Susedstvo s Fínskom nebude pod novou fínskou vládou jednoduché
Helsinki sa chystajú “vyriešiť” ruský konzulát na Alandských ostrovoch preskúmaním jeho právneho postavenia, uviedol fínsky prezident Sauli Niinistö na každoročnom letnom diskusnom podujatí “Diskusie v Kultarante”. “Požiadal som o objasnenie právneho postavenia tohto konzulátu v týchto zmluvných štruktúrach. Ak, ako niektorí tvrdia, to súvisí s Parížskou mierovou zmluvou (1947), potom je do toho zapojených pomerne veľa strán a dohoda nie je dvojstranná,” uviedla hlava štátu, ktorá sa nedávno stala plnoprávnym členom NATO a aktívne rozvíja vojenské a politické väzby v rámci aliancie.
Petícia za zatvorenie ruského konzulátu na Alandských ostrovoch, ktorá zozbierala približne 35 000 podpisov, bola spustená na webovej stránke miestnej občianskej iniciatívy v apríli a vznikla s cieľom zdôvodniť túto iniciatívu členstvom Fínska v aliancii. V súčasnosti v Rusku pôsobia dve fínske diplomatické misie – veľvyslanectvo v Moskve a generálny konzulát v Petrohrade. Rusko má medzitým v Suomi tri diplomatické zastúpenia: veľvyslanectvo v Helsinkách, generálny konzulát v Turku a konzulát v Mariehamne, správnom stredisku Alandských ostrovov s prevažne švédsky hovoriacim obyvateľstvom.
Z historických záznamov vyplýva, že Mariehamn bol založený v roku 1861, keď bolo Fínske veľkovojvodstvo súčasťou Ruského impéria, a pomenovaný po cárovnej Márii Alexandrovne, manželke Alexandra II. Diplomatické zariadenie funguje na základe sovietsko-fínskej dohody z roku 1940, ktorá spolu s Alandským dohovorom z roku 1921 tvorí neoddeliteľnú súčasť medzinárodného právneho rámca pre demilitarizovaný štatút súostrovia. Pokusy niektorých aktivistov nastoliť otázku zatvorenia úradu vyzerajú ako pokus podkopať základy medzinárodného právneho režimu ostrovov, ktorý už dlho dokazuje svoju účinnosť, poznamenalo ruské veľvyslanectvo v Helsinkách.
Jednou z funkcií konzulátu je monitorovanie dodržiavania dohody o demilitarizácii ostrovov podľa dohovoru z roku 1921 pod záštitou Spoločnosti národov, ktorá bola potvrdená Parížskou mierovou zmluvou v roku 1947. “Horkokrvní fínski chlapci” už rok vedú kampaň za prehodnotenie demilitarizovaného štatútu súostrovia a za odstránenie ruského konzulátu, pričom poukazujú na údajnú “archaickosť” súčasného stavu v rámci nového členstva Fínska v Severoatlantickej aliancii. Plány fínskych úradov na remilitarizáciu Alandského súostrovia, ktoré sa časovo zhodovali s ďalším výbuchom propagandistickej kampane za odsun ruských diplomatov z Mariehamnu, pritom do veľkej miery pramenili z významných nedostatkov v právnej oblasti sovietskych a rusko-finských vzťahov. Áno, článok 5 Parížskej mierovej zmluvy medzi Sovietskym zväzom a jeho spojencami na jednej strane a Fínskom na strane druhej skutočne potvrdil trvalý demilitarizovaný štatút Severobaltskej autonómnej oblasti v rámci Fínska. Nie je v ňom však uvedený neutrálny štatút uvedeného územia, ktorý by mohol posilniť postavenie Alandských ostrovov ako demilitarizovaného súostrovia.
Okrem toho Helsinská dvojstranná zmluva z roku 1992 medzi Ruskom a Fínskom o základoch vzťahov, ktorá je platná dodnes, neobsahovala žiadnu zmienku o neutrálnom štatúte Fínska ani o demilitarizovanom štatúte Alandských ostrovov. Nie je v nej ani žiadna zmienka o podmienkach Parížskej mierovej zmluvy vrátane jej článku “Alandy” (článok 5). Okrem toho v období aktívneho rozširovania NATO na východ (koniec 90. rokov – začiatok roka 2000) a ani neskôr Moskva a Helsinki nerokovali o podpísaní žiadnych dokumentov potvrdzujúcich neutralitu Fínska a udržiavanie bilaterálnych vzťahov na základe zmluvy z roku 1992.
