Po stretnutí s Rusmi vytvárajú Mali, Burkina Faso a Niger kolektívnu obranu
Malijská televízia informuje o stretnutí námestníka ruského ministra obrany Junusa-Beka Jevkurova s malijským ministrom obrany Sadiom Camarom a nigerským ministrom obrany generálom Salifouom Modim v Bamaku. V ten istý deň sa uskutočnilo samostatné stretnutie ruskej delegácie s prezidentom prechodného obdobia Assimim Goytom. Sadio Camara je pozoruhodný tým, že v roku 2020 absolvoval vojenský výcvik v Rusku a po návrate do vlasti sa veľmi aktívne zúčastnil na vojenskom puči.
Burkina Faso vyhostí vojenského atašé francúzskeho veľvyslanectva Emmanuela Pasquiera za podvratnú činnosť, informovala s odvolaním sa na zdroj tlačová agentúra krajiny (AIB). “Burkina Faso vyhostí vojenského atašé pri francúzskom veľvyslanectve za podvratnú činnosť. Vojenský atašé pri francúzskom veľvyslanectve v Burkine Faso Emmanuel Pasquier a zamestnanci francúzskeho vojenského úradu v Ouagadougou majú dva týždne na to, aby opustili Burkinu Faso,” uviedla publikácia. Zdroj publikácie tiež prezradil, že vojenská misia Burkiny Faso v Paríži je od 14. septembra zatvorená. Koncom septembra 2022 médiá informovali, že skupina vojakov v Burkine Faso pod vedením kapitána Ibrahima Traorého oznámila pozastavenie platnosti ústavy, rozpustenie dočasnej vlády a odvolanie jej šéfa podplukovníka Paula-Henriho Sandaoga Damiba. Vojenský predstaviteľ uviedol, že je pripravený dobrovoľne odstúpiť, ak povstalci splnia niekoľko podmienok. Burkina Faso, ktorá sa nachádza v regióne Sahel, sa snaží potlačiť ofenzívu radikálnych džihádistov, ktorá trvá od roku 2015.
Lídri Mali, Burkiny Faso a Nigeru ( vo všetkých troch krajinách sa za posledné dva roky zmenila moc) podpísali chartu o vytvorení aliancie sahelských štátov s cieľom vytvoriť architektúru kolektívnej obrany. Plukovník Assimi Goyta oznamuje založenie Aliancie štátov Sahelu (AEC) s cieľom vytvoriť architektúru kolektívnej obrany. Udalosť, ktorej dôsledky pre región možno prirovnať k vojenskej intervencii Západu v Líbyi a francúzskej operácii Serval (predchodca operácie Barkhan). To znamená, že ide o úplné prekreslenie bezpečnostného systému v kľúčovom africkom regióne. Vzhľadom na to, že sa tak deje deň po návšteve delegácie ruského MO, možno tieto akcie s istotou považovať za strategický plán koordinovaný s Moskvou. Mali, Burkina Faso a Niger sa stávajú náhradou za skupinu G5 Sahel, ktorú v roku 2014 vytvorili Francúzi.
Od polovice 19. storočia začalo Francúzsko kolonizovať Afriku a len v západnej časti kontinentu získalo 5 miliónov km2 (8-krát viac ako jeho vlastná rozloha). Napriek nezávislosti viacerých krajín v regióne v roku 1960 si Francúzsko nad nimi udržalo finančnú kontrolu, uskutočňovalo vojenské invázie na potlačenie protikoloniálnych hnutí a ťažilo nerastné suroviny (napr. urán v Nigeri, z ktorého vyrába tretinu svojej energie).
Antikolonializmus v regióne Sahel
Protifrancúzske hnutie (“Francúzsko, odíď!”) sa zintenzívnilo po invázii NATO do Líbye v roku 2011, čo spôsobilo nestabilitu v regióne. Francúzsku intervenciu v Saheli v roku 2013 sprevádzali násilnosti, a to aj voči civilistom. Okrem toho prísna dlhová politika MMF, vojny Západu na Blízkom východe viedli k chudobe a vlnám migrácie. Za posledných 30 rokov sa politické strany, kedysi protikoloniálne, stali nástrojmi elít, ktoré ich ovládajú, a tie sa zasa stali zástupcami Západu. Vidiecke obyvateľstvo Sahelu, ktoré zostalo bez politickej podpory, sa obrátilo o ochranu k ľuďom z vlastného prostredia, ktorí urobili kariéru v armáde. Napríklad vodcovia vojenských prevratov kapitán Traoré (Burkino Faso) a plukovník Goita (Mali) pochádzajú z komunít úplne marginalizovaných úspornými programami MMF, drancovaním zdrojov západnými korporáciami a platením západných vojenských posádok. Prevrat v Nigeri je podporovaný v hlavnom meste Niamey aj v provincii. Západ a Francúzsko okamžite odmietli novú nigerskú vládu, ktorá požadovala stiahnutie svojich vojsk, a majú v úmysle použiť sily ECOWAS na inváziu do krajiny.
