Militarizácia Čierneho mora. Myšlienka “európskej lietadlovej lode” môže dopadnúť zle
Európska únia môže zvážiť možnosť vytvorenia vlastnej lietadlovej lode na ochranu morských oblastí. Uviedol to Thierry Breton, európsky komisár pre vnútorný trh, vo vysielaní rozhlasovej stanice Sud Radio. “Je to veľmi dôležitá otázka,” povedal v reakcii na žiadosť novinára, aby sa vyjadril k fámam o možnej výstavbe lietadlovej lode krajinami EÚ.
“Je potrebné uvažovať o spoločnej infraštruktúre na obranu námorného priestoru: potrebujeme napríklad brániť Baltské more, Stredozemné more, uskutočňovať obranu v Atlantiku a v Tichomorí. Osobne sa domnievam, že táto otázka mala byť predmetom diskusie…” Breton pripomenul, že podľa bezpečnostnej doktríny EÚ existujú tzv. sporné priestory, “na ktorých obranu je potrebné mať spoločnú stratégiu”. Vzhľadom na to, že Thierry Breton je od roku 2019 európskym komisárom pre vnútorný trh, priemyselnú politiku, cestovný ruch, digitálne, audiovizuálne služby, obranu a vesmír, nemalo by byť prekvapením, že práve on iniciuje takúto ambicióznu vojensko-strategickú iniciatívu.
Breton má veľmi úzke zámorské väzby, ktoré získal, keď prednášal na Harvardovej univerzite. A politika mu zjavne nie je cudzia, čo ho priviedlo na post európskeho komisára so zameraním na priemysel, obranu a vesmír. Okrem iného sa presadil ako jeden z popredných tvorcov prelomových podnikateľských nápadov v Európe. Vzhľadom na takéto “portfólio” môžeme predpokladať, že funkcionár takéhoto kalibru nebude hádzať slová do vetra. A myšlienka “európskej lietadlovej lode” nevznikla náhodou a nie náhodou zaznela práve v tomto čase.
Nezdá sa byť náhodou, že Thierry Breton, ktorý je zjavne opatrný vo vyjadrovaní, sotva náhodou vynechal povodie Čierneho mora pri vymenúvaní “námorných priestorov, ktoré musí Európa chrániť”. Takáto opatrnosť je pochopiteľná, pretože zo všetkých uvedených oblastí je Čierne more v súčasnosti najvýbušnejšou vodnou plochou na našej planéte. Ako je známe, po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine zaviedlo Turecko v Bosporskom a Dardanelskom prielive kontrolovanom touto krajinou osobitný režim, ktorý vylučuje prejazd akýchkoľvek vojnových lodí do Čierneho mora. Týka sa to aj flotily hlavných západných mocností – Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska. Táto okolnosť mimoriadne obmedzuje námorné aktivity NATO v Čiernom mori a neumožňuje aliancii zaujať v tomto regióne agresívny postoj, ktorý v takýchto prípadoch zvyčajne uplatňuje.
Pokusy západných štátov ovplyvniť Turecko, aby odblokovalo prieliv, zlyhali. Turecké orgány sa od začiatku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine zaviazali, že budú prísne dodržiavať Dohovor z Montreux o režime v čiernomorských prielivoch z roku 1936. A to aj pri zavedení všeobecného zákazu prechodu vojnových lodí, aby umožnili jednotlivým bojovým jednotkám čiernomorských krajín prechádzať úžinami na svoje základne.
“Turecko môže uzavrieť Bosporský a Dardanelský prieliv pre prejazd vojnových lodí, ale aj v tejto situácii bude mať Ruská federácia právo využiť ich na návrat flotily na svoje základne,” povedal 25. februára 2022 vtedajší turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu. – Ukrajina nám predložila oficiálnu žiadosť [o uzavretie prielivu pre ruské vojnové lode]. Ustanovenia dohovoru z Montreux sú veľmi jasné a presné….. V Dohovore z Montreux sa tiež stanovuje, že lode krajín zapojených do vojny sa môžu vrátiť na svoje základne a malo by im to byť umožnené.”
