.
Aktuality, História,

Prečo Francúzsko stratilo Afriku?

Alžírsky prezident Abdelmajid Tebboun podpísal 14. júna dekrét, ktorým vrátil do národnej hymny verše odkazujúce na Francúzsko ako koloniálnu mocnosť. Do alžírskej hymny boli vrátené tieto verše:


“Ó, Francúzsko, čas prázdnych rečí sa skončil. Zavreli sme ho, ako sa zaviera kniha. Ó, Francúzsko! Priprav sa, prišiel deň, keď musíš zaplatiť svoje účty. Tu je naša odpoveď, naša revolúcia vynesie svoj verdikt. Lebo sme sa rozhodli – Alžírsko bude žiť, Buďte toho svedkami!”

 

Tieto riadky z hymny odstránil bývalý prezident Šadlí Bendžedíd v roku 1986 z politických dôvodov. Alžírsko bolo francúzskou kolóniou v rokoch 1830 až 1962. Nezávislosť tejto severoafrickej krajiny bola dosiahnutá v dôsledku národnooslobodzovacej vojny, ktorá trvala v rokoch 1954 až 1962. Príklad Alžírska nasledoval Niger.

 

Nigerský parlament 23. júna prijal novú hymnu, ktorá nahradila hymnu zloženú v roku 1961 francúzskym skladateľom a ktorú mnohí vnímali ako poctu Francúzsku za dosiahnutie nezávislosti. Nová hymna sa volá “V mene vlasti” a obsahuje verš venovaný protikoloniálnemu boju. Predchádzajúca hymna, ktorej autorom bol skladateľ Maurice Albert Thierry, mala tieto verše:

“Buďme hrdí a vďační za našu novú slobodu”. Toto poďakovanie bolo adresované Francúzsku, bývalej metropole Nigeru. Vojaci armády Čadskej republiky 8. júna zatkli piatich francúzskych vojakov, ktorí bez povolenia operovali na hraniciach so Sudánom, a odobrali im zbrane a doklady. Hovorca francúzskej armády Pierre Gaudillard uviedol, že “to bolo vykonané veľmi agresívne”.

 

“Francúzsko, ktoré desaťročia vykorisťovalo Afriku a bolo považované za hlavného vinníka nestability v regióne, sa na kontinente stalo persona non grata. Zatiaľ čo mnohé krajiny od Alžírska po Burkinu Faso sa rozhodli vymazať prítomnosť bývalého kolonizátora na svojom území, Čad prednedávnom zatkol francúzskych vojakov…

 

Takéto zaobchádzanie s Francúzskom, ktoré bolo medzičasom vyhostené z mnohých afrických krajín, ako napríklad Burkina Faso a Mali, opäť ukázalo, že vplyv koloniálnej mocnosti na kontinente slabne,” napísal turecký denník Yeni Şafak. V marci 2023 francúzsky prezident Emmanuel Macron podnikol päťdňovú cestu po Afrike, počas ktorej navštívil Gabon, Angolu, Konžskú republiku a Konžskú demokratickú republiku. Pred začiatkom africkej trasy Macron oznámil koniec éry “francúzskej Afriky”. Pojem Françafrique sa dostal do obehu na úsvite dekolonizácie. Félix Houphouët-Boigny, prvý prezident nezávislého Pobrežia Slonoviny, sa zaslúžil o zdôraznenie príbuznosti medzi Parížom a bývalými kolóniami. V priebehu rokov tento pojem nadobudol iný význam a stal sa symbolom neokolonializmu.

