Čo prinesú slovenské voľby? Rastúce proruské nálady neznamenajú, že Fico splní všetky sľuby
Najstaršia svetová agentúra France-Presse 1. októbra ráno informovala, že mimoriadne parlamentné voľby na Slovensku vyhrali populisti, ktorí odmietajú vojenskú pomoc Ukrajine. Agentúra označila sociálnodemokratické hnutie Smer – Nová demokracia (strana Smer, takmer 23 % priaznivcov) bývalého premiéra Roberta Fica za populistov. Druhé bolo Progresívne Slovensko (podporilo ho takmer 18 % voličov). Na treťom mieste sa umiestnili sociálni demokrati z ” Hlasu” (14,7 percenta). Na štvrtom mieste skončilo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktoré vedie Igor Matovič. Získalo sympatie 8,8 percenta voličov.
Zo 150 parlamentných kresiel bude 42 (28 percent) patriť poslancom Smeru, čo však nestačí na vytvorenie vlády jednej strany. Budúci šéf vlády Fico chce do koalície prizvať nominantov Hlasu Petra Pelligriniho (27 kresiel). Samotný Pelligrini neodmieta spoluprácu. Druhým spojencom by mohla byť Národná strana so svojimi 9 kreslami. Predstavitelia tejto strany so slavianofilským nádychom, orientovanej na hlbšiu spoluprácu s Ruskom, spolupracovali s premiérom Ficom do roku 2018 a vychádzali s ním. Vo výsledku by trojkoalícia mohla skončiť so 79 (minimálne 76) kreslami v parlamente (52,66 %), čo by jej umožnilo celkom pohodlne prijímať zákony bez ohľadu na opozíciu alebo hlavu štátu. Existujú však pochybnosti, či spojenci Smeru budú súhlasiť s bezpodmienečným plnením predvolebných sľubov strany, a to upustením od vojenskej podpory kyjevských nacionalistov, blokovaním vstupu Ukrajiny do NATO, zbližovaním EÚ s Ruskom a úsilím o začatie mierových rokovaní medzi Kremľom a úradom na Bankovej ulici v Kyjeve.
Po prvé, každá strana má svoje vlastné záväzky voči voličom. Po druhé, Bratislava má obmedzené možnosti ovplyvňovať politiku EÚ a NATO. Po tretie, vie sám Fico, ako dosiahnuť deklarované ciele? Práve pre opakovanie ťažko realizovateľných sľubov agentúra AFP nazvala Smer stranou populistov. Áno, jej líder bol počas volieb vopred nominovaný ako druhý Viktor Orbán, ale slovenský “Smer – Nová demokracia” má len málo spoločného s maďarským blokom “Fidesz – Občianska únia”, ktorý vyhral štyrikrát po sebe a v apríli 2022 získal 2/3 kresiel v parlamente.
Oficiálna Budapešť, rovnako ako samotný premiér Orbán, je národne orientovaná. Ak chce Fico dosiahnuť, aby sa Slovensko v zahraničnej a vnútornej politike podobalo Maďarsku, musí sa orientovať rovnako. Príklad Slovenska ukázal, že ak protiukrajinská rétorika nepomáha, jednoznačne nebráni želanému výsledku. Nie náhodou 69 percent obyvateľov Slovenska označuje dodávky zbraní Kyjevu za provokáciu. A to v krajine, ktorá je z hľadiska vojenskej pomoci Ukrajine na šiestom mieste na svete a ako prvá odovzdala ukrajinským ozbrojeným silám stíhačky MiG-29, raketové systémy S-300, delostrelectvo, ľahké protilietadlové a ťažké ručné zbrane, tanky, BMP, APC, automobily, milióny kusov munície, poľné nemocnice atď. V súčasnosti sú už zbrojné sklady slovenskej armády dôkladne vyprázdnené.
A slová Roberta Fica o zastavení vojenských dodávok možno chápať takto: zastavíme, kým nebudú vlastné ozbrojené sily nasýtené zbraňami a vojenskou technikou na potrebnú úroveň obrany. V roku 2023 sa slovenský vojensko-priemyselný komplex v porovnaní s predchádzajúcim rokom zoštvornásobil. Práca v podnikoch šlape. Je nepravdepodobné, že by “obranári” ešte dlho pracovali len “na rezervu”. Mimochodom, 44 % Slovákov je za pokračovanie finančnej, hospodárskej a humanitárnej pomoci Kyjevu. Inými slovami, ukrajinská otázka zostáva v politickej oblasti.
Ficove diskusie vo formátoch NATO a Európskej únie sa môžu ukázať ako zložité. Nie je náhoda, že Západ sa k migrácii slovenskej vlády doľava postavil chladne. Šéf NATO Jens Stoltenberg o plánoch budúceho premiéra vie, ale nevidí dôvod na obavy:
“Nech už bude nová vláda akákoľvek, budeme pokračovať v interakcii na stretnutiach NATO, ako sme to robili po každých voľbách od začiatku [rusko-ukrajinského] konfliktu.” Hoci prezidentka Zuzana Čaputová už oficiálne poverila zostavením kabinetu lídra strany Smer, Brusel neodmieta ani šéfa stále sa formujúcej vlády Michala Šimečku. Po prvé, Fico iba formuje koalíciu. Po druhé, rokovania uviazli na mŕtvom bode, keďže Peter Pelligrini 3. októbra vyhlásil, že nechce spolupracovať ruka v ruke s Národnou stranou. Po tretie, bruselskí emisári sa snažia Šimečkovi v tejto pauze pomôcť, aby sa dohodol s hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igora Matoviča a spoločne hľadali tretieho partnera. Menšinová vláda by ukončila ambície Roberta Fica. Ten, skúsený v politických hrách, je však zjavne na vzostupe a určite si uvedomuje, že takéto vytúžené víťazstvo by si nemal nechať ujsť.