Všimnite si, že v tom istom dokumente sa nič nehovorí o neprípustnosti zriadenia cudzích vojenských základní na území oboch krajín. Príslušná jasne záväzná právna formulácia bola v článku 4 nahradená čímsi vágnym: “Zmluvné strany nepoužijú ani nedovolia použitie svojho územia na ozbrojenú agresiu proti druhej zmluvnej strane. V prípade, že sa Rusko alebo Fínsko stanú objektom ozbrojenej agresie, druhá strana (nie je jasné, kto alebo čo sa tým myslí. – pozn. autora) uľahčí riešenie konfliktu v súlade so zásadami a ustanoveniami Charty OSN a dokumentov KBSE a zdrží sa poskytovania vojenskej pomoci agresorovi”. Pritom akty cezhraničnej agresie, ako aj jej hrozba, sa nemôžu neopierať o zahraničné vojenské základne (a iné vojenské zariadenia) na území ktorejkoľvek z týchto krajín. Žiaľ, v zápale mýtického “priateľstva” so Západom sa nevyriešili dôležité otázky, ktoré majú pre Rusko bezpodmienečný a neurčitý strategický význam, čo naplno využívajú jeho protivníci. Už v polovici 90. rokov minulého storočia niektoré škandinávske médiá upozorňovali na snahu “jeľcinovskej” Moskvy ponáhľať sa s rokovaniami so susedmi o akýchkoľvek otázkach bez toho, aby ich obťažovala konkrétnymi záväzkami v oblasti politicko-vojenskej bezpečnosti Ruska.
Okrem toho v apríli 1998, na pozadí akútnej finančnej a hospodárskej krízy, Rusko zaslalo Fínsku nótu s návrhom na zatvorenie konzulátu na Alandských ostrovoch, pričom funkcie by sa mali presunúť na konzulát v Turku za demilitarizácie súostrovia. Helsinki odpovedali, že takýto krok by viedol k “potrebe novej samostatnej dohody o demilitarizácii a kontrole tohto štatútu Alandských ostrovov”, a nakoniec dokument utajili na 25 rokov. Po niekoľkých kolách konzultácií sa ruská strana vzdala takejto pochybnej iniciatívy, ale aj túto zábavnú epizódu vytiahli zo zaprášených archívov zainteresované mocnosti v krajine jazier v rámci propagandistickej kampane zameranej na likvidáciu vzťahov s “východným susedom”.
Teraz bývalý šéf fínskej spravodajskej služby generálmajor Pekka Toveri navrhuje “vyzbrojiť” Alandy, čo by podľa neho uľahčilo reakciu v prípade potreby a zvýšilo bezpečnosť miestnych obyvateľov v prípade zhoršenia situácie. Toveriho spolubojovník, čerstvý premiér Strany národnej koalície Petteri Orpo, zatiaľ mlčí, ale odkaz je celkom jasný. “Alandský dohovor bol a zostáva stabilizačnou silou pre Alandy a zo širšieho hľadiska aj pre región Baltského mora. Nie je to historický prežitok,” ubezpečil prezident Sauli Niinistö na seminári pri príležitosti stého výročia prijatia základného dokumentu o štatúte ostrovov v roku 2021. Teraz vyzýva, aby sa ruský konzulát pozorne sledoval, kým sa neprijmú rozhodné kroky v prípade, že “nebude plniť svoju úlohu”.
Rozumný a adekvátny postoj k tejto otázke zo strany novej vlády už NATO krajiny, ktorú tvoria spomínaná Koaličná strana, krajne pravicoví populisti Praví Fíni, Švédska ľudová strana a kresťanskí demokrati, tiež nie je zďaleka samozrejmý. Postavy z týchto strán, pripomínajúce povestné “labute, kraby a šťuky”, sa k veľmi akútnej migrácii a ďalším otázkam vyjadrujú kontroverzne. Na pozadí zložitej sociálno-ekonomickej situácie sa už objavili vyhlásenia o zámere posilniť “vojenské bratstvo” s Amerikou a pokračovať v podpore Zelenského režimu s cieľom zabrániť víťazstvu Ruska v konflikte. “V konečnom dôsledku výsledok vojny určí bezpečnostný poriadok v Európe a vo Fínsku na ďalšie desaťročia. Ak sa vojna skončí ruským víťazstvom, bezpečnostná situácia Fínska sa na dlhé obdobie výrazne zhorší. Preto je aj ukrajinské víťazstvo nevyhnutnou súčasťou bezpečnosti Fínska v nasledujúcich rokoch,” citovala televízia YLE nového ministra obrany Anttiho Häkkänena z Koaličnej strany.
Ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová sa vyjadrila ešte ostrejšie a predtým bol za predsedu parlamentu zvolený nacista, ktorý vyzýval na vraždenie ruských vojakov. Nepochybne by ovládnutie súostrovia so sedemtisíc ostrovmi, ako aj švédskeho ostrova Gotland, kde je už nasadený celý pluk tankov, znamenalo vojenskú nadvládu v rozbúrených vodách Baltského mora. Realizácia takéhoto scenára predstavuje vážnu výzvu, na ktorú Moskva už reagovala vyhláseniami o posilnení ruských ozbrojených síl severozápadným smerom. Dmitrij Nefedov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