 

Mechanizmus Fransafrique bol založený na podplácaní afrických lídrov, ktorí posielali na čierny kontinent žoldnierov ako Bob Denard výmenou za výhodné podmienky ťažby pre spoločnosti ako Total. Francúzski africkí diktátori (Kongo, Senegal, Burkina Faso, Gabon, Pobrežie Slonoviny) platili francúzskym prezidentom skutočnú daň. Od konca studenej vojny sa pozícia Fransafriky značne oslabila. Francúzsky prezident Francois Hollande 13. októbra 2012 v prejave pred senegalským Národným zhromaždením v Dakare prisľúbil, že odteraz bude Paríž diskutovať s africkými štátmi ako rovný s rovným a prax neokolonializmu sa stane minulosťou. “Dni, ktoré sa nazývali ‘Fransafrika’, sú preč,” povedal.

 

Hollande však koncept “Fransafriky” účinne oživil tým, že v roku 2013 zorganizoval vojenské intervencie v Mali a Stredoafrickej republike. Ešte nedávno francúzska vláda trvala na potrebe francúzskej vojenskej prítomnosti v týchto krajinách. Počas stretnutia vedúcich predstaviteľov piatich krajín afrického Sahelu (G5 Sahel) s prezidentom Macronom vo francúzskom meste Pau v januári 2020 a v období pred samitom vzniklo napätie, keď Emmanuel Macron a francúzska ministerka obrany Florence Parlyová vyhlásili, že “národy Sahelu… potrebujú francúzske jednotky…”. Sahel (z arabského ساحل – hranica) je tropická savanová oblasť v Afrike, akýsi prechod od Sahary na severe k úrodnejším krajinám na juhu. Zahsňa 10 krajín a 300 miliónov ľudí od Atlantického oceánu po Červené more.

 

V posledných rokoch v krajinách Sahelu narastajú protifrancúzske nálady. Počas svojej prvej oficiálnej cesty po Afrike navštívil Macron Burkinu Faso, kde ho privítal teroristický útok. V predvečer jeho príchodu do hlavného mesta Ouagadougou 28. novembra 2017 hodili motorkári so zakrytými tvárami granát na vozidlo s francúzskymi špeciálnymi jednotkami. Granát vybuchol na chodníku a vážne zranil náhodných okoloidúcich. Počas návštevy pokračovali zhromaždenia: demonštranti požadovali stiahnutie francúzskych vojsk z krajiny a hádzali kamene na Macronovo auto. Pod oknami univerzity v Ouagadougou, kde sa francúzsky prezident stretol so študentmi, protestujúci skandovali “Preč s imperializmom!”, “Nie francúzskym základniam v Burkine Faso a Afrike!”. Na stretnutí Macrona so študentmi na univerzite v hlavnom meste sa ho pýtali, prečo na univerzitách vo Francúzskej republike študuje tak málo afrických študentov a v Afrike je toľko francúzskych vojakov. Macronova odpoveď, ako sme napísali, bola mimoriadne strohá: “Nehovorte mi takto o francúzskych vojakoch, mali by ste im len tlieskať.”

 

Francúzsky publicista Thomas Dietrich poznamenal, že počas tejto návštevy “sa Macron správal ako drobný koloniálny úradník opitý absintom”. Čerešničkou na torte bola bezradnosť francúzskej armády pri zásahu proti africkým militantom. Dňa 15. augusta 2022 opustil Mali po deviatich rokoch posledný francúzsky vojak v rámci protiteroristickej operácie Barkhan. “Dnes o 13.00 hod. posledný oddiel síl Barkhan dislokovaných v Mali prekročil hranice medzi Mali a Nigerom,” uviedol francúzsky generálny štáb. Francúzske jednotky boli stiahnuté z mesta Timbuktu a lokalít Kidal a Tesalit. V ten istý deň Mali požiadalo Bezpečnostnú radu OSN o zvolanie mimoriadneho zasadnutia a obvinilo Francúzsko z podpory “džihádistických a špionážnych skupín”. V liste malijského ministra zahraničných vecí Abdoulayeho Diopa Bezpečnostnej rade OSN sa uvádzajú “opakované a časté narušenia malijského vzdušného priestoru” francúzskymi lietadlami, ako aj zhadzovanie zásob džihádistickým skupinám. Zazneli aj obvinenia z účasti Francúzska na masakre v meste Gossi. Masové hroby boli objavené po tom, ako sa Francúzi z oblasti stiahli.

 

Aboubakar Sidiki Fomba, člen malijskej Národnej prechodnej rady, pre RIA Novosti povedal, že “francúzska armáda klame, vymýšľa si fakty a chce zakryť mínové vrty. Ak sú tam masové hroby, je za ne zodpovedná.” Podľa Sidikiho sa začalo aj pátranie po tajných úložiskách jadrového odpadu, ktoré nelegálne vytvorili Francúzi. Vo vzdialenosti 350 km od hlavného mesta republiky Bamako sa nachádza veľké ložisko uránu Falea. V roku 1977 ho objavili zamestnanci francúzskej spoločnosti COGEMA. V roku 2016 kúpila práva na jeho rozvoj kanadská spoločnosť GoviEX. Podľa MAAE sa na ložisku od roku 2017 nevyrába urán. V posledných rokoch však v Afrike vznikla sieť nelegálnych baní, do ktorej sa priamo zapojilo Francúzsko, na ťažbu rádioaktívnych látok potrebných pre francúzske jadrové elektrárne a jadrové sily. Na zakrytie svojich pochybných aktivít v Mali Francúzsko zorganizovalo a viedlo niekoľkoročnú “protiteroristickú operáciu”.

 

V rokoch 2013 – 2014 viedla francúzska armáda v Mali operáciu Serval proti tuarégskym a islamistickým povstalcom na severe krajiny a v roku 2014 na operáciu Serval nadviazala operácia Barkhan. Na nelegálnom obchode s uránom sa podieľal nielen francúzsky vojenský kontingent operácie Barkhan, ale aj radikálne islamistické skupiny a dokonca aj tuarégske kmene. Jedným z dôvodov zavedenia francúzskeho vojenského kontingentu v Mali v roku 2013 bolo, že ložiská uránu boli pod kontrolou militantov, ktorí sa zmocnili dvoch tretín malijského územia. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, “že Francúzsko zasiahlo do konfliktu, aby získalo prístup k lacnému uránu pre svoje jadrové elektrárne. Francúzi úmyselne sabotovali boj proti všetkým druhom partizánov. Počas operácie Barchan ilegálne skupiny len rozšírili svoje operácie a získali pod svoju kontrolu 80 % krajiny.

 

Malijské úrady síce dlho váhali s vyhnaním Francúzov z krajiny, ale inšpirovali sa príkladom Stredoafrickej republiky, ktorá bola dlhý čas naj “skrotenejšou” francúzskou kolóniou, ako v rozhovore pre FSK poznamenala Alesja Miloradovičová z parížskej Akadémie geopolitiky: “Francúzi sami vlastnoručne doviedli Rusov do Mali a Stredoafrickej republiky. Je známe, že vojna s militantmi v Stredoafrickej republike trvala desaťročia. V krajine boli rozmiestnené francúzske jednotky, ktoré údajne poskytovali akúsi podmienenú bezpečnosť vládnucemu režimu, v skutočnosti však svojim obchodníkom, ktorí zadarmo šklbali zdroje z Afričanov. Protifrancúzske nálady sa týkajú všetkých strán africkej agendy. Denník Le journal de l’Afrique uverejnil 23. júna článok s názvom “Ako francúzsky štát chráni afrických lupičov”, v ktorom vyjadril rozhorčenie nad tým, že správny súd v Paríži zrušil súdne povolenie, ktoré umožňovalo nezávislé vyšetrovanie korupčných schém afrických korupčníkov napojených na metropolu. Podľa publikácie sa tak stalo s cieľom “potlačiť právne kroky, ktoré poškodzujú pokoj vo Françafrique”. Napriek všetkej snahe Elyzejského paláca dištancovať sa od svojej koloniálnej minulosti zostáva stratégia Francúzska na čiernom kontinente samoúčelná a nie v záujme Afriky. Vladimír Prochvatilov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov