojovať až v roku 1942 po tom, ako Roosevelt pohrozil Churchillovi, že v prípade, ak Angličania nezačnú aktívne vojenské operácie proti Nemecku, zlaté rezervy Spojeného kráľovstva prevezené do USA v Spojených štátoch aj ostanú.

 

Čo chceli USA – akýmkoľvek spôsobom zničiť Veľkú Britániu?
– Ak máme byť presnejší – chceli zničiť Britské impérium a francúzske koloniálne impérium. Napríklad Allan Dulles otvorene hovoril, že hlavnou úlohou je zničiť Britské impérium, ale 2. svetová vojna bola v tomto smere ešte zaujímavejšia. Mala dve roviny. Prvá – ZSSR a Anglosasi bojujú proti Hitlerovi. Druhá – USA a ZSSR robia všetko pre zničenie Britského impéria, čo sa aj podarilo.

 

Ak sa vrátime k dátumu 22. júna, znamená sám o sebe víťazstvo? Veď ak by sa bola vojna začala skôr, bolo by nám ťažšie odolať. Ak by nás vyprovokovali, tlačili by nás zo všetkých strán?
– Áno, je to bezpochyby naše víťazstvo, získali sme čas. A ak hovoríme o vážnych porážkach Červenej armády v lete roku 1941, treba si uvedomiť, že Nemci za veľmi krátky čas porazili Francúzsko a obsadili skoro celú Európu. Čiže to, že Červená armáda nedovolila Hitlerovi uskutočniť bleskovú vojnu (Blitzkrieg), už v polovici septembra 1941 znamenalo, že Hitler ani vyhrať nemôže. Hitler mohol vyhrať vojnu so ZSSR iba prípade, žeby trvala len tri mesiace. Na dlhšie trvanie Hitler nemal zdroje.

Aj tak je obdivuhodné, že Nemecko sa udržalo do roku 1945, majúc proti sebe USA, ktoré v roku 1944 vyrábali 50 percent svetového HDP a udatnú robotnícko-roľnícku Červenú armádu. No a keďže Nemci sa udržali do roku 1945, tak bojovali veľmi dobre.
Hitler nedokázal zvíťaziť v lete a do prvej polovice septembra 1941, čo znamenalo kríž nad jeho víťazstvom. Niektorí nemeckí generáli už v polovici septembra hovorili, že vojnu nevyhrajú. Napríklad aj Hitler sa v polovici septembra vyjadril, že ak by bol vedel, že nie celá Červená armáda je sústredená na sovietsko-nemeckej hranici a že Rusi majú tri zóny obrany, nikdy by na ZSSR nezaútočil.
Tu sa teda vynára otázka. Kto vtedy Hitlerovi oznámil, že celá Červená armáda sa nachádza na hraniciach a že Rusi majú len jeden stupeň obrany? Oznámil mu to náčelník vojenskej rozviedky Nemecka generál Canaris, ktorý minimálne od roku 1939 spolupracoval s Angličanmi.

 

Je teda správne, že Stalin anglickej rozviedke neveril?
– Je to správne, a ak neveril ani našej, tak je to tiež správne. Všetci vravia, že Sorge varoval, že Nemci zaútočia 22. júna. No v takýchto prípadoch sa pýtam: Boli tieto Sorgeho správy publikované, prečítali ste si všetky?
Áno, Sorge písal, že Nemci zaútočia 22. júna, ale súčasne písal aj to, že Nemci zaútočia až po skončení vojny s Veľkou Britániou. Stalin mal celý stoh správ o tom, že Nemci udrú 20. až 22. júna, no trikrát viac hlásení bolo o tom, že Nemci zaútočia neskôr. Okrem toho bolo niekoľko správ, že Nemci zaútočia 15. mája. No neurobili to.

Rozviedka, to je veľmi ošemetná vec. Ak prichádza prúd protichodných informácií, je veľmi ťažké sa v nich orientovať. Môžeme povedať len jedno: politicky bolo sovietske vedenie absolútne pripravené na vojnu. No ten neporiadok v prvých dvoch mesiacov vojny, keď sa urobilo veľa chýb, to už je vojenský problém. Netreba Stalinovi predkladať účet za chyby vojakov.
Takže opakujem. Tým, že sa Červená armáda nedala poraziť do konca leta, v podstate rozhodla o výsledku vojny. Po tom už Hitlerovi zostávalo len hrať „na remízu“.

 

Hovoríte, že nie je možné Stalinovi predkladať účet za chyby vojakov, no ako hodnotiť armádne „čistky“ pred vojnou, ktoré, vyjadrené jazykom perestrojky, „odrezali armáde hlavu“?
– Toto je jeden z mýtov. Čo sa týka „čistiek“: áno, naozaj bol zavretý celý rad ľudí z armády. No tí, ktorí o tom hovoria, vedome miešajú dve veci: uvádzajú počty represií vrátane tých, ktorí boli uvoľnení z armády, ktorí doslúžili, ktorí zomreli. To znamená, že v skutočnosti sú čísla oveľa menšie. Okrem toho, v čase „veľkého odmäku“ sa 25 percent uväznených vrátilo domov, napríklad Rokosovskij. Preto hovoriť, že Stalin oslabil armádu represiami, nie je možné.

Treba sa pozrieť, koho zadržali. Väznili predstaviteľov občianskej vojny, ktorí vedeli narábať šabľou, no neboli to vojaci novej doby. Kto boli reálni víťazi vojny? Vo vojne boli reálnymi víťazmi tí velitelia, ktorí schopnosťami vyrástli práve počas nej, veď je známe, že generáli sa vždy pripravujú len na tú vojnu, ktorá sa práve skončila.

 

Existuje aj druhá strana, ktorá ospravedlňuje čistky, a že sme vôbec nemali „piatu kolónu“.
– Hovorí o tom napríklad Churchill – kolosálnym víťazstvom Stalina bolo to, že bola zničená „piata kolóna“. Okrem likvidácie „piatej kolóny“ bola nemilosrdne zlikvidovaná nemecká agentúra v Sovietskom zväze. A to už nehovorím o agentoch vplyvu – tí jednoducho vôbec neexistovali. Preto zdôrazňujem, v politickej príprave na vojnu bolo všetko urobené veľmi dobre.
Vladimír Mikunda

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov