Pravda o SNP. Stručne a jasne o Slovenskom národnom povstaní
Dnes si pripomíname 79. výročie vypuknutia SNP. Proti komu vypuklo? Niektorí odpoveď zúžia na to, že išlo o povstanie proti režimu, ktorý vládol na Slovensku. V skutočnosti to bolo inak.
SNP vypuklo z dôvodu, že časť našej armády sa vojensky postavila začatej okupácii Slovenska nemeckým Wehrmachtom, ktorý prekročil vtedajšie hranice Slovenskej republiky a začal nás obsadzovať. Armáda si teda postavením sa na odpor nemeckému Wehrmachtu splnila svoju vojenskú prísahu!!
A preto tí, ktorí svojho času vyvesili v deň Výročia SNP v Banskej Bystrici čiernu zástavu, nepostavili sa proti SNP, ale proti Slovenskej republike a na stranu nemeckých okupantov.
No a to, že po víťazstve nad nimi a po prevzatí moci sa rátalo aj so zmenou povojnových politických pomerov na Slovensku – to už riešil programový dokument, ktorý sa nazýva Vianočná dohoda a ktorý bol prijatý v decembri 1943. Zmenu politických pomerov u nás si vynútil aj postoj ľudáckeho klérofašistického režimu voči vlastnému štátu, ktorý si na okupáciu Slovenskej republiky Nemcov sám pozval.
Vie sa, že už 25. augusta 1944 boli u prezidenta Jozefa Tisa vyslanec nemeckej ríše Hanns Ludin s ministrom vnútra Alexandrom Machom, aby ho presvedčili, že svoj režim už vlastnými silami neudrží. Na oklamanie obyvateľstva 26. augusta 1944 Mach vystupuje v rozhlase s týmto vyhlásením: “Ubezpečujem vás, že nebol urobený nijaký pokus, aby Slovensko bolo obsadené, a keď si my budeme vedieť poriadok udržať, máme všetky záruky…, že Slovensko ostane v našich slovenských rukách… O obsadení Slovenska tu doma niet ani reči.”
Gustáv Husák v Svedectve o SNP napísal, že 28. 8. 1944 bol Ludin u Tisa aj v sprievode nemeckého generála. A do Berlína hneď napoludnie hlásil: “Oznámil som mu (rozumej Tisovi – pozn. -vmi-), že vývoj partizánstva nedovoľuje z našej strany dlhšie vyčkávať a že je okamžite premiestniť nemecké jednotky na Slovensko a zasadiť ich proti partizánom. V ďalšom som mu navrhol, aby nespoľahlivé slovenské jednotky ihneď demobilizoval. Tiso s mojimi návrhmi v zásade súhlasil. Detaily ich uskutočnenia majú byť dohovorené dnes odpoludnia v prítomnosti generála Turanca.”
Tak sa rozhodlo, že 29. augusta 1944 začali nemecké jednotky okupovať slovenské územie. Tým bol súčasne určený termín začiatku ozbrojeného odporu slovenskej armády a ľudu proti okupácii, termín začiatku Slovenského národného povstania.
Bolo SNP porazené?
Nie, nebolo! Vojenská porážka sa totiž rovná kapitulácii a naši povstalci odmietli kapitulovať, hoci im bola kapitulácia dvakrát ponúkaná. Naposledy to bolo v čase, ako sa Nemci prebojovali ku Zvolenu. Slovenskí povstalci teda nekapitulovali, len prešli z frontového spôsobu boja na boj v horách.
Prečo hovoríme, že Povstanie bolo “národné”?
Pretože v ňom do jedného celku splynulo vydanie rozkazu veliteľa vojenského ústredia brigádneho generála Jána Goliana na branný odpor armády (“Začnite s vysťahovaním!”) s regionálnym odporom obyvateľstva. Čiže aj s partizánskymi aktivitami.
Vyše 90 % účastníkov SNP boli etnickí Slováci. V partizánskych a povstaleckých jednotkách na Slovensku však bojovali antifašisti 33 národov a národností. Približné údaje: Sovieti 3000, Česi a Rusíni do 2000, Židia 1650, Maďari 800, Francúzi a Belgičania 200, Bulhari a Poliaci 70 – 100, Juhoslovania 100, Nemci 100, Angličania a Američania 50…
O hrozbe nemeckého útoku upovedomuje Golian veliteľov všetkých posádok na Slovensku už 25. augusta 1944 a vydáva rozkaz na odpor. “Podľa došlých správ a preverených náznakov hodlá Nemecká ríša obsadiť územie Slovenska. Najkritickejší deň jE noc na 27. augusta a deň 27. August. Slovenská armáda… postaví sa za spoluúčasti celého národa na odpor. Pripravte všetko podľa priložených rozkazov…”
Menej známe údaje o SNP
Vojnová SR mala rozlohu 38 055 km2 a 2 660 000 obyvateľov. Povstanie zasiahlo 50 % jej územia (33 okresov), na ktorom žili dve tretiny obyvateľstva.
Názov “Slovenské národné povstanie” sa zrodil až po vojne. Pamätníci, ktorí boli pri jeho organizácii, tvrdili, že sa uvažovalo aj o názvoch “Martinské povstanie”, “Banskobystrické povstanie”…
SNP malo aj nesmierny medzinárodný význam. Historik Dezider Tóth to vyjadril jednou vetou. “Zlikvidovalo chápanie Slovenska na medzinárodnej scéne ako nemeckého vazala”. Ciele rodiaceho sa Povstania vystihli už 30. 8. 1944 Dr. Vavro Šrobár, pplk. Mirko Vešel, pplk. Dr. Ing. Miloš Marko, Mjr. Milan Vesel a Dr. Ludvík Nábělek v proklamácii takto: “Nechceme byť spojencami porazených Nemcov a Maďarov. Uvážte, do akej hanby by Slovákov uvrhli a aký osud by očakával naše deti, keby sme zotrvali v spojení s porazeným nemeckým národom.”
Kedy začali slovenskí politici uvažovať o povstaní?
Bolo to v roku 1943 po porážke Nemcov v Stalingrade a pri Kursku. Už v decembri 1943 prijalo vedenie ilegálnej SNR politický program protifašistického odboja, ktorý dnes poznáme pod názvom Vianočná dohoda.
A viete, že niektoré jeho body neboli dodnes zrealizované? Najvypuklejší je napr. článok 5 z hlavy II, ktorý hovorí: “Myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.”
Všimnime si, vôbec tu nefiguruje pojem valorizácia! Ani inflácia! Nehovorí sa tu ani o ich vplyve na mzdy a dôchodky! Tu sa, povedané obyčajnou ľudskou rečou, hovorí iné – a hoci – čo najrovnomernejšie si rozdeľme to, čo sme si vyrobili a zarobili!!
Vladimír Mikunda
