Rusko sa chystá použiť modernizované samohybné húfnice 2S19M1 na ukrajinskom bojisku
Niektoré západné informačné zdroje priniesli správy o tom, že dňa 30.6.2023 ruská armáda prevzala prvú výrobnú sériu nových samohybných diel 2S19M1, čo je hlboko modernizovaná verzia doteraz používanej pásovej samohybnej húfnice 2S19 MSTA-S. V správach sa konštatuje, že ruský obranný priemysel dokáže napriek uvaleným sankciám naďalej vyrábať bojovú techniku vo veľkom množstve a dodávať aj modernizované verzie zbraní už overených v boji. Podľa zdrojov z ruského ministerstva obrany, resp. exportnej obrannej korporácie ROSTEC majú nové delá bezprostredne mieriť do priestorov bojového nasadenia v rámci špeciálnej vojenskej operácie.
Ukážky streľby staršej modernizovanej verzie MSTA-SM2 s ručným nabíjaním projektilov:
Prvé správy o dele 2S19M1 pochádzali z roku 2020, kedy sa jeho prototyp objavil na strelnici „Starateľ”, ktorý spadá pod Inštitút skúšania kovov v Nižnom Tagile (v skutočnosti je táto strelnica veľkým polygónom umožňujúcim aj testovanie leteckých bômb).
Samohybná húfnica 2S19M1 je vybavená delom kalibru 152 mm, ktoré má maximálnu rýchlosť streľby osem rán za minútu. Projektily sú nabíjané automaticky, zatiaľ čo hnacie náplne sa podávajú ručne. Maximálny dostrel je 41 km (pri slovenskej samohybnej húfnici Zuzana 2 sa uvádza dostrel 41+km pri použití granátov OFd M3DV, > 50 km s muníciou VLAP, rýchlosť streľby je do 5 rán za minútu alebo 13 rán za tri minúty).
Samohybné delo na kolesovom podvozku 2S43 Maľva:
Okrem toho môže 2S19M1 používať riadené projektily Krasnopol-M schopné zasiahnuť malé ciele na vzdialenosť 17 km. Odmer je kruhový – 360° a rozsah námeru -4° až +70° (Zuzana 2 na kolesovom podvozku 8×8 zhruba námer ± 60° a odmer v rozsahu od -3,5° do + 75°.)
Zásadným modernizačným prvkom 2S19M1 je nový automatizovaný systém riadenia paľby, ktorý umožňuje 24-hodinové zameriavanie a streľbu za každého počasia. Zabezpečuje autonómne určenie aktuálnych súradníc a automatický výpočet parametrov pre nepriamu streľbu zo skrytých pozícií, ako aj vykonávanie účelných manévrov v rámci proti batériovej streľby. Pracovné zaťaženie strelca je znížené automatickým prevodom húfnice do pochodovej polohy po vyplnení palebnej úlohy, čo tiež skracuje čas na opustenie palebnej pozície.
Samohybný systém 2S19M1 MSTA-S na pásovom podvozku je poháňaný dieselovým motorom V12 s výkonom 840 k. Motor je spárovaný s mechanickou prevodovkou, ktorá má sedem stupňov vpred pre jazdu vpred a jeden pre cúvanie, dosahuje maximálnu rýchlosť na ceste 60 km/h a maximálny dojazd je 500 km. Svetlá výška je 0,45 m. Okrem toho má húfnica schopnosť s prípravou prekonať vodné prekážky do hĺbky 5 m a do šírky 1 km. Rozsah zverejnených informácií nepokrýva odpovede na dve zásadné otázky.
1. Čo je so samohybnými húfnicami 2S35 Koalicia-SV?
2. Bude ukončená výroba pôvodných verzií 2S19 MSTA? Ak áno, je veľmi pravdepodobné, že zásoby hotových hlavní a technologických prípravkov, ktoré by umožňovali pokračovať v jej výrobe budú delimitované na výrobu samohybných kolesových diel 2S43 Maľva.
Štátne skúšky novej samohybnej kanónovej húfnice kalibru 152mm 2S43 Maľva boli v Rusku ukončené v polovici mája 2023 a bolo deklarované, že je pripravené na sériovú výrobu. Správy do seba postupne zapadajú.
Maľva je vyzbrojená delom 2A64, rovnaké ako na samohybnej pásovej húfnici MSTA-S, lenže na kolesovom podvozku 8×8 Brjanského automobilového závodu BAZ-6610-027 Voščina. Tento delostrelecký systém váži 32 ton a posádku tvorí 5 ľudí. Preváža pohotovostnú zásobu streliva 30 kusov a rýchlosť streľby je 7 výstrelov za minútu. Dostrel je 24,5 km. Toto delo má samozrejme nižšie parametre, než hore uvedená slovenská samohybná húfnica 8×8 Zuzana 2, je to však mobilizačný projekt, ktorý by bolo možné vyrábať masovo za predpokladu, že skutočne sú k dispozícii hotové hlavne, alebo vhodné polotovary.
Navádzaný delostrelecký granát Krasnopol, používaný na ukrajinskom bojisku na ničenie bodových cieľov s malou spotrebou munície a krátkym časom na prevedenie palebnej úlohy, jeho nevýhodou je vyššia cena oproti „železnej” munícii:
Potom už stojí len otázka schopnosti ruského muničného priemyslu zabezpečovať výrobu dostatočného počtu delostreleckých granátov základného ruského kalibru 152 mm (či 152,4mm) a tiež chemického priemyslu, ktorý sa musí postarať o prísun potrebného množstva streliviny a trhaviny. Alternatívou je tu aj paralelná skrytá činnosť podnikov zahraničného obchodu schopných obísť sankcie a importovať tieto strategické tovary, ktorých má Rusko nedostatok v každej väčšej vojne alebo špeciálnej vojenskej operácii.
Prinajmenšom 2S19M1 má potenciál efektívne využiť dostupnú muníciu, pokiaľ ju Rusko dokáže nielen vyrobiť, ale aj efektívne distribuovať na bojovom poli, čo je pri známych nedostatkoch v systéme logistiky ruských pozemných síl samostatný problém. Prekonať sa dá už iba s použitím presne navádzanej delostreleckej munície, akou bol vyššie uvedený Krasnopol-M, ktorá znižuje počet granátom potrebných na zničenie konkrétneho cieľa z titulu svojej presnosti a navádzania v terminálnej fáze letu. Verzie tochto granátu sú navádzané buď laserom alebo pomocou družicového navigačného systému GLONASS/GPS, prípadne poloaktívnym laserovým navádzaním (SAL).
Miniaturizovanou verziou Krasnopolu je 2K25M Kranopol-M určený pre delo-mínomety kalibru 120 mm ako 2S9 Nona-S (3OF69) alebo delá kalibru 122 mm (3OF69M) a je známy aj pod označením Kitolov-2M.
MK
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