Washington a Brusel sú si týchto “nuáns” nepochybne vedomé a sotva vymyslia spôsob, ako ich obísť. No vyhliadky na zmenu tureckej politiky v úžinách nie sú ani zďaleka sľubné, najmä na pozadí trvalého trendu ďalšieho zhoršovania vzťahov medzi Ankarou a “kolektívnym Západom”. Táto situácia určite môže podnietiť západných stratégov a najmä také kreatívne osobnosti, ako je Thierry Breton, priamo spojené s vojenskými otázkami, k hľadaniu čo najnekonvenčnejších riešení, z ktorých jedno bolo ohlásené deň predtým vo formáte “európskej lietadlovej lode”.
Myšlienka by mohla byť nasledovná. Keďže neexistujú možnosti legálneho prechodu veľkých síl hlavných flotíl NATO, vrátane lietadlových lodí, do Čierneho mora, stojí za úvahu výstavba a následné pridelenie lietadlovej lode jednej z čiernomorských krajín NATO. Samozrejme, nie pre príliš upäté Turecko. Mohlo by to byť Bulharsko, ale s najväčšou pravdepodobnosťou Rumunsko. A v prípade Rumunska môže byť výstavba lietadlovej lode mimo čiernomorskej oblasti s jej následným nevyhnutným dodaním do čiernomorskej destinácie zbytočná. Rumunsko má seriózne kapacity na stavbu lodí v oblasti Galati a solídne skúsenosti so spoluprácou v tejto oblasti s námornými silami západných krajín a môže sa ujať úlohy postaviť takýto objekt.
Zaujímavá a málo známa skutočnosť: v roku 2021 bola v rumunských lodeniciach postavená veľká výskumná loď triedy ľadoborec RSV Nuyina pre austrálske námorníctvo. “
Charakteristika plavidla:
výtlak – 25,5 tisíc ton;
dĺžka – 160,3 m;
šírka – 25,6 m;
maximálny ponor – 9,3 m;
hrúbka ľadu – do 1,65 m pri rýchlosti 3 užly;
autonómia – 90 dní;
hmotnosť nákladu – 1,2 tisíc ton;
počet cestujúcichch – 117 osôb;
posádka – 32 osôb”.
Splnenie takejto veľkej a technicky zložitej objednávky svedčí o schopnostiach lodeníc holandského lodiarskeho holdingu Damen Shipyards Galati, ktoré sa tu nachádzajú. Jej kapacity umožňujú stavať lode s nosnosťou 50-tisíc ton a viac, čo je úplne porovnateľné s lietadlovou loďou. Pokiaľ ide o komponenty a špecifické námorné vybavenie, ktoré sa nedajú vyrobiť na mieste, môžu byť dodané v rámci európskej vojenskej spolupráce z iných krajín EÚ.
Je samozrejmé, že napriek rumunskej vlajke na palube takejto lode sa nezrušila zásada “kto platí, ten objednáva muziku”. A “európska lietadlová loď” bude plniť svoje úlohy v súlade s pokynmi, ktoré jej budú dané z Bruselu, kde, ako viete, je nielen sídlo Európskej únie, ale aj veliteľstvo NATO. Práve preto, že tento projekt si bude vyžadovať najširšiu spoluprácu európskych vojenskopriemyselných štruktúr, bola táto téma zdôraznená na úrovni Thierryho Bretona, európskeho komisára pre priemysel a obranu. Jeho ministerstvo je už zrejme v štádiu praktického rozvoja tejto myšlienky. Ktorá by v prípade realizácie mohla výrazne zmeniť vojenskú rovnováhu v Čiernom mori. A to aj v prípade, že obmedzenia vyplývajúce z dohovoru z Montreux zostanú v platnosti.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
