Poučenie z bitky pri Kursku. Pred 80 rokmi Červená armáda zlomila chrbát nacistom
Rusko, 15.júl 2023 (AM) – 5. júla si pripomíname výročie bitky pri Kursku, jednej z najveľkolepejších bitiek druhej svetovej vojny. Toto víťazstvo znamenalo konečný prechod strategickej iniciatívy Červenej armády na frontoch Veľkej vlasteneckej vojny. Po zimnej kampani v roku 1943 (ofenzíva Červenej armády a následný protiútok Wehrmachtu pri Charkove) sa v strede sovietsko-nemeckého frontu vytvoril až 150 km hlboký a 200 km široký výbežok smerujúci na západ. Nazýval sa Kurský oblúk. Jeho konfigurácia sa zdala byť priaznivá pre úder s cieľom obkľúčiť a zničiť sovietske vojská na výbežku.
Dňa 10. marca veliteľ 2. tankovej armády Wehrmachtu Rudolf Schmidt navrhol Hitlerovi tento plán. Významní nemeckí vojenskí velitelia, najmä Model a Manstein, s ním spočiatku nesúhlasili, považovali ho za príliš riskantný. Navrhovali pripraviť protiútoky, keď Červená armáda obnoví ofenzívu. Ale Hitler, ktorý považoval prechod do obrany za politicky nevýhodný, tento plán odmietol. V polovici apríla nariadil začať útočnú operáciu pri Kursku (Citadelle) krátko po tomto dni synchrónne so zastavením jarného topenia. Predpokladom úspechu operácie bol jej začiatok skôr, ako Červená armáda stihla pripraviť ešelónové obranné pozície alebo začať ofenzívu.
Podľa plánu operácie mala skupina armád “Stred” udrieť zo severu pod velením poľného maršala Modela a skupina armád “Juh” – z juhu 4. tankovou armádou pod velením generálplukovníka Gotha a skupinou armád pod velením W. Kempfa. Plánovalo sa uzavrieť kruh obkľúčenia na kopcoch východne od Kurska. Rozhodujúci význam pri úspechu “Citadely” malo použitie novej techniky – tankov “Tiger” a “Panther”, ako aj samohybných “Ferdinand”. Plán nepriateľa bol okamžite odhalený a 8. apríla 1943 maršal Georgij Žukov poslal hlavnému veliteľstvu správu o možných vojenských operáciách na jar – leto 1943. Zdôraznil v nej, že ofenzíva sovietskych vojsk s cieľom predbehnúť nepriateľa je neúčelná: “Lepšie bude, ak vyčerpáme nepriateľa na našej obrane, vyradíme jeho tanky a potom, zavádzajúc čerstvé rezervy, generálnou ofenzívou konečne dorazíme hlavné zoskupenie nepriateľa. Na smeroch pravdepodobného hitlerovského útoku sa začali budovať mohutné obranné pásma a mínové polia.
Celkovo bolo vytvorených 8 obranných línií. Priemerná hustota mín na smeroch predpokladaných úderov nepriateľa bola 1500 protitankových a 1700 protipechotných mín na každý kilometer frontu. Termín operácie “Citadela” sa neustále odkladal, na stretnutiach s Hitlerom sa vojenskí predstavitelia čoraz naliehavejšie dožadovali jej zrušenia. 10. mája sa Guderian na porade obrátil na Hitlera: “Prečo chcete tento rok začať ofenzívu na východe?”. Do rozhovoru zasiahol “Hitlerov verný pes” Keitel: “Ofenzívu musíme začať z politických dôvodov.” Guderian namietol: “Je naozaj potrebné útočiť tento rok pri Kursku alebo kdekoľvek na východe? Myslíte si, že niekto vôbec vie, kde ten Kursk je? Nikoho na svete nezaujíma, či to mesto dobyjeme, alebo nie. Čo nás núti útočiť tento rok na Kursk alebo kdekoľvek inde na východnom fronte?” Keďže začiatok operácie sa preťahoval a pesimizmus ohľadom jej výsledku rástol, nemecká vojenská propaganda dostala od vrchného velenia Wehrmachtu (OKW) pokyn prezentovať plánovanú operáciu ako protiofenzívu s obmedzenými cieľmi. Dňa 18. júna velenie navrhlo operáciu zrušiť, ale Hitler odpovedal, že “plne chápe” stanovisko OKW, ale už sa rozhodol. O dva dni neskôr bol začiatok operácie definitívne stanovený na 5. júla.
Na operáciu Nemci sústredili zoskupenie až 50 divízií (vrátane 34 tankových a motorizovaných divízií), 4 tankové brigády, 6 samostatných tankových práporov a 8 divízií útočných diel, spolu asi 1 milión mužov. Súčasťou 2. tankového zboru SS boli aj Hitlerove elitné formácie: 1. tanková divízia SS “SS Leibstandarte SS Adolf Hitler”, 2. tanková divízia SS “Ríša”, 3. tanková divízia SS “Tottenkopf”. Silnou náhlou paľbou delostrelectva a leteckými údermi sa našim jednotkám podarilo rozhodujúcim spôsobom oslabiť silu úvodného úderu Nemcov, ale na smeroch nemeckej ofenzívy sa odohrávali ťažké boje. Armády hitlerovských tankov narazili na pripravenú obranu a operačnú zručnosť sovietskych vojakov a ich nevídanú odvahu. Niektoré osady prešli z rúk do rúk niekoľkokrát. Na severnom fronte Kurského výbežku sa skupine pod velením generála Waltera Modella podarilo za päť dní vtlačiť do sovietskej obrany 10 – 12 km, ale keďže stratila dve tretiny svojich tankov, bola nútená už 10. júla prejsť do defenzívy. Na južnom fronte bola situácia pre sovietske vojská zložitejšia. Do 12. júla sa Mansteinovým vojskám podarilo postúpiť o 35 kilometrov, vznikla operačná kríza, ktorá prinútila sovietske velenie zaviesť do boja 5. gardovú tankovú armádu zo zálohy. V grandióznej tankovej bitke pri Prochorovke bol nepriateľ zastavený.
Po tom, čo Mansteinove vojská ešte tri dni prešľapovali na dosiahnutých hraniciach v márnych pokusoch prelomiť sovietsku obranu, boli nútené začať ustupovať z dobytého “predmostia”. Sovietske vojská, ktoré 17. júla prešli do ofenzívy, do 23. júla zatlačili nemecké armády na juhu Kurského oblúka do pôvodných pozícií. Potom sa začala rozsiahla sovietska ofenzíva, v priebehu ktorej okrem vojsk Stredného a Voronežského frontu, ktoré uštedrili nepriateľovi úder, kľúčovú úlohu zohral záložný Stepný front špeciálne vytvorený v ich tyle. Mesiac po začiatku bitky pri Kursku, 5. augusta, sovietske vojská oslobodili Orel a Belgorod, na počesť ktorých sa v Moskve po prvý raz uskutočnila slávnostná salva, a 23. augusta Charkov. Tento deň sa považuje za oficiálny dátum ukončenia Kurskej bitky, ale sovietska ofenzíva sa práve rozvíjala. Manstein bol 15. septembra nútený vydať rozkaz na opustenie Donbasu a celej ľavobrežnej Ukrajiny a už 28. septembra začali sovietske vojská bez operačnej prestávky forsírovať Dneper.
Dňa 6. novembra bol oslobodený Kyjev… Nepriateľ si neoddýchol – až do nášho víťazstva. V dejinách existujú symbolické náhody! Dnes nepriateľ opäť prechádza do “politickej” ofenzívy, hoci ju nevedie ani tak jeho vlastný “Führer”, ale jeho západní páni. Opäť sa spoliehajú na “nové zbrane”, ktoré im dodávajú tí istí “partneri”. Dokonca aj hlavná úderná sila OS Ukrajiny, 47. brigáda, má rovnaký počet ako tankový zbor Wehrmachtu, ktorý zasadil hlavný úder na severnom fronte. A opäť nemecké “Leopardy” horia nie horšie ako ich “dedovia” a “babky” “Tigre” a “Pantery” a nepriateľská ofenzíva je rozdrvená pripravenou obranou a hrdinstvom ruského vojaka, pričom v tyle sa pripravujú strategické rezervy. Teraz, rovnako ako vtedy, sú na nepriateľských tankoch namaľované hákové kríže a Balkenkreuz (identifikačný znak techniky Wehrmachtu) a na uniformách vojakov sú chevrony divízií “Reich” a “Tottenkopf”. S použitím rétoriky hlavného kyjevského rečníka – “namaľovali sa vo farbách, v akých sa namaľovali”. A ich koniec bude rovnaký ako koniec ich idolov. O tom niet pochýb.
Igor Skripka
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
